logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra udržateľného poľnohospodárstva a herbológie
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: jozef.smatana@uniag.sk
 
 


Je naša súčasná rastlinná výroba systémová?

Slovensko sa nachádza v mimoriadne heterogénnom priestore tak z hľadiska agroekologického ako aj agroekonomického. Preto je veľmi ťažké hodnotiť systémovosť rastlinnej výroby ako takej. Môžeme ju hodnotiť skôr z pohľadu prevažujúcich spôsobov resp. systémov hospodárenia na pôde.

Ak sa pozrieme do nedávnej minulosti (25 rokov), tak toto hodnotenie bolo relatívne jednoduché. Dá sa povedať, že sme takmer na celom území a pri centralizovanom riadení využívali konvenčný systém intenzívneho hospodárenia na pôde. Tento systém bol síce vysoko produkčný (predovšetkým pri hustosiatych obilninách), ale mal aj mnohé vedľajšie pôsobenia, tak povediac nezlúčiteľné z trvalo udržateľným rozvojom ľudskej spoločnosti ako aj z udržateľným hospodárením na pôde.

Ako sa dnes hospodári na poľnohospodárskej pôde Slovenska? Určite môžeme povedať, že časť poľnohospodárskych podnikov vrátane časti samostatne hospodáriacich roľníkov dnes hospodári systémovo. Sú to predovšetkým tí, ktorí hospodária ekologickým systémom. Pomerné zastúpenie tohoto systému je pomerne nízke a v priebehu necelých dvadsať rokov kolíše od troch do trinásť percent, v priemere skôr päť percent.

Svoje relatívne primerané zastúpenie (k agroekologickým podmienkam a tradíciám) má aj konvenčný intenzívny systém hospodárenia. Jeho zastúpenie je tiež kolísavé, ale v porovnaní s ekologickým systémom v menšom rozsahu a vo výrazne vyššom pomernom zastúpení. Zhruba 15-25 %.

Okrem týchto dvoch systémov sa dnes na Slovensku využívajú aj ďalšie, tak povediac netradičné a proekologické respektíve udržateľné systémy hospodárenia, často využívané aj v rámci chovu hospodárskych zvierat, ale ich celkové zastúpenie nie je vysoké.

Žiaľ, rozhodujúcim, ale nie systémom, skôr spôsobom hospodárenia na pôde v slovenských podmienkach za posledných dvadsať rokov je niečo, čo by na prvý pohľad pripomínalo Low-Input Systém (LIS) - ale iba pripomínalo. Sú tri až štyri dôvody, prečo žiaľ a prečo nie systém.

Po prvé: Systém by mal byť vypočítateľný. A Low-Input takýmto nie je. Čiže zo systémového hľadiska by sme skôr mali hovoriť o Low-Input Spôsobe hospodárenia a to nie iba na úrovni Slovenska ale aj Európy.

Po druhé: Z doterajších kritérií pre LIS, poľnohospodári na Slovensku nepoužívajú jednu z najdôležitejších požiadaviek pre tento spôsob (systém) hospodárenia a tým je zaradenie honu so zeleným úhorom do osevného postupu.

Po tretie: Väčšina poľnohospodárov týmto spôsobom hospodári v podstate s donútenie, resp. z nedostatku finančných prostriedkov, čo vyplýva zo všeobecných agroekonomických podmienok hospodárenia na pôde na Slovensku už viac ako dvadsať rokov. Jednoducho povedané: Slovenský poľnohospodár je nútený šetriť na všetkom, a teda znižuje náklady respektíve vstupy.

Po štvrté: Žiaľ, na Slovensku sa v prevažnej väčšine poľnohospodárskych podnikov osevné postupy vôbec nepoužívajú. Často sa používa iba striedanie plodín. Tento stav sa snažia obhajovať rôznymi objektívnymi dôvodmi, ale to iba preto, že si vlastne ani neuvedomujú to, aký podstatný rozdiel je medzi jednoduchým striedaním plodín a ich striedaním v osevnom postupe. (Pre názornosť môžem použiť, možno v súčasnosti nie najvhodnejší príklad, že tu je podobný rozdiel ako keď porovnávame býky s dojnicami).

Myslím, že je vhodné uviesť aj kritériá pre Low-Input Spôsob (Systém) hospodárenia na ornej pôde - LIS:

  • nízke vstupy živín a energie (50-70 kg N.ha-1, minimalizácia pri obrábaní pôdy, redukcia spotreby pesticídov),
  • znižovanie nákladov sa realizuje bez ich náhrady novými efektívnejšími poznatkami z oblasti biológie a techniky,
  • nekladie sa výraznejší dôraz na obmedzovanie škodlivých vplyvov na životné prostredie,
  • používajú sa Low-Input odrody (odrody extenzívneho typu),
  • striktná požiadavka pre zavedenie osevného postupu so zaradením honu zeleného úhoru.

Vďaka optimalizácii týchto kritérií (aj ešte niektorých ďalších) by mal LIS umožniť podstatné rozšírenie biodiverzity a početnosti živých zložiek v agroekosystéme, čo by malo primerane stabilizovať jeho produkčnosť aj pri nižších vstupoch. Predovšetkým by sa dosiahla zvýšená efektívnosť pri regulácii škodlivých činiteľov - burín, škodcov a chorôb. Tiež by sa obmedzil rozklad humusu v pôde a zabezpečil zvýšený prísun organickej hmoty do nej, ako prekurzora jeho tvorby. Povedané inými slovami výrazne by sa obmedzilo znižovanie prirodzenej úrodnosti pôdy.

Ak sa opäť vrátime na Slovensko a posúdime aspoň v niektorých ukazovateľoch stav v poľnohospodárstve pred zhruba 25 rokmi a teraz, pravdepodobne budeme nútení usúdiť, že systémovosť v rastlinnej výrobe, ako aj v celom rezorte poľnohospodárstva v podstate je už iba dávnou minulosťou.

Začnem z niečím o čom sa nehovorí, ale myslím že je to najdôležitejšie; a to je pokračujúci alarmujúci pokles plochy poľnohospodárskej pôdy (2 446 000 ha v roku 1985 a 1 945 386 ha v roku 2010). Rozdiel predstavuje 20,4%. (Tak ako sa našinec najčastejšie zvykne modliť: "Chlieb náš každodenný daj nám o Pane", ako by sme si pri tej modlitbe nechceli uvedomiť, že pred týmto chlebíkom je naša pôda).

Postavenie poľnohospodárstva, ale aj celého agropotravinárskeho komplexu v ekonomike Slovenskej republiky sa neustále oslabuje. Pokračuje útlm poľnohospodárskej a potravinárskej výroby z nepriaznivým dopadom na celkový ekonomický a sociálny prínos týchto odvetví, čo už roky nie je v súlade s programovými zámery štátnej agrárnej politiky (dalo by sa povedať: "Že reči sa vravia a chlieb sa je!", alebo "Sľuby sa sľubujú..."). Podiel poľnohospodárstva na HDP (hrubý domáci produkt) SR v roku 1989 bol 9,3 % pri zamestnanosti v tomto rezorte 13,1 %. V roku 2010 bol podiel poľnohospodárstva na HDP 4,7 %, ale pri zamestnanosti v ňom, iba 4,39 %.

Z uvedeného vyplýva, že pozícia poľnohospodárstva v národnom hospodárstve je stále pozitívna. Ďalej je potrebné pripomenúť, že produktivita práce v tomto rezorte aj napriek výraznému poklesu produkcie výrazne stúpla, pričom významná časť výrobného potenciálu sa nevyužíva. Nepriamo tu je negatívny jav aj v tom, že výrobky z poľnohospodárskej prvovýroby sa nezhodnocujú následne v spracovateľskom resp. v potravinárskom priemysle, kde by ich celospoločenský ekonomický efekt mohol byť 3 až 5 krát vyšší.

Straty v poľnohospodárstve stále pokračujú po desiatkach miliónov Eur, aj napriek tomu, že podniky optimalizovali rozsah nákladových položiek a často v snahe vykázať aspoň minimálny účtovný zisk (kvôli úverovým podmienkam, alebo pri nároku na podporné zdroje), utlmovali alebo z časti likvidovali výrobu a jej nákladové zložky predovšetkým intenzifikačné vklady do rastlinnej výroby, ďalej znižovali stavy hospodárskych zvierat, prepúšťali pracovníkov a znižovali mzdy a odmeny.

Významný podiel na výnosoch poľnohospodárskych subjektov v posledných rokoch dosiahli podpory zo zdrojov EÚ. Bez týchto podpôr by bolo poľnohospodárstvo vysoko stratové. Pri nízkej hladine odbytových cien poľnohospodárskych výrobkov a pri vysokých cenách priemyselných vstupov a cenách služieb pre poľnohospodárstvo sú priame platby a ostatné podpory nevyhnutnou zložkou úhrady výrobných nákladov poľnohospodárov a udržania ich príjmov na sociálne prijateľnej úrovni.

Veľkým negatívom je aj skutočnosť že dynamika rastu dovozu v porovnaní s vývozom poľnohospodárskych výrobkov sa neustále zhoršuje, pričom v roku 2010 bola obchodná bilancia záporná a dosiahla hodnoty takmer miliardy Eur, pričom z celkového dovozu, dovoz nahraditeľných poľnohospodárskych výrobkov predstavoval až 71,7 % (bravčové mäso, syry a tvaroh, repný cukor, pekársky tovar, hydinové mäso, sladené nealkoholické nápoje, krmivá, víno, repkový olej ...). Určite nemusím pripomínať, že zhruba pred 25 rokmi sme boli v základných poľnohospodárskych výrobkoch sebestační a niečo sme aj vyvážali.

Súčasná miera závislosti Slovenskej republiky na dovoze potravín zo surovín z mierneho pásma, vzhľadom na prírodné a spoločenské riziká vo svete, je veľmi vysoká.

Pretrváva nerovnosť vzťahov medzi poľnohospodárskou prvovýrobou spotrebiteľským priemyslom a obchodnými reťazcami.

Efektívnosť využívania finančných zdrojov z EÚ je nízka, často spôsobená pochybeniami zo strany administrácie SR.

Záujem o podnikanie v poľnohospodárstve sa znižuje o čom svedčí klesajúci počet podnikateľských subjektov v tomto rezorte.

V záujme zlepšenia stavu a systémovosti, tak v rastlinnej výrobe ako aj v poľnohospodárstve prípadne potravinárstve je v závere potrebné navrhnúť aj niektoré odporúčania:

  • na národnej úrovni je potrebné vytvárať podmienky pre stabilizáciu poľnohospodárskej výroby, podporu zamestnanosti a na rozšírenie lokálneho, respektíve regionálneho odbytu výrobkov, miestnych a regionálnych trhov s pozitívnym dopadom na zvýšenú predajnosť domácej produkcie,
  • je potrebné využiť doplnkové národné platby na dosahovanie národných cieľov agrárnej politiky,
  • je potrebné hľadať alternatívne riešenia podpôr pre stabilizáciu stavov hospodárskych zvierat a podporiť intenzitu živočíšnej výroby a tým nepriamo aj správu krajiny,
  • je potrebné presadzovať projekty podporujúce domácu produkciu, zamestnanosť a tvorbu pridanej hodnoty,
  • v nasledujúcich rokoch je potrebné presadzovať rovnaké podmienky a mechanizmy v rámci SPP (Spoločná poľnohospodárska politika EÚ) pre všetky členské krajiny EÚ, najmä riešenie zrovnoprávnenia úrovne poskytovania priamych platieb v rámci EÚ - 27,
  • je potrebné podporiť rozšírenie pestovania ovocia, zeleniny a zemiakov a ich spracovanie za účelom zvýšenia zamestnanosti, spotreby a zníženia dovozu,
  • je potrebné podporiť vytváranie regionálnych odbytových organizácií poľnohospodárskych výrobcov predávajúcich agropotravinárske výrobky,
  • bolo by vhodné obnovovanie a udržiavanie existujúcich poľnohospodárskych objektov aj s prípadným využitím finančných prostriedkov v rámci politiky zamestnanosti pre zamestnanie osôb z iných ako poľnohospodárskych odvetví,
  • tiež by bolo vhodné vytvárať priaznivé podmienky pre rozvoj aplikovaného výskumu, jeho prepojenie s výrobnou praxou a zefektívniť poradenský systém.

Záverom možno konštatovať, že ako jediný, skutočne fungujúci a takmer vypočítateľný systém, ktorý spoľahlivo funguje tak v rastlinnej výrobe ako aj vo výrobe živočíšnej, je systém útlmu poľnohospodárskej produkcie. Ak naše poľnohospodárstvo v priebehu posledných, niečo ako dvadsať rokov, sa zo svetového výslnia dostalo k sivému priemeru - čo je podstatne viac, než za akých podmienok hospodári - je to určite preto, že jeho praktickú realizáciu ešte stále zabezpečujú pracovití a tomuto nádhernému poslaniu verne oddaní ľudia, ktorí sú spravidla vysoko odborne vzdelaní, múdri respektíve rozumní.

Vystavené: 8.8.2012

Autor textu: Ing. Jozef Smatana, PhD.