|
Tohtoročný /2002/ pohľad na porasty takmer všetkých
obilnín(najmä však pšenice a ozimného jačmeňa) v prevažnej
väčšine produkčných oblastí Slovenska bol doslova žalostný. Hoci
priebeh počasia na jeseň v zime aj na jar bol pre obilniny
žičlivý, boli vytvorené veľmi dobré podmienky aj pre šírenie sa
chorôb a škodcov. No na druhej strane možno so značnou istotou
predpokladať že tento stav bol spôsobený aj určitým zľahčeným a
nedostatkami v technologickej a agronomickej disciplíne.
Keďže ekonomická situácia mnohých podnikov nedovoľuje aplikovať
optimálne množstvá hnojív a pesticídov zodpovedný prístup a disciplína
zohráva v takomto prípade významnú úlohu. V minulosti
vysoké dávky hnojív a pesticídov, prípadne výkonné odrody zastierali
mnohé agrotechnické chyby, ale v súčasnosti pri zníženej intenzite
hnojenia a zanedbanej ochrane proti škodlivým činiteľom vystupujú
tieto chyby viac a preto je potrebná ich kompenzácia určitou
zmenou technologického výrobného procesu.
V prvom rade je potrebné si položiť základnú otázku a to
na akej úrovni chceme, ale hlavne môžeme konkrétnu obilninu
pestovať a akú kvantitu a kvalitu očakávame, teda zvoliť
intenzitu a stratégiu pestovania. Nemá zmysel pestovateľská stratégia
znižovania nákladov na hektár pri súčasnom poklese úrod pod hranicu
rentability.
Základným pilierom celého systému rastlinnej výroby by malo byť
pravidelné striedanie plodín vrátane zaradenia krmovín z ktorého
nedodržiavania sa z dlhodobého hľadiska odvíjajú všetky podstatné
problémy pri pestovaní obilnín. Vo väčšine podnikov je však pestovanie
postavené iba na takzvaných trhových plodinách(pšenica, jačmeň,
repka, slnečnica), čo je logické, ale z dlhodobého hľadiska
bez zvýšených nákladov na pesticídy a hnojivá ťažko udržateľné.
Podobne je tomu tak aj vo vyspelých krajinách, ale s podstatnou
výnimkou, že negatívne dopady nevhodného striedania plodín dokážu
eliminovať vyššou úrovňou hnojenia a ochrany proti škodlivým
činiteľom (herbicíd 1-2x, fungicíd 3-5x, regulátor rastu 1-2x, insekticíd
podľa potreby). V našich podmienkach zo známych dôvodov je
to často len základné a regeneračné hnojenie, jeden krát herbicíd
a fungicíd a o ich aplikácii mnohokrát nerozhoduje
ani tak spektrum účinku, ako skôr cena.
Vo všeobecnosti možno povedať, že najviac problémov
vzniká preto, že značná časť zásahov robíme neskoro, v nevhodnom
termíne, alebo vôbec nie, či už sa jedná o základnú prípravu
pôdy, zakladanie porastov, hnojenie, alebo ošetrovanie proti
škodlivým činiteľom.
Pri konvenčnom spracovaní pôdy sa podmietke
ešte venuje pozornosť, ale v období medzi podmietkou a predsejbovou
prípravou pôdy je to už horšie v dôsledku čoho sa výdrv obilnín
stáva semeniskom chorôb, burín a škodcov. Problém je vypuklejší
ak nasleduje obilnina po obilnine prípadne po nerovnomernom rozdrvení
a rozhodení slamy po povrchu ak ju zaorávame. Výdrv obilnín
je možné účinne riešiť napr. druhou podmietkou diskovým náradím,
samozrejme v rámci celého osevného postupu. Problém je však
zložitejší, pretože hostiteľom vošiek a vírusu žltej zakrpatenosti
jačmeňa sú aj niektoré druhy tráv. V prípade nedostatku vlahy
je žiadúce uprednostniť sejbu do čerstvo zoranej pôdy pred uľahnutosťou
pôdy, kvôli rovnomernému vzchádzaniu. Tak isto veľkú pozornosť je
potrebné venovať ošetreniu spracovaného povrchu pôdy, pretože vysoký
podiel hrúd negatívne ovplyvňuje sejbu a rovnomernosť vzchádzania
porastov. Za posledné roky sa do popredia dostáva otázka termínu
sejby. Skúsenosti z ČR, ale aj z Nemecka a Francúzska
ukazujú, že skorší termín sejby môže priniesť vyššie úrody pri pestovaní
ozimín, ale v našich podmienkach ich prakticky nie je možné
dosiahnuť bez náležitých vstupov už na jeseň a správneho uplatnenia
pestovateľskej technológie(graf 1.,2.).
Nevýhodou je prerastanie porastov na jeseň a väčšie
rozšírenie burín, chorôb(piat stebiel a listových), ale v poslednom
období najmä vírusových(žltej vírusovej mozaiky a zakrpatenosti
jačmeňa).Pri vírusových chorobách nemôžeme rátať ani s odrodovou
odolnosťou. Okrem toho jesenné postemergentné aplikácie pesticídov
bývajú značne problematické(teploty a vývojová fáza obilnín).
Preto je vhodnejšie posunúť termín sejby ozimín na koniec agrotechnického
termínu v tej ktorej oblasti. Siať po agrotechnickom termíne
môže byť však rovnako rizikové, ako skorá sejba.
 |
Používanie kvalitného osiva v intenzifikácii
pestovania obilnín vystupuje v poslednom období výrazne
do popredia. Výsledkom nízkej obmeny osiva(40-50% a menej) v
posledných 10 rokoch je najmä šírenie sa chorôb prenosných osivom.
Z tohto dôvodu je veľmi dôležitou súčasťou obmeny osiva
jeho morenie proti týmto chorobám. Morenie možno považovať za
jedno z najrentabilnejších pestovateľských opatrení. V zahraničí
používajú aj morenie osiva insekticídami (Gaucho)proti prenášačom
viróz, ale výsledky sú iba priemerné a navyše ošetrením
sa osivo dosť predražuje. Pri nízkej obmene osiva nie je ani
tak problémom biologická kvalita osiva a s ňou súvisiaca
výška úrody(graf 3.) a výber moridla, ako skôr samotná
kvalita morenia. |
Preto ak nedokážeme urobiť kvalitné vyčistenie, vytriedenie
a namorenie osiva potom nesejeme v pravom zmysle slova osivo,
ale len “zrno”. Následky, ako ukázal tento rok môžu byť sebazničujúce.
Dávno by mali byť preč časy, keď sa v sejačke moridlo s osivom
len premiešalo palicou. V prípade výskytu viróz je vo väčšine
prípadov ďalšia intenzifikácia, alebo záchrana porastov cestou prihnojovania
N a ochrany proti škodlivým činiteľom málo účinná, ale hlavne
neekonomická.
Jedným z rozhodujúcich faktorov tvorby úrody
je optimalizácia počtu rastlín na jednotke plochy s ktorou
úzko súvisí výsevok. Vyšší výsevok môže vyrovnať určité nedostatky
v agrotechnike, napr. neskorší termín sejby, nedostatočná predsejbová
príprava pôdy, ale v konečnom dôsledku jeho výška by mala byť
zohľadnená možnosťami výživy najmä N a ochrany proti škodlivým
činiteľom. V priaznivých podmienkach pri sejbe v agrotechnickom
termíne je napr. pri pšenici a jačmeni postačujúci výsevok 3,0-3,5
mil. klíčivých zŕn, lebo v takomto prípade rastliny počas celej
vegetácie pri nižšej úrovni hnojenia dokážu lepšie zužitkovať živiny,
najmä N a netrpia až tak deficitom živín, čo sa často stáva pri
prehustených porastoch. Prehodnotiť bude treba aj prístup pri riešení
priorít v ochrane proti jednotlivým druhom škodlivých činiteľov.
V minulosti, ale v značnej miere aj teraz vysoký stupeň
dôležitosti sa kladie na výživu N a ochranu proti burinám,
kde až 70% zo všetkých použitých pesticídov predstavujú herbicídy
a len 15 – 20% fungicídy. V prvom rade je si treba uvedomiť,
že burina je sused i keď v niektorých prípadoch veľmi
zlý, ale prejavy chorôb spôsobujú parazity najmä cez produkciu toxínov,
ktoré priamo ovplyvňujú ďalší rast a vývoj plodiny.
V podstate v súčasnosti celá stratégia
ochrany proti chorobám je založená len na jednom ošetrení a to
ochranou vlajkového listu, alebo klasu aj to v mnohých prípadoch
až po prepuknutí choroby a preto je z praktického hľadiska
nedostatočná a tým drahá. Stratégia ochrany proti chorobám
by sa mala uberať skôr preventívnym smerom s udržaným výborného
zdravotného stavu počas celej vegetácie. Je to síce o niečo
nákladnejšia cesta pri ktorej je však možné v mnohých prípadoch
použiť nižšie dávky fungicídov, ale v konečnom dôsledku je
podstatne ekonomickejšia. Pôsobenie pesticídov sa zvyšuje najmä
v kombinácii s N výživou(graf 4.).
V podstate v súčasnosti celá stratégia
ochrany proti chorobám je založená len na jednom ošetrení a to
ochranou vlajkového listu, alebo klasu aj to v mnohých prípadoch
až po prepuknutí choroby a preto je z praktického hľadiska
nedostatočná a tým drahá. Stratégia ochrany proti chorobám
by sa mala uberať skôr preventívnym smerom s udržaným výborného
zdravotného stavu počas celej vegetácie. Je to síce o niečo
nákladnejšia cesta pri ktorej je však možné v mnohých prípadoch
použiť nižšie dávky fungicídov, ale v konečnom dôsledku je
podstatne ekonomickejšia. Pôsobenie pesticídov sa zvyšuje najmä
v kombinácii s N výživou(graf 4.). Prakticky pri všetkých
škodlivých činiteľoch sa aplikácia pesticídov vykonáva neskoro.
S neskorou aplikáciou však úzko súvisí v súčasnej dobe
dosť zanedbávaná agrobiologická kontrola porastov najmä na jeseň. Pritom
si často ani neuvedomujeme, že ak sú vhodné podmienky pre rast plodiny,
potom sú vhodné aj pre rozvoj škodlivých činiteľov.
Prakticky do 20.11.(pokiaľ pôda nezamrzne
skôr)by mal byť v oziminách sledovaný počet vzídených rastlín,
priemerná rastová fáza plodiny, výskyt ozimných a prezimujúcich
burín(lipkavec, rumančekovité,mak vlčí, metlička a pod.), výskyt
vošiek(už od fázy DC-11), hrbáča, zunčavky jačmennej, výskyt múčnatky,
ale aj iných menej pravidelne sa vyskytujúcich chorôb napr. hrdze
jačmennej. Z tohto pohľadu jesenné vegetačné obdobie patrí medzi
najdôležitejšie z hľadiska čo najoptimálnejšieho využitia ďalších
intenzifikačných vstupov počas celej ďalšej vegetácie.
|
