Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave - pobočka Zvolen
ul. J.Kráľa 36
961 09 Zvolen
e-mail: stefan.gaborik@uksup.sk
 
 


Úroveň výživy poľných plodín - ozimná repka

Ozimná repka, ako plodina náročná na živiny, v jednej tone nadzemnej biomasy akumuluje približne 46 kg N, 10 kg P (22,9 kg P2O5), 43 kg K (51,8 kg K2O), spolu s množstvom ďalších živín. Nákladovosťou sa repka zaraďuje medzi ekonomicky náročné plodiny, avšak z pohľadu jej realizačnej ceny je jej pestovanie veľmi zaujímavé. Preto cieľom každého pestovateľa repky je dosiahnuť čo najvyššiu úrodu, čo sa však bez komplexnej výživy nezaobíde, obzvlášť na pôdach, kde je už pozorovaný deficit rastlinám prístupných živín.

Záujem poľnohospodárov o pestovanie tejto plodiny sa v posledných troch rokoch zastabilizoval na výmere cca 164 tisíc ha, t.j. 12,1% z výmery ornej pôdy Slovenska, tabuľka 1.

Tabuľka 1: Dynamika výživy ozimnej repky a dosiahnutých úrod za posledných 10 rokov

Z pohľadu štruktúry osevu to predstavuje už hornú hranicu jej optimálneho zastúpenia. Z pohľadu dosahovania úrod, sa v priemere za celé Slovensko, nepodarilo prelomiť trojtonovú úrodu v celom sledovanom desaťročnom období. Najvyššia priemerná úroda 2,87 t.ha-1 bola dosiahnutá v roku 2004 a druhá najvyššia priemerná úroda 2,61 t.ha-1 v roku 2008. Za povšimnutie stojí rok 2004, kedy najvyššia úroda bola dosiahnutá pri najnižšej úrovni výživy. Avšak táto situácia nastala práve po neúrodnom roku 2003, kde v pôde zostal relatívny dostatok živín, pre následné plodiny, hlavne fosfor (P) a draslík (K). Podobná situácia, ale v menšom meradle, sa zopakovala aj v roku 2008, no tu na úrodu významne vplývala aj najvyššia úroveň výživy repky.

V roku 2010 sa na Slovensku dosiahla priemerná úroda repky 1,97 t.ha-1, čo v porovnaní s krajinami EU15 bolo o 1,39 t.ha-1 menej a dokonca aj v porovnaní s poslednými pristupujúcimi krajinami EU12 o 0,49 t.ha-1, tabuľka 2.

Tabuľka 2: Porovnanie dosiahnutých úrod a úrovní hnojenia ozimnej repky- výsledky z hosp. roku 2009/2010

Okrem rozdielnych klimatických faktorov, tu zohrala aj úroveň výživy, či už pri dusíku, ale hlavne v dôsledku vyšších aplikačných dávok fosforu a najmä draslíka, než to bolo u nás. Z tohto aspektu sa šetrenie na výžive, ako jedeného z možných faktorov znižovania nákladovosti, ukazuje ako nerentabilné a do budúcna aj neperspektívne.

Z výsledkov z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov, možno vysloviť určité závery týkajúce sa výživy repky a jej vplyvu na tvorbu úrod. Ako z tabuľky 3 vyplýva, klimatický región sa významne podieľa na tvorbe úrody, či už v triedení podľa krajov, alebo podľa výrobných oblastí.

Tabuľka 3: Prehľad úrovne výživy ozimnej repky a dosiahnutých úrod podľa krajov a výrobných oblastí v priemere za posledných 10 rokov

Najlepšie sa repke darí v trnavskom, nitrianskom a trenčianskom regióne, kde sa priemerná úroda repky pohybovala na úrovni od 2,3 po 2,45 t.ha-1, v závislosti od regiónu. V žilinskom kraji vďaka vyšším aplikačným dávkam NPK, kde v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska bola úroveň fosforečnej a draselnej výživy najvyššia, sa dosiahla celkom zaujímavá priemerná úroda 2,21 t.ha-1. Avšak aj napriek dosiahnutým dobrým výsledkom v žilinskom kraji, stojí za zváženie pestovanie ozimnej repky v zemiakárskej výrobnej oblasti, obzvlášť pri nízkej úrovni hnojenia. Práve v tejto výrobnej oblasti, s menej kvalitnejšími pôdami a horšími teplotnými podmienkami, je potrebné prehodnotiť úroveň jej výživy a zvýšiť aplikačné dávky jednotlivých živín, so zameraním sa na dusík.

Ako sa prejavila stupňovaná intenzita dusíkatej výživy na úrodu repky, popisuje obrázok 1.

Obrázok 1: Vplyv diferenciácie dusíkatej výživy na úrodu ozimnej repky (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Pri vynechanom dusíkatom hnojení, s minimálnou úrovňou hnojenia fosforom a draslíkom, sa dosiahla priemerná úroda repky 1,32 t.ha-1. Avšak táto relatívne vysoká úroda, bola dosiahnutá vďaka aplikovaným hospodárskym hnojivám v priemernej dávke 22,55 t.ha-1. Zvýšenie aplikačnej dávky dusíka v priemere o 33,3 kg.ha-1 spolu s P a K hnojením 10,4 kg P2O5.ha-1, resp. 7,51 kg K2O.ha-1, malo za následok zvýšenie úrody o 0,4 t.ha-1. Ďalšie zvýšenie N výživy, v priemere o 37,5 kg N.ha-1, avšak bez výrazného zvýšenia P a K výživy, pôsobilo na nárast úrody veľmi mierne, iba o 0,04t.ha-1. Výraznejší, skoro lineárny trend na úrodu malo ďalšie zvyšovanie N výživy a to až na úroveň priemernej aplikačnej dávky 176 kg N.ha-1, spolu s fosforečnou a draselnou výživou, po úroveň 26,4 kg P2O5.ha-1, resp. 18,9 kg K2O.ha-1, kde bola dosiahnutá najvyššia priemerná úroda 2,5 t.ha-1.

Ako pôsobila samotná výživa fosforom a draslíkom, pri jednotlivých úrovniach dusíkatej výživy, popisujú zvyšné obrázky. Pri úrovni dusíka do 90 kg.ha-1, obrázok 2, možno pozorovať výraznejší nárast úrody repky, o 0,16 t.ha-1, pri P a K hnojení v intenzite do 20 kg.ha-1.

Obrázok 2: Vplyv diferenciácie výživy fosforom a draslíkom na úrodu ozimnej repky pri hladine dusíkatej výživy do 90 kg.ha-1

Ďalšie zvyšovanie intenzity hnojenia P a K na úroveň od 20 do 50 kg.ha-1 malo iba veľmi mierny vplyv na zvýšenie úrody a naopak na úrodu depresívne vplývalo hnojenie P a K v intenzite nad 50 kg.ha-1.

Stupňovanie intenzity hnojenia P a K, pri úrovni dusíkatej výživy od 90 do 120 kg.ha-1, v priemere 106,4 kg N.ha-1, obrázok 3, malo pozitívny charakter v smere stúpajúcej intenzite hnojenia fosforom a draslíkom, kde najvyššia úroda repky 2,39 t.ha-1, sa dosiahla pri najvyššej intenzite hnojenia P a K.

Obrázok 3: Vplyv diferenciácie výživy fosforom a draslíkom na úrodu ozimnej repky pri hladine dusíkatej výživy od 90 do 120 kg.ha-1

Zaujímavé výsledky sa dosiahli pri hodnotení úrovne N výživa nad 120 kg.ha-1, obrázok 4, kde trend v tvorbe úrod je porovnateľný s úrovňou výživy do 90 kg N.ha-1, obrázok 2, avšak s rozdielnym intervalom dosiahnutej výšky úrod, ktorá sa pohybovala od 2,28 t.ha-1 pri vynechanom hnojení P a K, po 2,46 t.ha-1, pri úrovni hnojenia P a K od 20 do 50 kg.ha-1, konkrétne 34,5 kg P2O5.ha-1, resp. 28,8 kg K2O.ha-1.

Obrázok 4: Vplyv diferenciácie výživy fosforom a draslíkom na úrodu ozimnej repky pri hladine dusíkatej výživy nad 120 kg.ha-1

Z daného desaťročného pozorovania pestovania repky na Slovensku, možno usúdiť, že repka pozitívne reaguje na hnojenie základnými NPK živinami, pričom na tvorbu úrody výrazne vplýva aj dostatok prijateľných živín v pôde. Avšak je si potrebné uvedomiť, že vysoké priame aplikačné dávky môžu pôsobiť na repku depresívne a preto by mal farmár pristupovať k zabezpečovaniu výživy fosforom a draslíkom, v závislosti od pôdnych podmienok, už k predplodine.

Vystavené 26.4.2012

Autor textu: Ing. Štefan Gáborík