Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava, pobočka Zvolen

ul. J.Kráľa 36
961 09 Zvolen
e-mail: Stefan.Gaborik@uksup.sk
 
 


Úroveň výživy poľných plodín - kukurica na zrno

Kukuricu z hľadiska domácej, ale ja celosvetovej produkcie, radíme medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce plodiny. Dlhodobé predpoklady počítajú, že výmera kukurice na zrno sa v krajinách EU27 do roku 2020 zvýši na 9,6% z výmery ornej pôdy, čo predstavuje 1,4% nárast zo súčasného stavu. Toto zvýšenie však bude na úkor ostatných plodín, obilniny nevynímajúc. Podiel pestovania kukurice rapídne vzrastá aj na Slovensku. V roku 2001 pestovateľská výmera kukurice pokrývala 8,7% ornej pôdy PPF, pričom v roku 2010 už tento podiel predstavoval 12,3%, tabuľka 1.

Tabuľka 1: Dynamika výživy kukurice na zrno a dosiahnutých úrod za posledných 10 rokov

Len pre porovnanie, na Slovensku má kukurica na zrno v súčasnosti o 4,1% väčšie zastúpenie v štruktúre osevu, než je to v EU27. No z pohľadu dosahovaných úrod a zabezpečovania jej výživy máme ešte rezervy, hlavne v porovnaní s bývalými krajinami EU15, tabuľka 2.

Tabuľka 2: Porovnanie dosiahnutých úrod a úrovní hnojenia kukurice na zrno v priemere za posledné 3 roky

Kukurici, ako plodine typu C4, vyhovujú hlavne klimaticky teplejšie lokality Slovenska, začlenené v kukuričnej výrobnej oblasti, kde dokáže vďaka svojej metabolickej odlišnosti naplno využiť svoj produkčný potenciál. Práve tu je sústredená aj jej najväčšia pestovateľská výmera, ktorá predstavuje takmer 72% z jej celkového osevu, tabuľka 4.

Tabuľka 4: Prehľad úrovne výživy kukurice na zrno a dosiahnutých úrod podľa krajov a výrobných oblastí v priemere za posledných 10 rokov

Vysoký produkčný potenciál kukurice, v porovnaní s ostatnými obilninami, je viditeľný aj z výsledkov spotreby hnojív za posledných 10 rokov, konkrétne pri vynechaní hnojenia, tabuľka 3, kde kukurica dosiahla najvyššiu úrodu spomedzi ostatných obilnín.

Tabuľka 3: Priemerné dosiahnuté úrody obilnín za roky 2001 - 2010 pri vynechanom hnojení.

Avšak kukurica na zrno sa radí k plodinám, pri ktorých je výživa uplatňovaná na 95,6% pestovateľskej výmere. Za posledných 10 rokov sa úroveň výživy pohybovala od 113,3 po 144,7 kg.ha-1 NPK, s priemerom 126,7 kg.ha-1 NPK, tabuľka 1.Rozloženie jednotlivých aplikovaných živín je v prospech dusíka so 72,8% zastúpením, 15,5% patrí fosforu a 11,7% draslíku. Z výsledkov uvedených v tabuľke 1 vyplýva, že na úrodu vplýva ako výživa, tak aj ročník. Práve rok 2008, kedy bola uplatňovaná najvyššia úroveň výživy v dávke 144,7 kg.ha-1 NPK, pri vyhnojení 97,9% pestovateľskej výmery a spolu s priaznivými klimatickými podmienkami, bola dosiahnutá najvyššia priemerná úroda 8,17 t.ha-1. Touto úrodou bolo možné konkurovať aj krajinám EU15, hlavne pri porovnaní aplikovanej úrovne výživy k dosiahnutej úrode, tabuľka 2. Avšak tešiť sa z dlhodobo nízkej úrovne výživy je neprijateľné, hlavne z dôvodu sústavného poklesu obsahu jednotlivých makroživín v pôde, ako jedným z ukazovateľov pôdnej úrodnosti. Netreba zabúdať, že kukurica na tvorbu 1 tony zrna s odpovedajúcim množstvom slamy, odoberie v priemere 27,5 kg N, 5 kg P (11,5 kg P2O5) a 27 kg K (32,5 kg K2O). Tieto literárne údaje však nekorešpondujú s našimi výsledkami z dlhodobých výživárskych pokusov, kde hodnoty odberu boli namerané iba na úrovni 20,6 kg N, 4 kg P (9,2 kg P2O5) a 13 kg K (15,7 kg K2O). Aj keď relatívne vysoké úrody naznačujú značný odber živín, našťastie odvoz živín z poľa nie je až taký výrazný, a to z dôvodu opätovnej návratnosti živín zaorávaním vedľajšieho produktu, ktorý podľa výsledkov z prieskumu spotreby hnojív sa pohybuje na úrovni 99,1%. Výsledky z dlhodobých pokusov taktiež poukazujú na fakt, že kukurica na tvorbu úrody využíva hlavne živiny zo starej pôdnej sily a vplyv výživy na úrodu sa pohybuje od 4,6% pri hnojení maštaľným hnojom, po 8,6% pri 2. intenzite hnojenia, tabuľka 5.

Tabuľka 5: Vplyv výživy na úrodu kukurice na zrno - výsledky zo stacionárnych výživárskych pokusov (priemer za roky 1994,1996 a 2004) v t.ha-1

Najvyššia intenzita hnojenia, ktorá v pokusoch predstavuje dávku 380 kg.ha-1 NPK, mala depresívny vplyv na úrodu. Aj hodnoty z prieskumu spotreby hnojív poukazujú na podobný trend v reakcii kukurice na výživu, avšak rozdiely v úrodách, pri rôznych intenzitách hnojenia, sú výraznejšie. Reakcia na stupňovanie dávok dusíka, s adekvátnou úrovňou výživy fosforom a draslíkom, je znázornená na obrázku 1.

Obrázok 1: Vplyv diferenciácie dusíkatej výživy na úrodu kukurice na zrno (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Ako z grafu vyplýva, kukurica pozitívne reaguje na zvyšujúcu sa úroveň dusíkatej výživy, avšak pri poslednej hladine, t.j. nad 150 kg.ha-1 N sa zvýšenie úrody výrazne neprejavilo. Na základe týchto výsledkov možno vo všeobecnosti povedať, že optimálna úroveň výživy kukurice na zrno bola 134,5 kg.ha-1 N, 24,74 kg.ha-1 P2O5 a 16,53 kg.ha-1 K2O, pri ktorej sa dosiahla priemerná úroda 6,25 t.ha-1.

Vplyv diferenciácie fosforečnej a draselnej výživy k rôznym intenzitám dusíkatého hnojenia popisuje tabuľka č. 6.

Tabuľka č. 6: Vplyv rôznych úrovní hnojenia na úrodu kukurice na zrno v t.ha-1 (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Ako z výsledkov vyplýva, kukurica rôzne reagovala na priamu aplikáciu hnojív. Napríklad nízka a vysoká úroveň dusíkatej výživy sa pri úrovni fosforečného a draselného hnojenia nad 50 kg.ha-1 prejavila na tvorbe úrody depresívne. Najvyššia úroda 6,41 t. ha-1 sa dosiahla pri kombinácii hnojenia nad 150 kg.ha-1 N, s fosforom a draslíkom do 20 kg.ha-1. Avšak za optimálnu hladinu hnojenia, z daného triedenia, možno považovať úroveň od 120 do 150 kg.ha-1 N, v kombinácií do 20 kg.ha-1 P2O5 a K2O, kde sa dosiahla úroda 6,34 t.ha-1. No treba si uvedomiť, že nízka úroveň fosforečnej a draselnej výživy môže byť aplikovaná iba na úrodných pôdach s dostatočnou zásobou živín, ako aj organických látok.

Úroveň výživy v priemere za celé sledované obdobie a jej vplyv na úrodu, v jednotlivých regiónoch Slovenska, popisuje tabuľka 4. Z daného triedenia a vzájomného porovnania jednotlivých lokalít, je možné určiť aj relatívnu vhodnosť pestovateľských podmienok pre kukuricu. Na základe týchto výsledkov, najlepšie úrody kukurice boli dosiahnuté v trnavskom regióne, s priemernou úrodou 6,02 t.ha-1, pri úrovni NPK výživy 123,8 kg.ha-1, konkrétne 86,2 kg.ha-1 N, 20,3 kg.ha-1 P2O5 a 17,3 kg.ha-1 K2O. Taktiež v nitrianskom regióne, kde sa nachádza najväčšia pestovateľská plocha kukurice, bola dosiahnutá relatívne vysoká úroda 5,93 t.ha-1, avšak táto úroda sa dosiahla pri vyššej úrovni výživy, t.j. 139,5 kg.ha-1 NPK, t.j. 101,0 kg.ha-1 N, 22,1 kg.ha-1 P2O5 a 16,4 kg.ha-1 K2O. Vplyv vhodnosti pestovateľských podmienok pre kukuricu je možné vyjadriť aj na základe porovnania výrobných oblastí, tabuľka 4. Z daného porovnania možno vyhodnotiť kukuričnú výrobnú oblasť za najvhodnejšiu, keď sa dosiahla v priemere vyššia úroda o 0,59 t.ha-1, oproti repnej výrobnej oblasti. Avšak toto navýšenie bolo aj vďaka vyšším aplikačným dávkam čistých živín. Lepšie zhodnotenie vhodnosti lokality vyjadruje obrázok 2, ktorý poukazuje na reakciu kukurice na rôznu intenzitu hnojenia, v závislosti od pestovateľských podmienok.

Obrázok 2: Vzťah rôznych intenzít hnojenia na úrodu kukurice na zrno na základe diferenciácie dusíkatej výživy v jednotlivých výrobných oblastiach

Pri takomto detailnejšom porovnávaní, možno pozorovať okrem pozitívneho vplyvu hnojenia na úrodu, aj depresívny vplyv vysokých aplikačných dávok minerálnej výživy v kukuričnej výrobnej oblasti. Kým v kukuričnej výrobnej oblasti sa najvyššia úroda 6,37 t.ha-1 dosiahla pri úrovni hnojenia 134,3 kg.ha-1 N, 25,1 kg.ha-1 P2O5 a 17,9 kg.ha-1 K2O, v repnej výrobnej oblasti sa najvyššia úroda 6,47 t.ha-1 dosiahla pri úrovni hnojenia 172,5 kg.ha-1 N, 23,4 kg.ha-1 P2O5 a 13,8 kg.ha-1 K2O. Pestovanie kukurice v zemiakárskej výrobnej oblasti je iba okrajové, čo potvrdzujú aj nami sledovaná priemerná pestovateľská výmera. Avšak aj tu kukurica dokáže dosiahnuť zaujímavé úrody, ktoré sa pohybovali od 3,06 t.ha-1 pri vynechanom hnojení, po 5,54 t.ha-1 pri úrovni hnojenia 164,3 kg.ha-1 N, 22,4 kg.ha-1 P2O5 a 7,42 kg.ha-1 K2O.

Na základe našich výsledkov, či už z prieskumu spotreby hnojív, alebo z výživárskych pokusov, možno kukuricu charakterizovať ako plodinu, ktorá citlivo reaguje na výživu. Jej úroda, ako aj kvalita produkcie je značne ovplyvnená nedostatočným, ale aj prebytočným hnojením. Výrazný podiel na tvorbu úrody zohráva pestovateľské prostredie, pôdna úrodnosť, ale taktiež aj ročník. Jej náročnosť na výživu popisujú úrodou odobraté značné množstvá živín, ktoré je potrebné rešpektovať a samozrejme aj zohľadniť pri zostavovaní jednotlivých výživárskych opatrení, v závislosti od pôdno-klimatických podmienok stanovišťa.

Vystavené: 3.5.2012

Autori textu: Ing. Štefan Gáborík; Ing. Marcel Prístavka