Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Okra – u nás neznáma zelenina

Okra (Hibiscus esculentus L.) – pôvod nie je presne určený, ale pravdepodobne pochádza z tropických a subtropických oblastí Indie. Neskôr sa jej pestovanie rozšírilo do Sýrie, Malej Ázie a Ameriky. Okra je známa už od 2. storočia pred n. l. v Egypte. V súčasnej dobe jej pestovanie je najrozšírenejšie v Turecku, Grécku, Bulharsku a v Strednej Ázii, odkiaľ ju dovážajú v čerstvom, konzervovanom a mrazenom stave.

Rastlina je jednoročná, teplomilná, ale sa jej darí aj u nás, najmä vo vykurovanom skleníku alebo vo fóliovníku. Rastlina je vzpriamená, rozkonárená, s pevnou ochĺpenou stonkou 30-200 cm vysokou. Vysoké a mohutné sú najmä rastliny tropických typov.V našom zemepisnom pásme sa darí predovšetkým skorším odrodám, ktoré sú nižšieho vzrastu. Dlaňovite laločnaté listy a veľké výrazne žlté kvety s červenou stredovou škvrnou pôsobia veľmi dekoratívne. Plody zberáme pravidelne. Ak necháme tobolky na rastline 2 týždne, semená môžeme pripravovať na spôsob hrachu.

Zber plodov trvá od konca augusta, prípadne do začiatku septembra.

Veľmi zaujímavá je jedlá časť rastliny – plody. Sú to vzpriamené rebrovité, zahrotené zelené tobolky, dužinatej konzistencie, ktoré obsahujú okrúhle semená olivovej farby. Závisle od odrody dorastajú do dĺžky 10 cm a viac. Plody sú pekné štíhle a vyrovnané.

Semeno okry získavame tak, že plody necháme na rastline dozrieť až do botanickej zrelosti. Určuje ju zelenohnedá farba, zaschýnanie plodov a vypadávanie semien. Semená sú guľaté, tmavej, olejovozelenej farby a udržujú si klíčivosť 4-5 rokov. Semená sa vyznačujú veľmi nízkou klíčivosťou - 50%.

Pestovateľské požiadavky má podobné ako paprika. Vysádzajú sa predpestované sadenice zo skorého výsevu, pod fóliovník alebo do skleníka. Osivo sejeme začiatkom apríla do fóliovníkov a hotové priesady vysádzame do voľnej pôdy koncom mája. Okra má vysoké nároky na vodu. S úspechom sa môže pestovať na ľahkých humóznych pôdach. Vysádzajú sa do sponu 60x30. Po vzídení rastliny jednotíme tak, aby zostali vo vzdialenosti 0,15 – 0,25 m od seba v závislosti od vzrastnosti kultivaru. Sú samoopelivé. Nie je náročná na predplodinu. O kvalite plodov rozhoduje správny čas zberu.

Ak je teplé počasie , zber môžeme začať už za 40 – 50 dní po sejbe.

Musia sa zbierať mladé, jasno zelené, krehké a ľahko odtrhnuteľné plody, na lome sa vytvára tzv. sliz. Práve tento sliz je veľmi hodnotný zo zdravotného hľadiska. Postupne cez celé leto dorastajú plody, ktoré sa odrezávajú ostrým nožom. Staršie plody sú vláknité a strácajú na kvalite. Úplne vyzreté plody pukajú a vypadávajú z nich semená. Domáce odrody ani v súčasnej dobe nemáme. Dovážajú sa k nám zahraničné odrody vhodné pre pestovanie v našich polohách.

Plody okry sú veľmi aromatické. Konzumujú sa v surovom stave, ale predovšetkým sa upravujú varením alebo pečením, ako príloha k mäsitým jedlám. Môžu sa pridávať do polievok, omáčok. Po krátkom predvarení ju môžeme vysmážať. Okra je neodmysliteľnou súčasťou balkánského jedla džuvača, ktoré sa k nám dováža v mrazenom stave alebo v konzervovaných zeleninových zmesiach. Veľmi dobre sa kombinuje s rajčinami, paprikou, baklažánom a cibuľkou a dopĺňa so šunkou. Do ostrejších zmesí sa pridáva spolu so pálivou paprikou a karí korením. Mladé plody sa môžu zavárať alebo sušiť.

Úplne vyzreté plody po usušení sa pomelú na prášok, ktoré slúži ako korenie.

 

Vystavené: 24.1. 2007

Autor textu: Ing. Š. Barkoci