Logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby PIEŠŤANY

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany

Tel.: 033/7722311-12 (ú)
Fax: 033/77 263 06
 
 

Agrotechnické opatrenia na zníženie účinku nepriaznivých činiteľov pri ozimných plodinách.

Tohtoročný /2002/ pohľad na porasty takmer všetkých obilnín(najmä však pšenice a ozimného jačmeňa) v prevažnej väčšine produkčných oblastí Slovenska bol doslova žalostný. Hoci priebeh počasia na jeseň v zime aj na jar bol pre obilniny žičlivý, boli vytvorené veľmi dobré podmienky aj pre šírenie sa chorôb a škodcov. No na druhej strane možno so značnou istotou predpokladať že tento stav bol spôsobený aj určitým zľahčeným a nedostatkami v technologickej a agronomickej disciplíne. Keďže ekonomická situácia mnohých podnikov nedovoľuje aplikovať optimálne množstvá hnojív a pesticídov zodpovedný prístup a disciplína zohráva v takomto prípade významnú úlohu. V minulosti vysoké dávky hnojív a pesticídov, prípadne výkonné odrody zastierali mnohé agrotechnické chyby, ale v súčasnosti pri zníženej intenzite hnojenia a zanedbanej ochrane proti škodlivým činiteľom vystupujú tieto chyby viac a preto je potrebná ich kompenzácia určitou zmenou technologického výrobného procesu.

V prvom rade je potrebné si položiť základnú otázku a to na akej úrovni chceme, ale hlavne môžeme konkrétnu obilninu pestovať a akú kvantitu a kvalitu očakávame, teda zvoliť intenzitu a stratégiu pestovania. Nemá zmysel pestovateľská stratégia znižovania nákladov na hektár pri súčasnom poklese úrod pod hranicu rentability.

Základným pilierom celého systému rastlinnej výroby by malo byť pravidelné striedanie plodín vrátane zaradenia krmovín z ktorého nedodržiavania sa z dlhodobého hľadiska odvíjajú všetky podstatné problémy pri pestovaní obilnín. Vo väčšine podnikov je však pestovanie postavené iba na takzvaných trhových plodinách(pšenica, jačmeň, repka, slnečnica), čo je logické, ale z dlhodobého hľadiska bez zvýšených nákladov na pesticídy a hnojivá ťažko udržateľné. Podobne je tomu tak aj vo vyspelých krajinách, ale s podstatnou výnimkou, že negatívne dopady nevhodného striedania plodín dokážu eliminovať vyššou úrovňou hnojenia a ochrany proti škodlivým činiteľom (herbicíd 1-2x, fungicíd 3-5x, regulátor rastu 1-2x, insekticíd podľa potreby). V našich podmienkach zo známych dôvodov je to často len základné a regeneračné hnojenie, jeden krát herbicíd a fungicíd a o ich aplikácii mnohokrát nerozhoduje ani tak spektrum účinku, ako skôr cena.

Vo všeobecnosti možno povedať, že najviac problémov vzniká preto, že značná časť zásahov robíme neskoro, v nevhodnom termíne, alebo vôbec nie, či už sa jedná o základnú prípravu pôdy, zakladanie porastov, hnojenie, alebo ošetrovanie proti škodlivým činiteľom.

Pri konvenčnom spracovaní pôdy sa podmietke ešte venuje pozornosť, ale v období medzi podmietkou a predsejbovou prípravou pôdy je to už horšie v dôsledku čoho sa výdrv obilnín stáva semeniskom chorôb, burín a škodcov. Problém je vypuklejší ak nasleduje obilnina po obilnine prípadne po nerovnomernom rozdrvení a rozhodení slamy po povrchu ak ju zaorávame. Výdrv obilnín je možné účinne riešiť napr. druhou podmietkou diskovým náradím, samozrejme v rámci celého osevného postupu. Problém je však zložitejší, pretože hostiteľom vošiek a vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa sú aj niektoré druhy tráv. V prípade nedostatku vlahy je žiadúce uprednostniť sejbu do čerstvo zoranej pôdy pred uľahnutosťou pôdy, kvôli rovnomernému vzchádzaniu. Tak isto veľkú pozornosť je potrebné venovať ošetreniu spracovaného povrchu pôdy, pretože vysoký podiel hrúd negatívne ovplyvňuje sejbu a rovnomernosť vzchádzania porastov. Za posledné roky sa do popredia dostáva otázka termínu sejby. Skúsenosti z ČR, ale aj z Nemecka a Francúzska ukazujú, že skorší termín sejby môže priniesť vyššie úrody pri pestovaní ozimín, ale v našich podmienkach ich prakticky nie je možné dosiahnuť bez náležitých vstupov už na jeseň a správneho uplatnenia pestovateľskej technológie(graf 1.,2.).

Nevýhodou je prerastanie porastov na jeseň a väčšie rozšírenie burín, chorôb(piat stebiel a listových), ale v poslednom období najmä vírusových(žltej vírusovej mozaiky a zakrpatenosti jačmeňa).Pri vírusových chorobách nemôžeme rátať ani s odrodovou odolnosťou. Okrem toho jesenné postemergentné aplikácie pesticídov bývajú značne problematické(teploty a vývojová fáza obilnín). Preto je vhodnejšie posunúť termín sejby ozimín na koniec agrotechnického termínu v tej ktorej oblasti. Siať po agrotechnickom termíne môže byť však rovnako rizikové, ako skorá sejba.

Používanie kvalitného osiva v intenzifikácii pestovania obilnín vystupuje v poslednom období výrazne do popredia. Výsledkom nízkej obmeny osiva(40-50% a menej) v posledných 10 rokoch je najmä šírenie sa chorôb prenosných osivom. Z tohto dôvodu je veľmi dôležitou súčasťou obmeny osiva jeho morenie proti týmto chorobám. Morenie možno považovať za jedno z najrentabilnejších pestovateľských opatrení. V zahraničí používajú aj morenie osiva insekticídami (Gaucho)proti prenášačom viróz, ale výsledky sú iba priemerné a navyše ošetrením sa osivo dosť predražuje. Pri nízkej obmene osiva nie je ani tak problémom biologická kvalita osiva a s ňou súvisiaca výška úrody(graf 3.) a výber moridla, ako skôr samotná kvalita morenia.

Preto ak nedokážeme urobiť kvalitné vyčistenie, vytriedenie a namorenie osiva potom nesejeme v pravom zmysle slova osivo, ale len “zrno”. Následky, ako ukázal tento rok môžu byť sebazničujúce. Dávno by mali byť preč časy, keď sa v sejačke moridlo s osivom len premiešalo palicou. V prípade výskytu viróz je vo väčšine prípadov ďalšia intenzifikácia, alebo záchrana porastov cestou prihnojovania N a ochrany proti škodlivým činiteľom málo účinná, ale hlavne neekonomická.

Jedným z rozhodujúcich faktorov tvorby úrody je optimalizácia počtu rastlín na jednotke plochy s ktorou úzko súvisí výsevok. Vyšší výsevok môže vyrovnať určité nedostatky v agrotechnike, napr. neskorší termín sejby, nedostatočná predsejbová príprava pôdy, ale v konečnom dôsledku jeho výška by mala byť zohľadnená možnosťami výživy najmä N a ochrany proti škodlivým činiteľom. V priaznivých podmienkach pri sejbe v agrotechnickom termíne je napr. pri pšenici a jačmeni postačujúci výsevok 3,0-3,5 mil. klíčivých zŕn, lebo v takomto prípade rastliny počas celej vegetácie pri nižšej úrovni hnojenia dokážu lepšie zužitkovať živiny, najmä N a netrpia až tak deficitom živín, čo sa často stáva pri prehustených porastoch. Prehodnotiť bude treba aj prístup pri riešení priorít v ochrane proti jednotlivým druhom škodlivých činiteľov. V minulosti, ale v značnej miere aj teraz vysoký stupeň dôležitosti sa kladie na výživu N a ochranu proti burinám, kde až 70% zo všetkých použitých pesticídov predstavujú herbicídy a len 15 – 20% fungicídy. V prvom rade je si treba uvedomiť, že burina je sused i keď v niektorých prípadoch veľmi zlý, ale prejavy chorôb spôsobujú parazity najmä cez produkciu toxínov, ktoré priamo ovplyvňujú ďalší rast a vývoj plodiny.

V podstate v súčasnosti celá stratégia ochrany proti chorobám je založená len na jednom ošetrení a to ochranou vlajkového listu, alebo klasu aj to v mnohých prípadoch až po prepuknutí choroby a preto je z praktického hľadiska nedostatočná a tým drahá. Stratégia ochrany proti chorobám by sa mala uberať skôr preventívnym smerom s udržaným výborného zdravotného stavu počas celej vegetácie. Je to síce o niečo nákladnejšia cesta pri ktorej je však možné v mnohých prípadoch použiť nižšie dávky fungicídov, ale v konečnom dôsledku je podstatne ekonomickejšia. Pôsobenie pesticídov sa zvyšuje najmä v kombinácii s N výživou(graf 4.).

V podstate v súčasnosti celá stratégia ochrany proti chorobám je založená len na jednom ošetrení a to ochranou vlajkového listu, alebo klasu aj to v mnohých prípadoch až po prepuknutí choroby a preto je z praktického hľadiska nedostatočná a tým drahá. Stratégia ochrany proti chorobám by sa mala uberať skôr preventívnym smerom s udržaným výborného zdravotného stavu počas celej vegetácie. Je to síce o niečo nákladnejšia cesta pri ktorej je však možné v mnohých prípadoch použiť nižšie dávky fungicídov, ale v konečnom dôsledku je podstatne ekonomickejšia. Pôsobenie pesticídov sa zvyšuje najmä v kombinácii s N výživou(graf 4.). Prakticky pri všetkých škodlivých činiteľoch sa aplikácia pesticídov vykonáva neskoro. S neskorou aplikáciou však úzko súvisí v súčasnej dobe dosť zanedbávaná agrobiologická kontrola porastov najmä na jeseň. Pritom si často ani neuvedomujeme, že ak sú vhodné podmienky pre rast plodiny, potom sú vhodné aj pre rozvoj škodlivých činiteľov.

Prakticky do 20.11.(pokiaľ pôda nezamrzne skôr)by mal byť v oziminách sledovaný počet vzídených rastlín, priemerná rastová fáza plodiny, výskyt ozimných a prezimujúcich burín(lipkavec, rumančekovité,mak vlčí, metlička a pod.), výskyt vošiek(už od fázy DC-11), hrbáča, zunčavky jačmennej, výskyt múčnatky, ale aj iných menej pravidelne sa vyskytujúcich chorôb napr. hrdze jačmennej. Z tohto pohľadu jesenné vegetačné obdobie patrí medzi najdôležitejšie z hľadiska čo najoptimálnejšieho využitia ďalších intenzifikačných vstupov počas celej ďalšej vegetácie.

Autor textu: Ing. Jozef Surovčík, CSc.