Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava, pobočka Zvolen

ul. J.Kráľa 36
961 09 Zvolen
e-mail: Stefan.Gaborik@uksup.sk
 
 


Situácia v hnojení poľnohospodárskych plodín - jarný jačmeň

Jarný jačmeň, ako druhá najrozšírenejšia obilnina na Slovensku, zastáva v priemere 13,26% podiel z výmery ornej pôdy SR. Výnimkou bol rok 2010, kedy z dôvodu nepriaznivých klimatických podmienok nebolo možné založiť porast a poklesom výmery jačmeňa, cca o 60 tisíc hektárov, zaujala druhú priečku kukurica na zrno. Avšak tradícia v jeho pestovaní je relatívne stabilná a jeho pestovateľská výmera predstavuje v priemere 180 tis. ha, pričom výživa je uplatňovaná až na 93,28% výmere, tabuľka 1. Jarný jačmeň, pri svojej krátkej vegetačnej dobe, odoberie jednou tonou zrna s príslušným množstvom slamy relatívne veľké množstvo NPK živín. Podľa našich dlhodobých výsledkov zo stacionárnych výživárskych pokusov vychádza, že odber dusíka je na úrovni 24,47 kg, fosforu 4,54 kg a draslíka 15,78 kg na jednu tonu nadzemnej biomasy. Z toho dôvodu mu vyhovujú dobre zásobené pôdy, v tzv. starej pôdnej sile, s neutrálnou až slabokyslou pôdnou reakciou. V porovnaní so pšenicou má horšiu osvojovaciu schopnosť, avšak má dobrú toleranciu k predplodine.

Tabuľka 1: Dynamika výživy jarného jačmeňa a dosiahnutých úrod za posledných 10 rokov

V posledných desiatich rokoch sa ročné priemerné úrody jačmeňa pohybovali od 2,66 po 4,2 t.ha-1, tabuľka 1. V priemere za celé sledované obdobie to predstavuje hodnotu 3,46 t.ha-1, s priemernou úrovňou výživy 48,75 kg N.ha-1, 18,35 kg P2O5.ha-1 a 15,33 kg K2O.ha-1. V roku 2008 bola realizovaná najvyššia výživa pri všetkých troch hlavných živinách, ktorá v sumárnej dávke NPK predstavovala hodnotu 102 kg.ha-1. Takáto aplikačná dávka, spolu s priaznivými klimatickými podmienkami počas vegetácie, pozitívne ovplyvnili výšku úrody, ktorá dosiahla úroveň 4,2t.ha-1. Avšak dôležitým faktorom okrem úrody je aj kvalita dopestovanej produkcie. Hlavne u jačmeňa, pestovaného na sladovnícke účely, je jedným z rozhodujúcich parametrov obsah dusíkatých látok v zrne a preto úroveň výživy, hlavne dusíkatej, je podriadená tomuto účelu, t.j. pod úrovňou odberového normatívu. Z výsledkov spotreby hnojív, konkrétne z výšky aplikovaného dusíka možno usúdiť, že hlavným cieľom väčšiny pestovateľov jačmeňa, je dosiahnuť čo najlepšie sladovnícke parametre.

Porovnaním úrovne výživy a dosiahnutých úrod jarného jačmeňa s krajinami EÚ, tabuľka 2, možno konštatovať, že aj pri nízkej úrovni výživy dosahujeme relatívne priaznivé výsledky, hlavne v porovnaní s krajinami bývalého východného bloku. No naším cieľom by malo byť ešte väčšie priblíženie sa k hospodárskym výsledkom "starých" členských krajín EU (15). Avšak toto je možné docieliť iba správnou agrotechnikou, do ktorej spadá aj harmonické zabezpečovanie výživy. No za úvahu stojí, či je to v našich klimatických podmienkach dosiahnuteľné a ak áno, tak či je to aj ekonomicky rentabilné.

Tabuľka 2: Porovnanie dosiahnutých úrod a úrovní hnojenia jarného jačmeňa v priemere za posledné 3 roky

Tieto otázky môžu byť z časti zodpovedané práve z výsledkov prieskumu spotreby hnojív, konkrétne vyhodnotením 10 ročného sledovaného obdobia. Pri hodnotení dosiahnutých úrod jačmeňa, z pohľadu vhodnosti pestovateľských podmienok v triedení za jednotlivé regióny Slovenska, patrí trnavskému regiónu prvé miesto, tabuľka 3. Tu sa dosiahla najvyššia priemerná úroda, vyjadrená váženým aritmetickým priemerom, 3,95 t.ha-1 a pritom úroveň dusíkatej výživy bola najnižšia spomedzi ostatných krajov. Opačne, pôdno-klimatické podmienky najmenej vyhovujú jačmeňu v banskobystrickom regióne, kde priemerná úroda za obdobie 10 rokov, bola na úrovni 2,41 t.ha-1, ale taktiež aj v žilinskom, kde efekt hnojenia, hlavne dusíkom, sa prejavil veľmi slabo. V košickom regióne sa prílišným šetrením na výžive, obzvlášť draselnej a fosforečnej, nevyužil potenciál plodiny a ani prostredia a priemerná dosiahnutá úroda 2,64 t.ha-1 ho tým zaraďuje medzi horšie pestovateľské oblasti.

Tabuľka 3: Prehľad úrovne výživy jarného jačmeňa a dosiahnutých úrod podľa krajov a výrobných oblastí v priemere za posledných 10 rokov

Reakcia jačmeňa na hnojenie je znázornená na obrázku 1, kde je zhodnotený vplyv stupňovanej NPK výživy, v triedení podľa dusíka, na dosiahnutú úrodu. Tu možno pozorovať, že pozitívny vplyv výživy, s dosiahnutou najvyššou priemernou úrodou jačmeňa 3,61 t.ha-1, je iba po kategóriu hnojenia od 90 do 120 kg N.ha-1, čo predstavuje priemernú úroveň hnojenia 103 kg N, 26,8 kg P2O5 a 21,7 kg K2O.ha-1. Avšak z pohľadu dynamiky nárastu úrody vplyvom výživy, možno za optimálnu úroveň zvoliť hladinu dusíka od 30 do 50 kg , t.j. v priemere 40,3 kg N, 19,9 kg P2O5 a 17,7 kg K2O.ha-1. Z tohto pohľadu možno charakterizovať takúto úroveň hnojenia, v priemere za Slovensko, aj ako ekonomicky rentabilnú.

Obrázok 1: Vplyv diferenciácie dusíkatej výživy na úrodu jarného jačmeňa (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Obrázok 2 taktiež znázorňuje vzťah rôznych intenzít hnojenia na úrodu jarného jačmeňa, v diferenciácii podľa N výživy, avšak v závislosti od výrobných oblastí (VO). Vhodnosť pestovateľskej oblasti je vyjadrená práve ukazovateľom "bez N", kde je sledovaný iba vplyv stanovišťa. V tejto kategórii bola dosiahnutá najvyššia priemerná úroda jačmeňa 3,32 t.ha-1 v kukuričnej VO. V repnej VO to bolo 2,16 t.ha-1 a v zemiakárskej iba 1,53 t.ha-1. Ak si odmyslíme ekonomickú efektivitu hnojenia, tak vplyvom výživy sa vo všetkých VO zvyšovala úroda, avšak iba po hladinu od 90 do 120 kg N.ha-1. Následná vyššia aplikačná dávka už pôsobila na jačmeň depresívne. Zaujímavosťou sú najvyššie dosiahnuté úrody v porovnaní za jednotlivé VO. Najvyššia úroda v zemiakárskej VO, t.j. 3,0 t.ha-1, bola dosiahnutá pri úrovni od 90 do 120 kg N.ha-1, t.j. 101,7 kg N, 27,8 kg P2O5 a 20,3 kg K2O.ha-1. Približne rovnaká úroda (2,9 t.ha-1), však v repnej VO bola dosiahnutá len pri úrovni výživy do 30 kg N.ha-1, t.j. pri úrovni hnojenia 22,9 kg N, 18,1 kg P2O5 a 16,3 kg K2O.ha-1. Táto paralela je identická aj pri porovnávaní repnej VO s kukuričnou, kde najvyššia úroda 3,69 t.ha-1 v repnej VO bola dosiahnutá pri úrovni hnojenia 102,7 kg N, 23,0 kg P2O5 a 23,8 kg K2O.ha-1, pričom rovnaká úroda v kukuričnej VO (3,68 t.ha-1) bola dosiahnutá pri úrovni hnojenia iba 21,8 kg N, 14,8 kg P2O5 a 13,4 kg K2O.ha-1.

Obrázok 2: Vzťah rôznych intenzít hnojenia na úrodu jarného jačmeňa na základe diferenciácie dusíkatej výživy v jednotlivých výrobných oblastiach

Reakciu jačmeňa na hnojenie fosforom a draslíkom, pri rôznych intenzitách dusíkatého hnojenia, popisuje tabuľka 4.

Tabuľka 4: Vplyv rôznych úrovní hnojenia na úrodu jarného jačmeňa v t.ha-1 (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)

Ako z tabuľky vyplýva, najvyššie úrody v jednotlivých kategóriách na základe N hnojenia, boli dosiahnuté pri úrovni PK hnojenia od 20 do 50 kg.ha-1. Vyššie dávky PK pôsobili už depresívne. Výnimku tvorí iba kategória dusíkatého hnojenia na úrovni od 50 do 90 kg N.ha-1, pri ktorej úroda jačmeňa narastala v smere stúpajúcich intenzít PK dávok.

Treba si však uvedomiť, že výsledky prieskumu sa vzťahujú na široké pestovateľské územia a dávajú iba všeobecný pohľad na problematiku a stav výživy jačmeňa. Preto každý farmár, pri zabezpečovaní výživy jačmeňa, ako aj ostatných plodín, by mal brať do úvahy všetky pôdno-klimatické faktory konkrétneho pestovateľského stanovišťa, obzvlášť pôdnu kyslosť a stav zásob fosforu, draslíka a horčíka, ako aj obsah anorganického dusíka v pôde. Práve na základe týchto parametrov sa určujú konkrétne výživárske opatrenia, podriadené účelu pestovania jačmeňa.

Vystavené: 24.5.2012

Autor textu: Ing. Štefan Gáborík