Slovensko je svojimi prírodnými podmienkami predurčené na výrobu mlieka a mäsa z trávnych porastov, tak ako je tomu všade tam, kde to pôdno-klimatické podmienky umožňujú, kde si vážia prírodné dedičstvo, zdravie ľudí a tradície. Nemám na mysli pasienkové využívanie v štýle Holandska, Dánska, niektorých oblastí Francúzska a Nemecka kde vysokou intenzitou obhospodarovania, najmä vysokými dávkami hnojív a vysokým zaťažením zamorili pôdu a vodu dusičnanmi a nitrátmi. Mám na mysli racionálne využívanie, kedy dochádza k rovnováhe medzi odberom hmoty z lúk a pasienkov a ich spätným dodaním cez hnojenie a exkrementy pasúcich sa zvierat. V takom prípade sa zachováva ráz a biodiverzita krajiny, produkuje sa mlieko a mäso vysokej kvality, odchovávajú sa zdravé mladé zvieratá vhodné na ďalší chov a plemenitbu, zlepšuje sa zdravotný stav a predlžuje dlhovekosť zvierat.
Trávny porast je živý organizmus, ktorý počas sezóny mení svoje vlastnosti i živinové zloženie a reaguje na klimatické podmienky i spôsob využitia. Využívanie trávnych porastov pasením je najstarší a najprirodzenejší spôsob ich obhospodarovania a zároveň aj výživy prežúvavcov. Výmery a produkčný potenciál trávnych porastov najmä v podhorských a horských ich predurčujú na to, aby hmota z nich tvorila základ výživy hovädzieho dobytka a oviec. Pre jeho vyššiu produkčnú účinnosť je potrebné trávne porasty využívať v období pasienkovej zrelosti. Príliš mladý porast má nízky obsah sušiny, vlákniny a veľký nepomer živín. Starý porast má vysoký obsah sušiny a vlákniny čo znižuje jeho príjem a je chudobný na živiny (tabuľka 1).
Tabuľka 1: Zmeny obsahu živín a produkčný
mliekový potenciál pasienkového porastu
Fenologická
fáza tráv
|
NL
(g.kg-1 suš.)
|
Vláknina
(g.kg-1 suš.)
|
NEL
(MJ kg-1 suš.)
|
PDI
(g.kg-1 suš.)
|
Príjem sušiny paše
|
Produkcia mlieka (kg) podľa obsahu
|
kg
|
NEL
|
PDI
|
Začiatok steblovania
|
207
|
189
|
6,4
|
111
|
15,7
|
20
|
25
|
Steblovanie
|
167
|
209
|
6,3
|
104
|
15,5
|
19
|
23
|
Začiatok klasenia
|
133
|
239
|
6,0
|
95
|
14,6
|
17
|
20
|
Plné klasenie
|
113
|
272
|
5,6
|
88
|
13,4
|
13
|
15
|
Začiatok kvitnutia
|
99
|
307
|
5,3
|
82
|
12,5
|
10
|
8
|
Plné kvitnutie |
89
|
342
|
4,9
|
76
|
11,3
|
7
|
4
|
Zrenie zrna
|
79
|
378
|
4,5
|
70
|
10,1
|
3
|
1
|
|
Kým v prvých 3 fenologických štádiách je schopná dojnica prijať cez pasienkový porast 14,5 - 16 kg sušiny a vyprodukovať 20 litrov mlieka, v posledných dvoch je príjem len 10 - 12 kg a produkcia mlieka 1-7 litrov.
Veľa poľnohospodárov pozerá na trávny porast ako na niečo, o čo sa netreba starať - čo rastie samo. Pri každom odbere hmoty však dochádza k poklesu živín v pôde a následne aj v poraste. Časť z nich sa vráti procesmi v pôde, pôsobením ďatelinovín, dažďa a časť cez výkaly pasúcich sa zvierat. A práve pasúce sa zvieratá dokážu vrátiť do pôdy ich veľkú časť. V tabuľke 2 sú odporúčané množstvá živín, ktoré treba do pôdy dodať. Ich množstvo záleží na spôsobe a frekvencii využívania.
Tabuľka 2: Potreba doplnenia živín na trávnych porastoch
Využívanie
počas roka
|
Zaťaženie plochy
(VDJ.ha-1)
|
Odporúčané množstvo
(kg.ha-1.rok-1)
|
N
|
P
|
K
|
Mg
|
1x kosenie
|
|
0
|
0
|
0
|
0
|
2x kosenie
|
|
20 - 30
|
30
|
70
|
0
|
3x kosenie
|
|
60 - 80
|
50
|
145
|
20
|
1-2x pasenie
|
< 1 VDJ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
3x pasenie
|
1 - 2 VDJ
|
0
|
15
|
15
|
0
|
4x pasenie
|
2 - 3 VDJ
|
45 - 60
|
30
|
50
|
10
|
5x pasenie
|
2 - 3 VDJ
|
60 - 75
|
40
|
65
|
15
|
|
V tabuľke uvedené množstvá neplatia vždy a všade,
záleží na konkrétnych pôdnoklimatických podmienkach (obsah humusu
a minerálnych látok v pôde, pH pôdy, zrážková činnosť a i.) a floristickom
zložení porastu. Poukazujú však na deficit živín na lúkach a pasienkoch
ku ktorému dochádza pri neustálom odbere živín cez trávny porast
bez ich spätného dodávania do systému. Pôda sa s každým odberom
ochudobňuje a dochádza nielen k zníženiu množstva, ale aj k porušeniu
rovnováhy medzi živinami, čo následne môže mať negatívny vplyv na
zdravie zvierat. Hodnoty v tabuľke ukazujú na zjavný rozdiel medzi
dávkovaním živín pri kosení a pasení. Pri kosení 2x ročne je potreba
hnojenia na úrovni 30 kg N a P v čistých živinách. Pri pasení začína
hnojenie až pri troch a viac pasienkových cykloch a navyše množstvá
hnojív sú oveľa nižšie.
V jednom z našich pokusov s pasením jalovíc sme jednu časť pasienkového areálu tvoreného TTP hnojili dávkou 2x 30 kg N a 1x 30 kg P ročne na ha. Dosiahli sme 5 spásacích cyklov. Výsledky úrody a obsahu živín v poraste sú v tabuľke 3.
Tabuľka 3: Úroda a obsah živín v poraste
|
Úroda sušiny
(t.ha-1)
|
NL
(g.kg-1 suš.)
|
PDI
(g.kg-1 suš.)
|
NEL
(MJ kg-1 suš.)
|
ME
(MJ kg-1 suš.)
|
Nehnojený TTP
|
3,33
|
147
|
93
|
5,7
|
9,89
|
Hnojený TTP
|
6,4
|
155
|
100
|
6,2
|
10,42
|
Rozdiel (%)
|
+ 92,2
|
+ 5,44
|
+ 7,53
|
+ 8,77
|
+ 5,36
|
|
Z nich je zrejmé, že dávka hnojiva zvýšila úrodu
takmer o 100 %, obsah N-látok o 7 % a obsah energie o 8 %. Takéto
zvýšenie v poraste sa prejaví zvýšenou produkciou mlieka (Tabuľka
1) o 2 - 5 kg na kus a deň a v prírastkoch jalovíc o 100 až 200
g denne. Je to málo?
Švajčiari a Rakúšania v horských oblastiach majú cieľ vyrobiť 75 % mlieka z objemového krmiva - počas pasienkovej sezóny z trávneho porastu a len 25 % úžitkovosti dosiahnuť cez jadrové zmesi. To znamená, že pri dennej produkcii 20 kg mlieka vyprodukovať 15 kg z paše. Je to možné? Áno. Podľa hodnôt z tabuľky 1 to pri pasení v prvých fenologických fázach porastu nie je problém a oni to aj dosahujú. V posledných je to nedosiahnuteľné. V obidvoch krajinách sa lúky a pasienky racionálne hnoja. Súvisí to s trvalou udržateľnosťou hospodárenia. Priority poľnohospodárskej politiky v týchto krajinách sú:
- produkcia zdravých potravín
- využívanie všetkej poľnohospodárskej pôdy (krajinotvorba)
- trvaloudržateľný stav (zamestnanosť, tradície, špecifické regionálne výrobky)
Záver
Ak nezmeníme pohľad na využívanie trávnych porastov asi ťažko sa bude dať hovoriť u nás o trvalo-udržateľnom hospodárení. V 80-tych rokoch minulého storočia dosahovali priemerné úrody na lúkach 4 t a na pasienkoch 2 t sušiny. V roku 2012 dosiahla priemerná úroda za lúky a pasienky spolu 1,84 t. Čo je však ešte horšie, zároveň s úrodami poklesol aj obsah živín v porastoch. Bez vrátenia živín do prostredia nemôžeme očakávať do budúcna žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak.
A ešte jedna múdra veta so Švajčiarska: Pre podhorské
a horské oblasti sú lepšie 2 dojnice s produkciou 5 000 l mlieka
za laktáciu ako jedna s 10000 l !!!
Vystavené: 27.2.2014
|