Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava, pobočka Zvolen

ul. J.Kráľa 36
961 09 Zvolen
e-mail: Stefan.Gaborik@uksup.sk
 
 


Stav vo výžive poľných plodín na Slovensku

Hnojenie - na jednej strane intenzifikačný faktor, na druhej strane položka citeľne zaťažujúca rozpočet. Tlak na znižovanie výrobných nákladov sa dlhodobo podpisuje práve pod tento agrotechnický úkon. V súčasnosti zlá situácia so zhodnocovaním rastlinných a hlavne živočíšnych komodít dáva predpoklad pokračovania tohto negatívneho trendu, ktorý odďaľuje našu konkurencieschopnosť.

Aj keď je situácia vo výžive rastlín nelichotivá, výsledky z prieskumu spotreby hnojív poukazujú na mierny nárast záujmu o túto problematiku, ako naznačujú tabuľky 1, 3 a 4. Ako z tabuľky 1 vyplýva, minulý rok bola úroveň hnojenia poľných plodín pestovaných na ornej pôde najlepšia za posledných 5 rokov a dosiahla úroveň 120,3 kg NPK na hektár. Najväčšia pozornosť poľnohospodárov je prirodzene sústredená na dusík (N), ktorý má najvýraznejší úrodotvorný potenciál. Optimálne hnojenie fosforom (P) a draslíkom (K), t. j. podľa potreby rastlín so zohľadnením na ich stav v pôde, je stále pre väčšinu poľnohospodárov luxusom, ktorý si nemôžu dovoliť. Avšak absencia optimálneho hnojenia P a K, na pôdach s ich nízkym obsahom, sa stáva najslabším ohnivkom reťaze a môže viesť k hazardovaniu so všetkými vloženými nákladmi. Lukratívne "tržné" plodiny sú však stále v centre záujmu farmárov a aspoň pri nich je snaha zabezpečiť ako-tak zodpovedajúcu výživu. Úroveň hnojenia vybraných plodín, za posledný hodnotiaci hospodársky rok, je popísaná v tabuľke 2. Ako z tabuľky vyplýva, cibuľová a hlúbová zelenina, ako aj zemiaky boli minulý rok najlepšie hnojené poľné plodiny.

Za pozitívny trend možno považovať záujem farmárov o úpravu pôdnej reakcie (pH) vápnením, tabuľka 3. Treba podotknúť, že okrem zlepšenia prístupnosti živín pre rastliny, má úprava pôdneho chemizmu aj environmentálny aspekt, či už z pohľadu obmedzenia metalickej záťaže, zhutňovania pôdy, ako aj erózie pôdy. Avšak efektivita vápnenia je závislá na obsahu organickej hmoty v pôde, to znamená, že samotnému vápneniu má predchádzať hnojenie organickými hnojivami, najlepšie rok pred samotným vápnením. Aj pri hnojení organickými hnojivami, t.j. hospodárske hnojivá, zelené hnojenie, komposty a iné hnojivá organického pôvodu, bol v minulom roku zaznamenaný mierny nárast vo vyhnojenej výmere, pri rovnakej aplikačnej dávke ako v predchádzajúcom roku, tabuľka 4. Výsledky z dlhodobých výživárskych pokusov nám poskytujú rôzne cenné informácie z oblasti výživy rastlín. Jednou z nich je aj vplyv hnojenia maštaľným hnojom dávkou 40 t.ha-1 raz za 4 roky v rámci osevného postupu, na úrodu plodín ako aj na zmeny agrochemických vlastností pôdy, ktoré sú popísané v tabuľke 5. Ako vidno hnojenie maštaľným hnojom má vo väčšej miere vplyv na zlepšenie chemických vlastností pôd, tzv. trvalo udržateľnú pôdnu úrodnosť, ako na zvýšení úrody.

Podrobnejší prehľad o stave vo výžive rastlín nám dávajú bilančné porovnania živín. Od roku 2007 sa bilancia počíta podľa metodiky OECD, kde sa zohľadňujú živiny dodané organickými a minerálnymi hnojivami, ako aj biologická fixácia dusíka rastlinami z čeľade bôbovité (Fabaceae). Od dodaných živín boli odpočítané živiny odvezené z poľa, t.j. odobraté úrodou hlavného produktu a odvezeného vedľajšieho produktu. Ako dokumentujú výsledky v tabuľke 6, v ktorej sú bilančné porovnania za posledné dva hodnotiace roky, zabezpečovanie výživy poľných plodín fosforom a draslíkom bolo na úkor pôdnych zásob. Naopak výživa dusíkom prevyšuje požiadavky rastlín, čo negatívne vplýva na environment. V expresívnom vyjadrení možno povedať, že nevyváženosť dusíkatej výživy s výživou fosforom a draslíkom, v prípade obmedzeného príjmu živín z pôdy, neprináša očakávaný úrodotvorný efekt a zvyšný dusík sa následne stáva prebytkovým. Pre potreby poľnohospodárskej praxe je na stránke www.uksupzv.sk vytvorená internetová aplikácie na výpočet bilancie živín. Okrem tejto pomôcky môžu farmári použiť aj aplikácie na zostavenie plánu hnojenia a na výpočet skladovacích kapacít pre hosp. hnojivá.

Ako ďalší aspekt, ktorý slúži k trvalej udržateľnosti pôdnej úrodnosti je snaha o vyrovnanú bilanciu uhlíka, resp. humusu. To je možné sledovať na základe štruktúry plodín v osevnom postupe, s rôznym vplyvom na humus a porovnania s dodaným humusom z organických hnojív, tabuľka 7. Ako z tabuľky vyplýva, za minulý rok došlo k úbytku 19678,4 t humusu za celú sledovanú ornú pôdu, t.j. -18,4 kg.ha-1. Aj keď tieto čísla sú iba orientačné, na presnejšie informácie by bolo potrebné zaradiť do agrochemického skúšania pôd aj parameter zisťovania obsahu humusu na orných pôdach, výsledky, či už z bilancie živín, tak aj z bilancie humusu, poukazujú na zhoršovanie parametrov pôdnej úrodnosti.

K záveru je potrebné oceniť snahu farmárov a ich zvyšujúci sa záujem o výživu rastlín. Ale treba si taktiež uvedomiť, že dlhodobo jednostranné hnojenie dusíkom pri absencii fosforu a draslíka, resp. zle vyvážený osevný sled a tým aj bilancia humusu, nebude prinášať očakávané ovocie, ale práve naopak, nižšia produktivita sa v globále prejaví na zvyšovaní nákladov.

Tabuľka 1: Priemerné dávky čistých živín na sledovanej výmere ornej pôdy

Rok
sledovaná výmera ornej pôdy (ha)
% vyhnojenia
N
kg.ha-1
P2O5
kg.ha-1
K2O
kg.ha-1
NPK
kg.ha-1
2004
995873
89,7
69,44
14,02
10,93
94,39
2005
1019678
88,5
70,8
16,51
14,37
101,7
2006
1021522
87,1
68,67
15,43
13,41
97,51
2007
1055665
89,5
79,73
18,18
14,93
112,8
2008
1066491
90,6
86,52
18,6
15,23
120,3
Priemer
1031846
89,1
75,0
16,5
13,8
105,3

Tabuľka 2: Úroveň hnojenia vybraných plodín v hospodárskom roku 2007/08

Plodina
Úroda
t.ha-1
výmera
Úroveň hnojenia (kg.ha-1)
sledovaná
(ha)
z toho hnojená (%)
N
P2O5
K2O
NPK
Ozimná pšenica
4,35
286135
98,8
112,5
21,0
16,5
150,0
Ozimný jačmeň
3,65
16109
97,4
91,9
17,8
14,3
124,0
Jarný jačmeň
3,68
144244
96,5
62,3
22,1
18,4
102,8
Ozimná raž
3,04
20399
93,0
79,0
16,3
14,2
109,5
Kukurica na zrno
7,73
115463
97,9
102,3
23,5
18,9
144,7
Cukrová repa
58,01
9346
96,5
74,4
31,3
39,3
145,0
Zemiaky
16,43
4120
99,0
84,5
52,2
80,4
217,1
Repka olejná
2,40
139617
99,1
132,4
22,9
17,4
172,7
Slnečnica
2,50
58723
96,7
79,1
23,8
21,9
124,8
Sója
2,15
4907
87,7
47,7
23,7
14,6
86,0
Hrach
1,71
6518
73,8
45,9
17,2
11,9
75,0
VRK
7,71
125712
48,5
19,7
3,0
2,6
25,3
Kukurica na siláž a zeleno
28,11
72216
97,1
83,3
13,2
8,8
105,3
Zelenina hlúbová
22,60
243
93,0
106,9
55,9
73,3
236,1
Zelenina koreňová
17,66
425
81,4
72,6
39,4
61,3
173,3
Cibuľová zelenina
16,10
457
95,6
97,8
50,7
89,1
237,6
Plodová zelenina
17,32
1438
84,1
53,8
25,5
28,1
107,4

Tabuľka 3: Úroveň vápnenia

Rok
vápnená výmera ornej pôdy (ha)
% zo sledovanej výmery
množstvo CaO v t
CaO
t.ha-1
2004
11382
1,14
17073
1,5
2005
13584
1,33
16301
1,2
2006
12506
1,22
15007
1,2
2007
13871
1,31
15258
1,1
2008
21042
1,97
23146
1,1
Priemer
14477
1,4
17357
1,2

Tabuľka 4: Úroveň hnojenia organickými hnojivami (OH)

Rok
hnojená výmera ornej pôdy (ha)
% zo sledovanej výmery
množstvo OH v t
OH
t.ha-1
2004
152302
15,29
4827973
31,7
2005
158149
15,51
4317468
27,3
2006
181124
17,73
4401313
24,3
2007
213136
20,19
4582424
21,5
2008
216456
20,30
4653804
21,5
Priemer
184233
17,8
4556596
25,3

Tabuľka 5: Vplyv hnojenia maštaľným hnojom na úrodu a agrochemické vlastnosti pôd (výsledky vybraných lokalít zo stacionárnych pokusov za roky 1986 - 2007)

Lokalita
Variant
úroda
t.ha-1
pH
P
mg.kg-1
K
mg.kg-1
Mg
mg.kg-1
Báhoň
pred založením (1986)
-
7,2
30
137
170
nehnojený
6,86
7,0
27
150
198
MH
7,7
7,4
52
181
195
Vígľaš
pred založením
-
6,4
35
95
121
nehnojený
4,2
6,0
26
78
154
MH
4,7
6,3
50
94
152

Tabuľka 6: Bilancia čistých živín na ornej pôde v kg.ha-1

Rok
Dodané živiny
v kg.ha-1
Odobrané živiny úrodou
v kg.ha-1
Bilančný rozdiel
v kg.ha-1
N
P2O5
K2O
NPK
N
P2O5
K2O
NPK
N
P2O5
K2O
NPL
2007
116,5
20,5
25,4
162,5
77,6
30,2
52,1
159,9
38,9
-9,6
-26,6
2,6
2008
122,6
21,0
25,9
169,5
99,4
40,1
58,6
198,1
23,2
-19,1
-32,6
-28,5

Tabuľka 7: Zastúpenie plodín v osevnom postupe a bilancia humusu - výsledky zo spotreby hnojív za hosp. rok 2007/08

Kultúra
sledovaná výmera (ha)
zastúpenie v OP (%)
Humus
Vplyv plodín t.ha-1
Vplyvom plodín (t)
Dodaný v OH (t)
Rozdiel (t)
Obilniny
613139
57,4
-0,28
-171679
89415,8
-82263,1
Krmoviny
140467
13,2
0,6
84280,2
15715,3
99995,5
Okopaniny
85998
8,1
-0,75
-64499
46883,1
-17615,4
Olejniny
203095
19
-0,28
-56867
33160,7
-23705,9
Strukoviny
12814
1,2
0,16
2050,24
780,7
2830,9
Ostatné
11790
1,1
0
0
1079,6
1079,6
Spolu SR
1067303
100
-206714
187035,2
-19678,4

Vystavené: 30.10.2009

Autor textu: Ing. Štefan Gáborík