Logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby PIEŠŤANY
Bratislavská cesta 122, 921 68 Piešťany
Tel./Fax: +421/838/762 25 31
Tel.: +421/838/7722311-12 (ú)
E-mail: zubal@vurv.sk
 
 

Výživa slnečnice

Slnečnica má v porovnaní s inými poľnými plodinami pomerne dobre vyvinutý koreňový systém. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo je schopná využívať aj ťažšie rozložiteľné zlúčeniny z hlbších vrstiev pôdy. Preto sa najlepšie výsledky dosahujú na pôdach s vysokým obsahom humusu a dobrou zásobou vápnika, fosforu a draslíka. Takže na rozdiel od väčšiny poľných plodín, slnečnica slabšie reaguje na priame hnojenie priemyselnými hnojivami, ale o to lepšie výsledky dosahuje na pozemkoch so starou pôdnou silou. K dosiahnutiu takéhoto optimálneho stavu pôdy je potrebné pravidelné vápnenie a hnojenie organickými hnojivami, ktoré priaznivo vplýva i na ostatné plodiny.

Najlepšie je slnečnicu zaradiť v osevnom postupe do druhej trate, čiže po predplodine hnojenej maštaľným hnojom, v dávke zhruba 40 t.ha-1. Keďže na priame hnojenie nereaguje dostatočne intenzívne, je potrebné pomalšie sa rozkladajúce priemyselné hnojivá aplikovať už na jeseň pred orbou. Sú to hlavne fosforečné a draselné hnojivá. Dusíkom je najlepšie hnojiť pri predsejbovej príprave pôdy. Ak by však dávka presiahla 60 kg dusíka na hektár, je potrebné ju rozdeliť, a druhú časť aplikovať v období, keď majú rastliny 4 - 5 pravých listov, okolo 15. - 20. mája.

Môžeme rátať s tým, že na úrodu 2,5 t.ha-1 semena odoberie slnečnica z pôdy 125 kg N, 75 kg P2O5 a 150 kg K2O. Tieto živiny pochádzajú nielen z priemyslových a organických hnojív, ale aj z pôdnych zásob. Ich návratnosť v pozberových zvyškoch a koreňoch je však pomerne veľká a to od 25 – 50 % (fosfor, dusík) až po 80 – 90 % (horčík, draslík, vápnik).

Ak nasleduje slnečnica v osevnom postupe po dvoch organicky nehnojených plodinách, väčšinou sa na jeseň zaorie hnoj. V tomto prípade predstavuje dohnojenie dusíkom na jar zhruba 40 kg N/ha. Pod slnečnicu pestovanú v druhej trati, veľmi často po organicky hnojenej kukurici, potrebujeme dodať okolo 60 kg N.ha-1. Pri jej zaradení do tretej trate, napr. po obilnine, ktorej predchádzala kukurica, vychádza dávka dusíka na 80 kg N.ha-1. Ak miesto obilniny bola predplodinou strukovina je možné dávku znížiť o 10 – 15 kg N.ha-1. Na menej úrodných pôdach je ju vhodné o 10 kg N zvýšiť.

Pri výpočte dávok draslíka a fosforu je potrebné vychádzať z výsledkov pôdnych rozborov. V našich podmienkach, kde v areáli pestovania slnečnice sú pôdy väčšinou dobre zásobené týmito prvkami, sa najčastejšie odporúča dávka 60 - 120 kg K.ha-1 a 22 - 26 kg P.ha-1.

Zvýšenie úrod sa dá taktiež dosiahnuť prihnojením mikroelementami (horčík, mangán, molybdén, zinok, meď a bór), ktorých aplikáciu je nutné odôvodniť ich nedostatkom či už v pôde alebo v rastline. Pretože úrodu a jej kvalitu znižuje nielen ich nedostatok, ale aj nadbytok.

Autor textu: Ing. Stanislav Karaba