Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce

e-mail: ovua@minet.sk
 
 

Vplyv zaburinenia na úrodu sóje fazuľovej pri bezorbovej technológii pestovania

ÚVOD

Zvýšená pozornosť venovaná pestovaniu sóje fazuľovej vo svete i na Slovensku vyplýva z viacerých aspektov, medzi ktoré patrí všestranná využiteľnosť, vysoký úrodový potenciál a vysoká kvalita produkcie. O úrode sóje fazuľovej a jej kvalite rozhoduje viacero faktorov, ku ktorým patrí najmä výber odrôd, pôdy, zaradenie v štruktúre striedania plodín a dôsledná základná príprava pôdy. Najdôležitejším škodlivým činiteľom v porastoch sóje fazuľovej sú však buriny. Sója je proti ním slabým konkurentom, hlavne na začiatku vegetácie v dôsledku pomalého začiatočného rastu a tiež ku koncu vegetácie v dôsledku letného zaburinenia. Zaburinenosť porastov výrazne vplýva na realizáciu jej úrodového potenciálu. Spektrum vyskytujúcich sa burín je veľmi široké, ale medzi najnebezpečnejšie patria mrlíky, lobody, durman, pichliač roľný, láskavce, z trvácich tráv pýr plazivý, z jednoročných ježatka kuria.

V štúdiách zameraných na elimináciu obtiažnych burín, hlavne Amaranthus spp., Chenopodium album, Ambrosia artemisiifolia, Datura stramonium v USA boli navrhnuté rôzne osevné postupy s plodinami ako napr. sója - kukurica - sója - kukurica - paradajky - sója a rôzne kombinácie herbicídov (Manley, 2001). Účinnosťou herbicídov v porastoch sóje fazuľovej sa vo svete i u nás zaoberalo mnoho autorov (Zhang, 2000; Lycan, 1999; Škrobáková, 2002; Šariková - Hnát, 2002). Dosiahnuté výsledky kolísali v závislosti od ročníka, lokality, kvality spracovania pôdy, vodných zrážok, typu pôdy a od použitého herbicídu.

Cieľom príspevku je vyhodnotiť a porovnať vplyv zaburinenia porastov na úrodu sóje fazuľovej pri rozdielnom spôsobe prípravy pôdy, t.j. pri klasickej agrotechnike a sejbe do nespracovanej pôdy na fluvizemi typickej.

MATERIÁL A METÓDA

Poľné pokusy boli založené v rokoch 1999-2002 na experimentálnom pracovisku OVÚA Michalovce na fluvizemi typickej vo Vysokej nad Uhom so sójou fazuľovou, odroda KORADA. Pri klasickej agrotechnike (KA) sa po podmietke po ozimnej pšenici urobila v jeseni hlboká orba.

Tabuľka 1 Základné agrotechnické úkony v sóji fazuľovej

Rok Základný agrotechnický ukazovateľ
1999 Sejba - 20.5, postrek - KA - Stomp 330 E - 4,5 l.ha-1 (PRE)
BA - Roundup - 3,0 l.ha-1 pred sejbou
Fusilade Super - 1,5 l.ha-1 (POST)
2000 Sejba - 8. 5, postrek - KA - Stomp 330 E- 4,5 l.ha-1 (PRE)
Pantera 40 EC- 1,5 l.ha-1 (POST)
Basagran 600 - 2,4 l.ha-1 (POST)
BA - Roundup - 3,0 l.ha-1 pred sejbou
Pantera 40 EC - 2,5 l.ha-1 (POST)
Basagran 600 - 2,4 l.ha-1 (POST)
2001 Sejba - 4. 5, postrek - KA - Roundup - 3,0 l.ha-1 pred sejbou
Sencor 70WP - 1,0 kg.ha-1 (PRE)
Pantera 40 EC - 1,5 l.ha-1 (POST)
BA - Roundup - 3,0 l.ha-1 pred sejbou,
Pantera 40 EC - 2,5 l.ha-1 (POST)
Basagran 600 - 2,4 l.ha-1 (POST)
2002 Sejba - 3. 5, postrek - KA - Kapazin - 3,0 l.ha-1 - pred sejbou
Sencor 70WP - 1,0 kg.ha-1 (PRE)
BA - Kapazin - 3,0 l.ha-1 - pred sejbou
Pantera 40 EC- 2,5 l.ha-1 (POST)

Na jar sa pôda pripravila súpravou smyk + brány. Pri sejbe do nezoranej pôdy (BA) nebol urobený žiadny agrotechnický zásah. Sialo sa rovnakou sejačkou - GREAT PLAINS s medziriadkovou vzdialenosťou 0,18 m a s výsevkom 0,65 mil. klíčivých semien na hektár. Základné agrotechnické úkony (sejba a herbicídne postreky) v sledovaných rokoch sú uvedené v tabuľke 1. Pred zberom sóje fazuľovej sa zistil počet a hmotnosť burín v poraste pri klasickej a bezorbovej agrotechnike. Vyhodnotilo sa druhové zastúpenie burín a dosiahnutá úroda semena sóje fazuľovej pri 14 % vlhkosti.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Z údajov o priebehu teplôt a zrážok na experimentálnom pracovisku vo Vysokej nad Uhom (tabuľka 2) vyplýva, že zo sledovaných rokov zrážkovo nadpriemerný bol len rok 1999 (415,5 mm zrážok) t j. 120,8 % normálu. Zrážkovo podpriemerný bol rok 2000 (273,7 mm zrážok), t.j.79,6 % v porovnaní s 30 - ročným normálom. Roky 2001 a 2002 v úhrne zrážok za vegetačné obdobie boli približne na úrovni normálu. Zaujímavejší je pohľad na rozloženie zrážok v jednotlivých mesiacoch. Mesiac máj bol zrážkovo podnormálny (50 - 69 % normálu) t.j. extrémne suchý až veľmi suchý vo všetkých sledovaných rokoch. Mesiac jún bol extrémne suchý len v roku 2000 - 34,8 % normálu a následne na to júl bol veľmi vlhký - 184,2 % normálu a august znovu extrémne suchý - 15,2 % normálu. Takéto veľké rozdiely v zrážkach v jednotlivých sledovaných rokoch mali nepriaznivý vplyv jednak na rovnomernosť vzchádzania sóje fazuľovej a účinok aplikovaných pôdnych herbicídov a zároveň následný nadbytok zrážok podporil rýchly rast jarných neskorých burín (letné zaburinenie).

Nedostatok zrážok, ale aj vysoké priemerné teploty vzduchu v máji po sejbe sóje fazuľovej (rok 2000 - 2002 až 17,5 - 17,8 °C) spôsobili nerovnomernosť a nekompletnosť vzchádzania porastov (tabuľka 3).

Najvyšší počet rastlín pred zberom sa dosiahol v roku 1999 – 62 ks.m-2 na klasickej agrotechnike (KA), resp. 58 ks.m-2 na bezorbovej agrotechnike (BA), čo predstavovalo 95,4 – 89,2 % vzchádzavosť v porovnaní s daným výsevkom. V roku 2000 počet rastlín na KA bol 56 ks.m-2, t.j. vzchádzavosť bola 86,2 %, na BA však došlo k výraznému zníženie počtu rastlín na 32 ks.m-2 t.j. vzchádzavosť bola len 49,2 %. Každým ďalším nasledujúcim rokom sa počet rastlín na BA výrazne znižoval až na 20 ks.m-2 v roku 2002, čo predstavovalo len 30,8 % vzchádzavosť. V priemere sledovaných rokov 1999 - 2002 počet rastlín na KA bol 54,8 ks.m-2 a na BA 34,3 ks.m-2 t.j. rozdiel v počte rastlín na m2 bol 59,8 %.

Tabuľka 2 Klimatická charakteristika vegetačného obdobia experimentálneho pracoviska Vysoká nad Uhom

Rok

Ukazovateľ apríl máj jún júl august september IV.- IX.
1999 úhrn zrážok, mm
priemerná teplota vzduchu ,°C
42,3
11,6
36,0
14,7
71,4
20,0
91,8
21,8
125,8
18,8
48,2
17,2
415,5
17,35
2000 úhrn zrážok, mm
priemerná teplota vzduchu, °C
36,0
13,5
31,4
17,5
27,5
19,0
121,6
18,8
10,0
21,3
83,2
13,8
273,7
17,32
2001 úhrn zrážok, mm
priemerná teplota vzduchu, °C
42,7
10,0
32,2
16,2
75,1
17,2
77,
21,0
29,1
21,2
85,6
13,4
342,41
16,5
2002 úhrn zrážok, mm
priemerná teplota vzduchu, °C
23,8
10,0
26,5
17,8
80,6
19,2
42,52
23,1
91,2
20,6
63,6
14,2
328,2
17,48
normál 1951-1989 úhrn zrážok, mm
priemerná teplota vzduchu, °C
35
9,7
52
14,8
79
18,5
66
19,8
66
19,0
46
14,8
344
16,1

Tabuľka 3 Počet rastlín sóje fazuľovej pred zberom pri klasickej a bezorbovej agrotechnike

Rok
Príprava pôdy
Počet rastlín v ks.m-2 Relatívne porovnanie
KA : BA
% vzchádzavosti
KA BA Ø KA BA
1999 62 58 60 6,9 95,4 89,2
2000 56 32 44 75,0 86,2 49,2
2001 51 27 39 88,8 78,5 41,5
2002 50 20 35 150,0 76,9 30,8
Ø 54,8 34,3 44,5 59,8 84,3 52,7

Nedostatok zrážok po sejbe ovplyvnil nielen počet vzídených rastlín, ale výrazne znížil aj herbicídny účinok aplikovaných pôdnych herbicídov, čo umožnilo neobmedzený rast širokého spektra burín (tabuľka 4). V sledovanom období rokov 1999 - 2002 sa v poraste sóje fazuľovej vyskytovali jednoročné druhy najmä širokolistových burín. Z  tráv bola najviac zastúpená ježatka kuria a pýr plazivý. Spektrum širokolistových burín tvorili najviac mrlík biely, láskavec ohnutý, stavikrvy a mlieče. Z vytrvalých burín bol najviac rozšírený pichliač roľný, pupenec roľný a praslička roľná.

V priemere rokov 1999 - 2002 na klasickej agrotechnike bol celkový počet burín 7,0 ks.m-2, z čoho najväčší podiel tvorila ježatka kuria - 1,5 ks.m-2, láskavec ohnutý -1,25 ks.m-2 a rovnakým podielom -1,0 ks.m-2 - pýr plazivý, mrlík biely a stavikrvy. Praslička roľná, pichliač roľný, pupenec roľný a ostatné druhy burín sa vyskytovali v nižšom počte. Na bezorbovej agrotechnike bol celkový počet burín 31,25 ks.m-2 t. j. o 24,25 ks.m-2 viac než v poraste klasickej agrotechniky. Z toho najväčší podiel tvorila ježatka kuria a praslička roľná po 4,25 ks.m-2, pýr plazivý, mrlík biely a láskavec ohnutý po 3,25 ks.m-2, stavikrvy 2,75 ks.m-2, pichliač roľný a mlieče po 2,50 ks.m-2, pupenec roľný 2,25 ks.m-2 a ostatné buriny sa vyskytovali v počte 3,0 ks.m-2. Zo sledovaných rokov celkove najnižší počet burín bol v roku 1999 – 6,5 ks.m-2, z toho na KA 2 ks.m-2 a na BA 11 ks.m-2. V nasledujúcich rokoch sa výrazne zvyšovalo zaburinenie porastu sóje fazuľovej hlavne na bezorbovom variante.

Hmotnosť burín v g.m-2, ako aj hmotnostný podiel čerstvej hmoty jednotlivých burín pri rozdielnom spôsobe prípravy pôdy je uvedený v tabuľke 5. Pri bezorbovej agrotechnike dosiahla hmotnosť burín v priemere za pokusné obdobie hodnotu 152,9 g.m2, t j. o 94,4 g (164,4 %) viac ako pri klasickej agrotechnike. Najvyššou hmotnosťou sa podieľali na celkovej hmotnosti: mrlík biely, ježatka kuria, pichliač roľný, stavikrvy a láskavec ohnutý.

Vplyv uvedených poveternostných podmienok, vzchádzavosti zaburinenia, spôsobu prípravy pôdy ako aj ďalších faktorov sa prejavil na dosiahnutej úrode semena sóje fazuľovej (tabuľka 6).V priemere za sledované roky sa vyššia úroda dosiahla pri klasickej agrotechnike (KA) - 3,54 t.ha-1, t. j. o 1,57 t.ha-1 , resp. 79,7 % viac oproti úrode dosiahnutej pri bezorbovej sejbe. Najmenší rozdiel medzi klasickou a bezorbovou sejbou sóje fazuľovej sa dosiahol v roku 1999 - 0,47 t.ha-1, (t.j. 15,5 %) v prvom roku pestovania po oranej predplodine. V nasledujúcich rokoch sa tento rozdiel zvyšoval až na 146,0 % v roku 2002, ktorý bol štvrtým rokom bezorbovej sejby na tomto pozemku v celej rotácií plodín. Výrazne zníženie úrody bolo hlavne v dôsledku nízkeho počtu vzídených rastlín a následne silného zaburinenia nekompletného porastu.

Tabuľka 4 Počet burín v poraste sóje fazuľovej pri rozdielnej príprave pôdy na fluvizemi typickej vo Vysokej nad Uhom

Rok Príprava pôdy Počet burín v ks.m-2
Ježatka
kuria
Pýr plazivý Praslička roľná Pichliač roľný Mrlík
biely
Stavikrv
ssp.
Láskavec
ohnutý
Mlieč
ssp.
Pupenec
roľný
Ostatné
buriny
Spolu
1999 KA
BA
1
3
-
1
-
2
-
1
-
-
-
1
-
-
-
1
1
1
-
1
2
11
Ø 2 0,5 1 0,5 - 0,5 - 0,5 1 0,5 6,5
2000 KA
BA
3
5
1
3
-
4
-
2
2
4
1
3
2
5
-
2
-
2
-
3
9
33
Ø 4 2 2 1 3 2 3,5 1 1 1,5 21
2001 KA
BA
-
4
1
5
1
6
1
3
1
3
2
4
2
2
-
4
1
3
1
4
10
38
Ø 2 3 3,5 2 2 3 2 2 2 2,5 24
2002 KA
BA
2
5
1
4
-
5
-
4
1
6
1
3
1
6
-
3
-
3
-
4
6
43
Ø 3,5 2,5 2,5 2 3,5 2 3,5 1,5 1,5 2 24,5
Ø
1999-
2002
KA
BA
1,5
4,25
1,0
3,25
0,25
4,25
0,25
2,50
1,0
3,25
1,0
2,75
1,25
3,25
-
2,5
0,5
2,25
0,25
3,00
7,0
31,25
Ø 2,88 2,13 2,25 1,38 2,13 1,88 2,13 1,25 1,38 1,63 19,1


Tabuľka 5 Hmotnosť burín v poraste sóje fazuľovej pri rozdielnej príprave pôdy na fluvizemi typickej vo Vysokej nad Uhom

Rok Príprava pôdy Hmotnosť burín v g.m-2
Ježatka
kuria
Pýr plazivý Praslička roľná Pichliač roľný Mrlík
biely
Stavikrv
ssp.
Láskavec
ohnutý
Mlieč
ssp.
Pupenec
roľný
Ostatné
buriny
Spolu
1999 KA
BA
9,9
20,5
-
2,1
-
0,9
-
11,2
-
-
-
8,9
-
-
-
2,0
2,2
3,9
-
9,9
12,1
59,4
Ø 15,2 1,1 0,5 5,6 - 4,5 - 1 3,1 5,0 30,2
2000 KA
BA
24,3
30,2
1,1
2,5
-
6,7
-
26,4
24,0
39,9
7,3
29,2
20,1
36,4
-
2,8
-
1,9
-
12,6
76,8
185,6
Ø 27,3 1,8 3,4 13,2 32,0 18,3 28,3 1,4 1,0 6,3 131,2
2001 KA
BA
-
30,1
0,8
3,2
0,5
6,5
8,2
14,7
18,2
36,2
10,0
31,1
17,7
11,2
-
3,2
1,2
3,7
7,4
16,3
64,0
156,2
Ø 15,1 2,0 3,5 11,5 27,2 20,6 14,5 1,6 2,5 11,9 110,1
2002 KA
BA
27,2
32,3
1,6
2,3
-
4,9
-
41,5
34,1
49,3
5,4
20,9
15,9
31,8
-
1,8
-
2,5
-
20,1
84,2
207,4
Ø 29,8 1,9 2,5 20,8 41,7 13,2 23,9 0,9 1,3 10,1 145,8
Ø
1999-
2002
KA
BA
15,35
28,28
0,88
2,53
0,13
4,75
2,05
23,45
18,32
31,25
5,68
22,53
13,42
19,85
-
2,45
0,85
3,0
1,85
14,73
58,5
152,9
Ø 21,82 1,71 2,44 12,8 24,8 14,1 16,6 1,2 1,9 8,3 105,7


Tabuľka 6 Úroda sóje fazuľovej pri rozdielnych spôsoboch prípravy pôdy

Rok Úroda semena v t.ha-1 Rozdiel úrod KA a BA
Príprava pôdy KA BA Ø t.ha-1 %
1999 3,50 3,03 3,27 0,47 15,5
2000 3,01 1,54 2,28 1,47 95,5
2001 3,97 1,81 2,89 2,16 119,3
2002 3,69 1,50 2,60 2,19 146,0
Ø 3,54 1,97 2,76 1,57 79,7

ZÁVER

Na základe dosiahnutých výsledkov z poľných pokusov na experimentálnom pracovisku vo Vysokej nad Uhom na fluvizemi typickej so sójou fazuľovou v roku 1999 - 2002 pri klasickej a bezorbovej agrotechnike vyplývajú následovne závery. Najvyššia úroda sóje fazuľovej v priemere sledovaných rokov sa dosiahla pri klasickej agrotechnike - 3,54 t.ha-1, t.j. o 1,57 t.ha-1 viac oproti úrode dosiahnutej pri bezorbovej sejbe. Vzchádzavosť rastlín bola o 62,5 % vyššia. Pri dosiahnutej nižšej vzchádzavosti rastlín na bezorbovej agrotechnike sa zvyšoval počet a hmotnosť burín. Na bezorbovej agrotechnike bol celkový počet burín vyšší o 24,25 ks.m-2 než v poraste klasickej agrotechniky. Z hľadiska početnosti a biomasy boli dominantnými burinami mrlík biely, ježatka kuria, pichliač roľný, stavikrvy a láskavec ohnutý. Priemerná hmotnosť burín pri bezorbovej agrotechnike dosahovala 152,9 g, čo je o 161,4 % viac ako pri klasickej agrotechnike.

POUŽITÁ LITERATÚRA

LYCAN, D. W. - HART, S. E. (1999): Physiological Response of Soybean (Glycine max) and Two Weed Species to Thifensulfuron and Bentazon Combinations. In: Weed Science 47, 1999, pp.143 -148.

MANLEY, B. S., et al. (2001): Weed Management and Crop Rotations Influence Populations of Several, Broadleaf Weeds.In: Weed Science 49, 2001, pp.106-122.

ZHANG, J., et al. (2000): Risks and Reliability of Using Herbicides at Below-Labelled Rates. In: Weed Technology 14, 2000, pp. 106-115.

ŠARIKOVÁ, D. - HNÁT, A. (2002): Harmonizácia prvkov technológie pestovania sóje fazuľovej v podmienkach Východoslovenskej nížiny. Správa za účelovú činnosť. Michalovce: OVUA, 2002, 19 s.

ŠARIKOVÁ, D. (2002): Vplyv inokulácie osiva a mikroelemenov v diferencovaných technológiách spracovania pôdy na úrodu a kvalitu strukovín. Záverečná správa za výskumnú etapu. Michalovce: OVUA, 2002, 47 s.

ŠKROBÁKOVÁ, E. (2002): Regulácia zaburinenosti v sóji fazuľovej. In: Naše pole 6, 2002, č.4, s.32-33.

ABSTRACT

On the base of attained results of the field trials with the soya-bean under conventional and no-till technology, situated at the experimental research station in Vysoka nad Uhom on the Eutric Fluvisol in 1999 – 2002, we have come to the following conclusions. There was found the highest soya-bean yield cultivated under conventional technology –3,54 t.ha-1 in three-year average yield. It was in excess of 1,57 t.ha-1 compared to soya-bean yield attained at the no-till sowing technology. Plant growth was higher at 62,5% at conventional technology. Concerning the lower plant growth at no-till technology number and weight of weeds was increased. Total number of weeds was higher about 24,25 ks.m-2 at no-till system in comparison with conventional. In term of weedness rate and biomass there were dominated following weed species: Chenopodium album, Ecinochloa crus-galli, Cirsium arvense, Polygonum sp. and Amaranthus retroflexus. The average weight of weeds at no-till technology was 152,9 g. It was meant increase about 161,4 % compared to conventional technology.

KEY WORDS

soya-bean, conventional technology, no-till sowing technology, weeds, herbicides, yield


Vystavené: 11. 8. 2004

Autor textu: Ing.Danica Šariková,CSc., Ing. Andrej Hnát