Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Gagarinova 10
827 13 Bratislava
e-mail: e.pekarova@vupop.sk
 
 


Vhodnosť pôdno-klimatických podmienok Slovenska pre konopu siatu

Vďaka pozitívnej legislatívnej zmene nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb dostalo Slovensko znovu možnosť rozbehnúť konopársky priemysel na Slovensku po dlhoročných snahách uplatnenia si nárokov v rámci európskej legislatívy. Európska komisia v súčasnosti zverejňuje iba zoznam povolených technických odrôd konopy siatej s obsahom THC pod 0,2% a režim pestovania konopy necháva na národné legislatívy a ich individuálne úpravy.

Ekonomika jej pestovania v krajinách EÚ sa zvyšuje prostredníctvom účinných najmodernejších spracovateľských technológii. Tieto skutočnosti viedli k nárastu pestovateľských plôch v EÚ, čo predstavuje pomerne významný podiel na svetovej produkcii s 15 000 ha (podľa FAO). Plochy osiate konopou ako technickou plodinou zostávajú za posledných 30 rokov na Slovensku pomerne nezmenené (graf 1), čím tvorí konopa iba malý podiel pestovaných plodín na ornej pôde. Na základe informácii ŠÚ SR v roku 2010 bola vysiata konopa na semeno v okresoch Trebičov a Snina, ale údaje ohľadom hektárových plôch neboli zverejnené na základe zákona 540/2001 Z.z. ako informácie dôverné. Je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že poľnohospodárstvo v podmienkach SR bude čoraz viac orientované na celoeurópske trendy zahŕňajúce širšie aspekty trvalo udržateľného rozvoja, pričom sa budú hľadať stále nové ekonomické alternatívy a tým bude narastať záujem aj o pestovanie a spracovanie konopy siatej.

Graf 1: Pestovanie konopy siatej (Cannabis sativa L.) na Slovensku v rokoch 1870-2010 v ha:

Konopa siata (Cannabis sativa L.) sa pestovala na Slovensku v minulosti ako jednoročná rastlina vo väčšej miere ako ľan. V porovnaní s ľanom je citlivejšia na chlad, dlhšie trvajúce sucho a chlad podstatne znižujú úrody nadzemnej biomasy rastlín, preto sa ľan v minulosti pestoval vo vyšších polohách ako konopa. Keďže úspešnosť pestovania je závislá nielen od ekonomických faktorov, ale aj od vhodnosti pôdno-klimatických podmienok prostredia, našim cieľom pri rozpracovaní vhodnosti pestovania vychádzajúc zo systému bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek bolo zameranie na konopu južných typov, pretože dáva najkvalitnejšie vlákno a najvyššie výnosy, z čoho vyplýva, že z hľadiska pestovateľského je najcennejšia. Charakterizovať ju môžeme ako dvojdomú, teplomilnú rastlinu, ktorá pre svoj rast a vývoj potrebuje dostatočne teplé a svetlé stanovištné podmienky, čo znamená, že južná forma konopy (nadzemná biomasa v rozsahu 9-12 t.ha-1) nie je vhodná pre veľkoplošné pestovanie pre všetky oblasti Slovenska. Patrí do skupiny stredne neskorých až neskorých typov, pričom vegetačná doba je 120-160 dní v závislosti od teplotných a vlahových podmienok. Stonka je 2,5-4 m dlhá, dostatočne olistená a semená sú veľké, tmavé. Z pohľadu geografického rozšírenia je značne prispôsobivá, je však rastlinou dlhodennou.

Od roku 1971 bola konopa na Slovensku výhradne pestovaná iba v západoslovenskom kraji, pričom z domácich vyšľachtených odrôd bola už od roku 1958 najrozšírenejšia Rastislavická konopa vyšľachtená v Rastislaviciach a Horných Chlebanoch ako prechodný typ medzi stredoruskou formou a južnou formou s priemernými úrodami. Vývoj nových odrôd vo svete v súčasnosti napreduje, vylepšujú sa odrody adaptabilné pre danú pestovateľskú oblasť. Vzhľadom na rôznorodosť pôdno-klimatických podmienok na Slovensku predpokladáme, že rôznorodosť odrôd sa prejaví aj na druhovej biodiverzite u nás.

Z pohľadu pôdnych požiadaviek vyžaduje konopa humózne, hlboké, hlinitopiesočnaté až ílovitohlinité pôdy, nezamokrené, neutlačené a nezasolené. Nie sú žiadúce stredne hlboké pôdy, pretože udržia menej vody. Optimálne pH je 6,0 - 7,0, pričom rastlina je citlivejšia na kyslejšiu reakciu, ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka v pôde. Z pôdnych typov sú navhodnejšie čiernice a fluvizeme, prípadne aj černozeme teplých oblastí Slovenska. Úspešne ju môžeme pestovať aj na hnedozemiach, kambizemiach, rendzinách a pararendzinách. Menej vhodné a nevhodné sú luvizeme a regozeme, pretože majú nízky obsah humusu. Rastlina neznáša tiež kamenisté a štrkovité pôdy s plytkým pôdnym profilom. Nevyhovujúce pre pestovanie sú všetky silno kyslé, slabo humózne a vodnou eróziou postihnuté pôdy. Svahovitosť znižuje úrody, na ktorých sa v chladnejších oblastiach prejavuje nepriaznivo aj severná expozícia svahov. Najvhodnejšie sú pre ňu roviny, prípadne mierny svah maximálne do 7%.

V súvislosti s vysokou úrovňou poznania pôdnych pomerov na Slovensku môžeme toto poznanie reálne premietnuť do efektívneho využívania pôdy podľa konkrétnych regionálnych predpokladov a pre ekonomicky rentabilnú plodinu ako je konopa siata s prihliadnutím aj na prebiehajúce klimatické zmeny (mapa 1). Medzi najvyhovujúcejšie oblasti Slovenska patria Podunajská nížina, Chvojnícka pahorkatina a Východoslovenská nížina ale vhodnými sú aj Myjavská pahorkatina, severovýchodná časť Podunajskej pahorkatiny, Juhoslovenská kotlina, Hornonitrianska kotlina, Košická kotlina, Východoslovenská pahorkatina a Ondavská vrchovina.

Mapa 1: Vhodnosť poľnohospodárskych pôd na pestovanie konopy siatej

Z pohľadu nebezpečenstva erózie pôdy môžeme konštatovať, že konopa siata má vysoký stupeň pokrytia pôdy za krátky čas po výseve a jej rozvetvený koreňový systém prenikajúci hlboko do pôdy má ďalšie ekologické výhody. Rastlina pôdu prevzdušňuje a zároveň udržuje dostatočnú vlhkosť, čo umožňuje podmienky pre udržanie optimálnej pôdnej fauny. Na jeseň po žatve zotrvávajú zbytky stoniek na poli a strnisko je vhodné zaorať až krátko pred výsevom ozimín. Ďalšou ekologickou výhodou rastliny je, že pri použití vyšších dávok dusíkatých hnojív pri pestovaní na vlákno, pri ktorom hrozí presakovanie dusíka do spodných vôd sa vďaka hlbokému koreňovému systému vie s uvedeným nebezpečenstvom vysporiadať, čo v praxi znamená, že je schopná zužitkovať nespotrebované zvyšky dusíka v pôde. Nároky na živiny znamenajú jednoznačnú potrebu základného hnojenia, prípadne prihnojovania najmä dusíkatými a draselnými hnojivami, pričom pri výške dávok je potrebné brať do úvahy, že na odber živín majú vplyv pôdne a klimatické podmienky, súčasný obsah živín v pôde a plodina.

Keďže nie je na Slovensku konopa veľkoplošne dlhé roky pestovaná, nemá zatiaľ žiadneho prírodného nepriateľa. Môžeme tvrdiť, že je minimálne napádaná chorobami a škodcami, ale je potrebné sledovať výskyt skočky chmeľovej (Psylliodes attenuata) a obaľovača konopného (Grapholita sinana).

Konopa siata má nezastupiteľné miesto vo využívaní fytoenergetického potenciálu poľnej produkcie a diverzita možností jej použitia z nej robí hlavného konkurenta všetkým energetickým plodinám. V súčasnosti nachádza využitie v oblasti ekológie a odstraňovaní erózie pri odlesňovaní, pri znečistení povrchových vrstiev pôdy a ako najproduktívnejšia európska priadna rastlina. Dnes na svoju plnú príležitosť u nás ešte len čaká, preto bolo našou snahou z pohľadu vedy a výskumu prispieť vymedzením vhodných pôdno-klimatických podmienok k tvorbe efektívnych regionálnych stratégií a k vytvoreniu optimálneho krajinného priestoru pre pestovanie konopy siatej. V širšom rozsahu bolo tiež potrebné opísať vzájomné vzťahy a väzby medzi pôdno-klimatickými požiadavkami na prostredie a požiadavkami samotnej rastliny.

Záverom môžeme konštatovať, že len dobre premyslený prístup poľnohospodára a zosúladenie prírodných a ekonomických faktorov našej legislatívy vedie k úspešnému pestovaniu našich tradičných plodín akou je konopa siata.

Vystavené: 24.8.2011

Autor textu: Ing. Eva Pekárová