|
Slnečnica má v porovnaní s inými
poľnými plodinami pomerne dobre vyvinutý koreňový systém. To je
jeden z hlavných dôvodov, prečo je schopná využívať aj ťažšie rozložiteľné
zlúčeniny z hlbších vrstiev pôdy. Preto sa najlepšie výsledky dosahujú
na pôdach s vysokým obsahom humusu a dobrou zásobou vápnika, fosforu
a draslíka. Takže na rozdiel od väčšiny poľných plodín, slnečnica
slabšie reaguje na priame hnojenie priemyselnými hnojivami, ale
o to lepšie výsledky dosahuje na pozemkoch so starou pôdnou silou.
K dosiahnutiu takéhoto optimálneho stavu pôdy je potrebné pravidelné
vápnenie a hnojenie organickými hnojivami, ktoré priaznivo vplýva
i na ostatné plodiny.
Najlepšie je slnečnicu zaradiť v
osevnom postupe do druhej trate, čiže po predplodine hnojenej maštaľným
hnojom, v dávke zhruba 40 t.ha-1. Keďže na priame hnojenie
nereaguje dostatočne intenzívne, je potrebné pomalšie sa rozkladajúce
priemyselné hnojivá aplikovať už na jeseň pred orbou. Sú to hlavne
fosforečné a draselné hnojivá. Dusíkom je najlepšie hnojiť pri predsejbovej
príprave pôdy. Ak by však dávka presiahla 60 kg dusíka na hektár,
je potrebné ju rozdeliť, a druhú časť aplikovať v období, keď
majú rastliny 4 - 5 pravých listov, okolo 15. - 20. mája.
Môžeme rátať s tým, že na úrodu 2,5
t.ha-1 semena odoberie slnečnica z pôdy 125 kg N, 75
kg P2O5 a 150 kg K2O. Tieto živiny
pochádzajú nielen z priemyslových a organických hnojív, ale aj z
pôdnych zásob. Ich návratnosť v pozberových zvyškoch a koreňoch
je však pomerne veľká a to od 25 – 50 % (fosfor, dusík) až po 80
– 90 % (horčík, draslík, vápnik).
Ak nasleduje slnečnica v osevnom
postupe po dvoch organicky nehnojených plodinách, väčšinou sa na
jeseň zaorie hnoj. V tomto prípade predstavuje dohnojenie dusíkom
na jar zhruba 40 kg N/ha. Pod slnečnicu pestovanú v druhej trati,
veľmi často po organicky hnojenej kukurici, potrebujeme dodať okolo
60 kg N.ha-1. Pri jej zaradení do tretej trate, napr.
po obilnine, ktorej predchádzala kukurica, vychádza dávka dusíka
na 80 kg N.ha-1. Ak miesto obilniny bola predplodinou
strukovina je možné dávku znížiť o 10 – 15 kg N.ha-1.
Na menej úrodných pôdach je ju vhodné o 10 kg N zvýšiť.
Pri výpočte dávok draslíka a fosforu
je potrebné vychádzať z výsledkov pôdnych rozborov. V našich podmienkach,
kde v areáli pestovania slnečnice sú pôdy väčšinou dobre zásobené
týmito prvkami, sa najčastejšie odporúča dávka 60 - 120 kg K.ha-1
a 22 - 26 kg P.ha-1.
Zvýšenie úrod sa dá taktiež dosiahnuť
prihnojením mikroelementami (horčík, mangán, molybdén, zinok, meď
a bór), ktorých aplikáciu je nutné odôvodniť ich nedostatkom
či už v pôde alebo v rastline. Pretože úrodu a jej kvalitu znižuje
nielen ich nedostatok, ale aj nadbytok.
|
