WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Stav vo výžive poľných plodín na Slovensku

Hnojenie - na jednej strane intenzifikačný faktor, na druhej strane položka citeľne zaťažujúca rozpočet. Tlak na znižovanie výrobných nákladov sa dlhodobo podpisuje práve pod tento agrotechnický úkon. V súčasnosti zlá situácia so zhodnocovaním rastlinných a hlavne živočíšnych komodít dáva predpoklad pokračovania tohto negatívneho trendu, ktorý odďaľuje našu konkurencieschopnosť.

Aj keď je situácia vo výžive rastlín nelichotivá, výsledky z prieskumu spotreby hnojív poukazujú na mierny nárast záujmu o túto problematiku, ako naznačujú tabuľky 1, 3 a 4. Ako z tabuľky 1 vyplýva, minulý rok bola úroveň hnojenia poľných plodín pestovaných na ornej pôde najlepšia za posledných 5 rokov a dosiahla úroveň 120,3 kg NPK na hektár. Najväčšia pozornosť poľnohospodárov je prirodzene sústredená na dusík (N), ktorý má najvýraznejší úrodotvorný potenciál. Optimálne hnojenie fosforom (P) a draslíkom (K), t. j. podľa potreby rastlín so zohľadnením na ich stav v pôde, je stále pre väčšinu poľnohospodárov luxusom, ktorý si nemôžu dovoliť. Avšak absencia optimálneho hnojenia P a K, na pôdach s ich nízkym obsahom, sa stáva najslabším ohnivkom reťaze a môže viesť k hazardovaniu so všetkými vloženými nákladmi. Lukratívne "tržné" plodiny sú však stále v centre záujmu farmárov a aspoň pri nich je snaha zabezpečiť ako-tak zodpovedajúcu výživu. Úroveň hnojenia vybraných plodín, za posledný hodnotiaci hospodársky rok, je popísaná v tabuľke 2. Ako z tabuľky vyplýva, cibuľová a hlúbová zelenina, ako aj zemiaky boli minulý rok najlepšie hnojené poľné plodiny.

Za pozitívny trend možno považovať záujem farmárov o úpravu pôdnej reakcie (pH) vápnením, tabuľka 3. Treba podotknúť, že okrem zlepšenia prístupnosti živín pre rastliny, má úprava pôdneho chemizmu aj environmentálny aspekt, či už z pohľadu obmedzenia metalickej záťaže, zhutňovania pôdy, ako aj erózie pôdy. Avšak efektivita vápnenia je závislá na obsahu organickej hmoty v pôde, to znamená, že samotnému vápneniu má predchádzať hnojenie organickými hnojivami, najlepšie rok pred samotným vápnením. Aj pri hnojení organickými hnojivami, t.j. hospodárske hnojivá, zelené hnojenie, komposty a iné hnojivá organického pôvodu, bol v minulom roku zaznamenaný mierny nárast vo vyhnojenej výmere, pri rovnakej aplikačnej dávke ako v predchádzajúcom roku, tabuľka 4. Výsledky z dlhodobých výživárskych pokusov nám poskytujú rôzne cenné informácie z oblasti výživy rastlín. Jednou z nich je aj vplyv hnojenia maštaľným hnojom dávkou 40 t.ha^-1 raz za 4 roky v rámci osevného postupu, na úrodu plodín ako aj na zmeny agrochemických vlastností pôdy, ktoré sú popísané v tabuľke 5. Ako vidno hnojenie maštaľným hnojom má vo väčšej miere vplyv na zlepšenie chemických vlastností pôd, tzv. trvalo udržateľnú pôdnu úrodnosť, ako na zvýšení úrody.

Podrobnejší prehľad o stave vo výžive rastlín nám dávajú bilančné porovnania živín. Od roku 2007 sa bilancia počíta podľa metodiky OECD, kde sa zohľadňujú živiny dodané organickými a minerálnymi hnojivami, ako aj biologická fixácia dusíka rastlinami z čeľade bôbovité (Fabaceae). Od dodaných živín boli odpočítané živiny odvezené z poľa, t.j. odobraté úrodou hlavného produktu a odvezeného vedľajšieho produktu. Ako dokumentujú výsledky v tabuľke 6, v ktorej sú bilančné porovnania za posledné dva hodnotiace roky, zabezpečovanie výživy poľných plodín fosforom a draslíkom bolo na úkor pôdnych zásob. Naopak výživa dusíkom prevyšuje požiadavky rastlín, čo negatívne vplýva na environment. V expresívnom vyjadrení možno povedať, že nevyváženosť dusíkatej výživy s výživou fosforom a draslíkom, v prípade obmedzeného príjmu živín z pôdy, neprináša očakávaný úrodotvorný efekt a zvyšný dusík sa následne stáva prebytkovým. Pre potreby poľnohospodárskej praxe je na stránke www.uksupzv.sk vytvorená internetová aplikácie na výpočet bilancie živín. Okrem tejto pomôcky môžu farmári použiť aj aplikácie na zostavenie plánu hnojenia a na výpočet skladovacích kapacít pre hosp. hnojivá.

Ako ďalší aspekt, ktorý slúži k trvalej udržateľnosti pôdnej úrodnosti je snaha o vyrovnanú bilanciu uhlíka, resp. humusu. To je možné sledovať na základe štruktúry plodín v osevnom postupe, s rôznym vplyvom na humus a porovnania s dodaným humusom z organických hnojív, tabuľka 7. Ako z tabuľky vyplýva, za minulý rok došlo k úbytku 19678,4 t humusu za celú sledovanú ornú pôdu, t.j. -18,4 kg.ha^-1. Aj keď tieto čísla sú iba orientačné, na presnejšie informácie by bolo potrebné zaradiť do agrochemického skúšania pôd aj parameter zisťovania obsahu humusu na orných pôdach, výsledky, či už z bilancie živín, tak aj z bilancie humusu, poukazujú na zhoršovanie parametrov pôdnej úrodnosti.

K záveru je potrebné oceniť snahu farmárov a ich zvyšujúci sa záujem o výživu rastlín. Ale treba si taktiež uvedomiť, že dlhodobo jednostranné hnojenie dusíkom pri absencii fosforu a draslíka, resp. zle vyvážený osevný sled a tým aj bilancia humusu, nebude prinášať očakávané ovocie, ale práve naopak, nižšia produktivita sa v globále prejaví na zvyšovaní nákladov.

Tabuľka 1: Priemerné dávky čistých živín na sledovanej výmere ornej pôdy

Tabuľka 2: Úroveň hnojenia vybraných plodín v hospodárskom roku 2007/08

Tabuľka 3: Úroveň vápnenia

Tabuľka 4: Úroveň hnojenia organickými hnojivami (OH)

Tabuľka 5: Vplyv hnojenia maštaľným hnojom na úrodu a agrochemické vlastnosti pôd (výsledky vybraných lokalít zo stacionárnych pokusov za roky 1986 - 2007)

Tabuľka 6: Bilancia čistých živín na ornej pôde v kg.ha^-1

Tabuľka 7: Zastúpenie plodín v osevnom postupe a bilancia humusu - výsledky zo spotreby hnojív za hosp. rok 2007/08

Vystavené: 30.10.2009