NPPC Nitra - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: golecky@vutphp.sk
 
 


Ako sa starať o trávne porasty

Slovensko je svojimi prírodnými podmienkami predurčené na výrobu mlieka a mäsa z trávnych porastov, tak ako je tomu všade tam, kde to pôdno-klimatické podmienky umožňujú, kde si vážia prírodné dedičstvo, zdravie ľudí a tradície. Nemám na mysli pasienkové využívanie v štýle Holandska, Dánska, niektorých oblastí Francúzska a Nemecka kde vysokou intenzitou obhospodarovania, najmä vysokými dávkami hnojív a vysokým zaťažením zamorili pôdu a vodu dusičnanmi a nitrátmi. Mám na mysli racionálne využívanie, kedy dochádza k rovnováhe medzi odberom hmoty z lúk a pasienkov a ich spätným dodaním cez hnojenie a exkrementy pasúcich sa zvierat. V takom prípade sa zachováva ráz a biodiverzita krajiny, produkuje sa mlieko a mäso vysokej kvality, odchovávajú sa zdravé mladé zvieratá vhodné na ďalší chov a plemenitbu, zlepšuje sa zdravotný stav a predlžuje dlhovekosť zvierat.

Trávny porast je živý organizmus, ktorý počas sezóny mení svoje vlastnosti i živinové zloženie a reaguje na klimatické podmienky i spôsob využitia. Využívanie trávnych porastov pasením je najstarší a najprirodzenejší spôsob ich obhospodarovania a zároveň aj výživy prežúvavcov. Výmery a produkčný potenciál trávnych porastov najmä v podhorských a horských ich predurčujú na to, aby hmota z nich tvorila základ výživy hovädzieho dobytka a oviec. Pre jeho vyššiu produkčnú účinnosť je potrebné trávne porasty využívať v období pasienkovej zrelosti. Príliš mladý porast má nízky obsah sušiny, vlákniny a veľký nepomer živín. Starý porast má vysoký obsah sušiny a vlákniny čo znižuje jeho príjem a je chudobný na živiny (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Zmeny obsahu živín a produkčný mliekový potenciál pasienkového porastu

Fenologická
fáza tráv
NL
(g.kg-1 suš.)
Vláknina
(g.kg-1 suš.)
NEL
(MJ kg-1 suš.)
PDI
(g.kg-1 suš.)
Príjem sušiny paše
Produkcia mlieka (kg) podľa obsahu
kg
NEL
PDI
Začiatok steblovania
207
189
6,4
111
15,7
20
25
Steblovanie
167
209
6,3
104
15,5
19
23
Začiatok klasenia
133
239
6,0
95
14,6
17
20
Plné klasenie
113
272
5,6
88
13,4
13
15
Začiatok kvitnutia
99
307
5,3
82
12,5
10
8
Plné kvitnutie
89
342
4,9
76
11,3
7
4
Zrenie zrna
79
378
4,5
70
10,1
3
1

Kým v prvých 3 fenologických štádiách je schopná dojnica prijať cez pasienkový porast 14,5 - 16 kg sušiny a vyprodukovať 20 litrov mlieka, v posledných dvoch je príjem len 10 - 12 kg a produkcia mlieka 1-7 litrov.

Veľa poľnohospodárov pozerá na trávny porast ako na niečo, o čo sa netreba starať - čo rastie samo. Pri každom odbere hmoty však dochádza k poklesu živín v pôde a následne aj v poraste. Časť z nich sa vráti procesmi v pôde, pôsobením ďatelinovín, dažďa a časť cez výkaly pasúcich sa zvierat. A práve pasúce sa zvieratá dokážu vrátiť do pôdy ich veľkú časť. V tabuľke 2 sú odporúčané množstvá živín, ktoré treba do pôdy dodať. Ich množstvo záleží na spôsobe a frekvencii využívania.

Tabuľka 2: Potreba doplnenia živín na trávnych porastoch

Využívanie
počas roka
Zaťaženie plochy
(VDJ.ha-1)
Odporúčané množstvo
(kg.ha-1.rok-1)
N
P
K
Mg
1x kosenie
0
0
0
0
2x kosenie
20 - 30
30
70
0
3x kosenie
60 - 80
50
145
20
1-2x pasenie
< 1 VDJ
0
0
0
0
3x pasenie
1 - 2 VDJ
0
15
15
0
4x pasenie
2 - 3 VDJ
45 - 60
30
50
10
5x pasenie
2 - 3 VDJ
60 - 75
40
65
15

V tabuľke uvedené množstvá neplatia vždy a všade, záleží na konkrétnych pôdnoklimatických podmienkach (obsah humusu a minerálnych látok v pôde, pH pôdy, zrážková činnosť a i.) a floristickom zložení porastu. Poukazujú však na deficit živín na lúkach a pasienkoch ku ktorému dochádza pri neustálom odbere živín cez trávny porast bez ich spätného dodávania do systému. Pôda sa s každým odberom ochudobňuje a dochádza nielen k zníženiu množstva, ale aj k porušeniu rovnováhy medzi živinami, čo následne môže mať negatívny vplyv na zdravie zvierat. Hodnoty v tabuľke ukazujú na zjavný rozdiel medzi dávkovaním živín pri kosení a pasení. Pri kosení 2x ročne je potreba hnojenia na úrovni 30 kg N a P v čistých živinách. Pri pasení začína hnojenie až pri troch a viac pasienkových cykloch a navyše množstvá hnojív sú oveľa nižšie.

V jednom z našich pokusov s pasením jalovíc sme jednu časť pasienkového areálu tvoreného TTP hnojili dávkou 2x 30 kg N a 1x 30 kg P ročne na ha. Dosiahli sme 5 spásacích cyklov. Výsledky úrody a obsahu živín v poraste sú v tabuľke 3.

Tabuľka 3: Úroda a obsah živín v poraste

Úroda sušiny
(t.ha-1)
NL
(g.kg-1 suš.)
PDI
(g.kg-1 suš.)
NEL
(MJ kg-1 suš.)
ME
(MJ kg-1 suš.)
Nehnojený TTP
3,33
147
93
5,7
9,89
Hnojený TTP
6,4
155
100
6,2
10,42
Rozdiel (%)
+ 92,2
+ 5,44
+ 7,53
+ 8,77
+ 5,36

Z nich je zrejmé, že dávka hnojiva zvýšila úrodu takmer o 100 %, obsah N-látok o 7 % a obsah energie o 8 %. Takéto zvýšenie v poraste sa prejaví zvýšenou produkciou mlieka (Tabuľka 1) o 2 - 5 kg na kus a deň a v prírastkoch jalovíc o 100 až 200 g denne. Je to málo?

Švajčiari a Rakúšania v horských oblastiach majú cieľ vyrobiť 75 % mlieka z objemového krmiva - počas pasienkovej sezóny z trávneho porastu a len 25 % úžitkovosti dosiahnuť cez jadrové zmesi. To znamená, že pri dennej produkcii 20 kg mlieka vyprodukovať 15 kg z paše. Je to možné? Áno. Podľa hodnôt z tabuľky 1 to pri pasení v prvých fenologických fázach porastu nie je problém a oni to aj dosahujú. V posledných je to nedosiahnuteľné. V obidvoch krajinách sa lúky a pasienky racionálne hnoja. Súvisí to s trvalou udržateľnosťou hospodárenia. Priority poľnohospodárskej politiky v týchto krajinách sú:

  1. produkcia zdravých potravín
  2. využívanie všetkej poľnohospodárskej pôdy (krajinotvorba)
  3. trvaloudržateľný stav (zamestnanosť, tradície, špecifické regionálne výrobky)

Záver

Ak nezmeníme pohľad na využívanie trávnych porastov asi ťažko sa bude dať hovoriť u nás o trvalo-udržateľnom hospodárení. V 80-tych rokoch minulého storočia dosahovali priemerné úrody na lúkach 4 t a na pasienkoch 2 t sušiny. V roku 2012 dosiahla priemerná úroda za lúky a pasienky spolu 1,84 t. Čo je však ešte horšie, zároveň s úrodami poklesol aj obsah živín v porastoch. Bez vrátenia živín do prostredia nemôžeme očakávať do budúcna žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak.

A ešte jedna múdra veta so Švajčiarska: Pre podhorské a horské oblasti sú lepšie 2 dojnice s produkciou 5 000 l mlieka za laktáciu ako jedna s 10000 l !!!

Vystavené: 27.2.2014

Autor textu: Ing. Jaroslav Golecký, PhD.