Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora Bratislava

TECHNOLÓGIA PESTOVANIA STRUKOVÍN
JAVOR, Ľ. - SUROVČÍK, J. a kolektív

Piešťany, 2001
 
 

ÚVOD, VÝZNAM A VYUŽITIE STRUKOVÍN

Strukoviny sú významné a doteraz stále dostatočne nedocenené plodiny. Na Slovensku pestované druhy strukovín patria do čelade bôbovitých - Fabaceae (predtým syn. Viciacea, Papilionaceae, Leguminoseae). Do čelade bôbovitých (často označované ako “leguminózy”) patria tiež ďatelinoviny a rada vytrvalých rastlín (agát, kručinka a i.). Zo 41 rodov čelade bôbovitých, ktoré sa u nás vyskytujú, sú hospodársky najviac využívané nasledovné druhy:

  • Rod Pisum L. - hrach: Pisum sativum L. - hrach siaty s convarietami sativum Alef. - hrach siaty; speciosum Dierb. - hrach siaty pravý kŕmny resp. peluška; medullare Alef. - hrach dreňový a saccharatum Ser. - hrach cukrový;
  • Rod Vicia L.: Vicia sativa L. - vika siata; V. pannonica Crantz - vika panónska; V. villosa Roth. - vika huňatá; Vicia faba L. - bôb obyčajný (syn. Faba vulgaris Moench.) s varietami major - bôb záhradný, svinský, eguina - bôb konský a minor - drobnosemenný bôb, holubí;
  • Rod Lens Adans. - šošovica: Lens culinaris Med. - šošovica jedlá;
  • Rod Phaseolus L. - fazuľa: Phaseolus vulgaris L. - fazuľa záhradná; Phaseolus coccineus L. - fazuľa šarlátová, ohnivá); vo svete i Phaseolus lunatus L. - fazuľa mesačná;
  • Rod Glycine L. - sója: Glycine max (L.) Merrill - sója fazuľová;
  • Rod Lupinus L. - lupina (vlčí bôb): Lupinus albus L. - lupina biela; L. luteus L. - lupina žltá; L. angustifolius L. - lupina úzkolistá; L. polyphyllus Lindl. - lupina mnoholistá;
  • Rod Cicer L. - cícer: Cicer arietinum L. - cícer baraní;
  • Rod Lathyrus L. - hrachor: Lathyrus sativus L. - hrachor siaty.

Semená strukovín obsahujú podľa druhu 19-45 % bielkovín (hrach 20-26 %, bôb 25-30 %, lupiny 36-41 %, sója až 35-45 %), mnoho minerálnych látok a vitamínov a sú preto vysoko cenené pre racionálnu výživu ľudí a v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat. Niektoré druhy (sója, podzemnica olejná) majú v semenách i vysoký obsah oleja (sója 18-22 %, podzemnica až 50 %), preto sú z hospodárskeho hľadiska zaraďované k olejninám. Veľký význam majú i ako krmoviny (v zelenom stave obsahujú v sušine 9-15 % bielkovín, obsahom živín a dietetickými účinkami patria k najkvalitnejším krmivám). Pre bohatosť foriem je možné strukoviny pestovať jednak vo všetkých oblastiach a jednak podľa rôznych úžitkových smerov - na zrno, zelené struky, zelenú hmotu, v čistých i zmiešaných kultúrach ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny, prípadne na zelené hnojenie. Strukoviny poskytujú široké spektrum využiteľnosti k potravinárskym a kŕmnym účelom, pričom sa získavajú stále nové poznatky o nových, netradičných spôsoboch využitia semien strukovín i v nepotravinárskom priemysle, rozširuje sa ich využitie v rôznych odvetviach potravinárskeho priemyslu, napr. v tukovom priemysle. Niektoré druhy strukovín sú využívané ako okrasné plodiny.

Vo výžive ľudí sa využívajú najmä hrach, fazuľa, šošovica a sója, potravinárske využitie majú i hrachor, cícer a bôb. Konzumujú sa buď produkty pripravené zo suchých semien alebo nezrelé semená resp. struky ako zelenina. Spotreba strukovín vo výžive ľudí je vo svete rozdielna (1-25 kg na človeka za rok), v celosvetovom priemere činí 7 kg na človeka za rok (Európa 3,5 kg, India 14 kg). Slovensko sa s cca 1,9 kg na človeka za rok (odporúčaná dávka je 3,5 kg) radí ku krajinám s najnižšou spotrebou. Chemické zloženie semien strukovín je vhodné pre racionálnu výživu človeka (vysoký obsah bielkovín a vlákniny, priaznivá skladba škrobu), celková biologická hodnota bielkovín tuzemských druhov jedlých strukovín je vyššia ako biologická hodnota bielkovín obilnín, avšak nižšia než bielkovín živočíšneho pôvodu, čo je dané obsahom amínokyselín (v obilninách chýba najmä lyzín, v strukovinách sírne amínokyseliny metionín, cystín a tryptofán). Nutričnú hodnotu strukovín ďalej znižuje obsah antinutričných látok v ich semene. K veľmi ceneným zložkám strukovín patrí vysoký obsah vitamínov skupiny B (najmä thiamínu, riboflavínu, niscínu, pyrodoxínu a kyseliny listovej), minerálnych látok (K, P, Ca, Mg, Fe, Zn, Mn, Cu, Co, J, F, V) a vlákniny. Suché semená vyvolávajú nízku glukózovú odozvu, sú preto zdrojom škrobu pre riadenie diéty pri diabetes, ale i kardiovaskulárnych chorôb a obezity.

Vo výžive zvierat predstavujú semená strukovín dôležitý zdroj bielkovín pre kŕmne zmesi, ku kŕmnym účelom sa využíva i celá nadzemná hmota v zelenom stave (strukovina ako hlavná plodina resp. v miešanke) alebo v podobe senných múčiek, kvalitnú kŕmnu hodnotu má i slama strukovím. Význam strukovín pre živočíšnu produkciu vychádza z vysokého obsahu bielkovín, priaznivého amínokyselinového zloženia, vysokej straviteľnosti bielkovín a amínokyselín (viď tabuľku č. 1) a z potrieb bielkovinových komponentov do kŕmnych zmesí. Potreba bielkovinových komponentov do kŕmnych zmesí je v krajinách EÚ pokrytá vlastnými zdrojmi len na 71 % a značné množstvo bielkovinových surovín (sója, extrahované sójové a repkové šroty a strukoviny) je nutné importovať. V krajinách EÚ je viac ako 90 % strukovín využitých ku kŕmnym účelom v porovnaní s približne 20 % v ČR a SR.

Tabuľka 1: Stráviteľnosť amínokyselín sójového extrahovaného šrotu a hrachu

  Lyzín Treonín Metionín M + C Tryptofán
Mäsokostná múčka 72 64 76 62 78
Sójový šrot 89 86 91 87 88
Hrach 83 76 80 75 73
Hrach extrudovaný 93 90 86 87 89
Repkový šrot 75 75 87 84 80
Slnečnicový šrot 82 81 92 86 84

Využitie strukovín v kŕmnych dávkach hospodárskych zvierat, najmä monogastrických je ovplyvňované nutričnou hodnotou (amínokyselinové zloženie bielkovín) a obsahom antinutričných látok v semenách. Väčšina strukovín obsahuje v semenách i rastline chemické zlúčeniny, tzv. antinutričné látky (ANL), ktoré znižujú ich nutričnú hodnotu a môžu vyvolať dietetické poruchy, zníženie stráviteľnosti, využitia a príjmu bielkovín zvieratami, výsledkom čoho je sprievodná strata stráviteľných bielkovín v produkcii zvierat. Negatívny vplyv ANL sa značne líší podľa druhu zvierat a ich veku (citlivé sú najmä monogastrické a mladé zvieratá).

K najmenej škodlivým patria stachyózy, spôsobujúce plynnatosť (nadýmanie). Škodlivejší je obsah glykozidov (obsahuje ich napr. peluška), ktoré spôsobujú zlú chuť krmiva a tým nižšie prírastky a kyanogénnych glykozidov (viky), ktoré môžu byť príčinou otráv zvierat. Biologickú hodnotu bielkovín znižujú inhibítory tripsínu (IT), ktoré blokujú tráviace enzýmy, redukujú stráviteľnosť a využitie amínokyselín a spôsobujú hypertrofiu pankreasu (obsah IT v sóji je 10 x vyšší ako v hrachu a bôbe). Taníny (bôb, peluška) znižujú kŕmnu hodnotu, stráviteľnosť bielkovín a amínokyselín a príjem šrotu zvieratami, semená lupín obsahujú alkaloidy, fazule hemagluteníny, v menších množstvách sa nachádzajú saponíny (hemolyzujú erytrocyty, spôsobujú horkú chuť, dráždia sliznicu tráviaceho traktu a môžu narušiť nervový systém, ich inaktivácia je problematická), lektíny (aglutimujú erytrocyty) a antivitamíny. Výhodou je, že obsah ANL je možné výrazne znížiť pred konzumovaním varením (inaktivujú sa lektíny a IT) resp. pred skrmovaním zvieratami vhodnou úpravou suroviny (zahrievaním, extrúziou, infračerveným žiarením, naparovaním, máčaním, vločkovaním, odstránením osemenia). V súčasnosti sú už v krmivárskom priemysle účinne využívané postupy hydrotermického a tlakového ošetrenia strukovín (extrudéry, expandéry), ktoré nie príliš nákladným spôsobom významne znižujú obsah a nepriaznivý vplyv ANL v semene strukovín a súčasne zvyšujú ich nutričnú hodnotu a stráviteľnosť bielkovín.

Tabuľka 2: Najdôležitejšie antinutričné látky v semenách strukovín

Strukovina Látky ovplyvňujúce straviteľnosť Látky toxické
  Inhibítory trypsínu Taníny Hemagluteníny Alkaloidy
Vlčí bôb       * * *
Hrach siaty *   *  
Peluška * * *  
Bôb obyčajný * * * *  
Sója * * *   *  
Fazuľa     * * *  
Spôsob zníženia zahriatím odstránením osemenia zahriatím máčaním

Vysvetlivky: * - nízky obsah; * * - stredný obsah; * * * - vysoký obsah

Na druhej strane strukoviny vynikajú cennými agronomickými vlastnosťami, priaznivo ovplyvňujúcimi pôdnu úrodnosť, v dôsledku čoho majú mimoriadne postavenie v sústave striedania plodín. Vyznačujú sa vysokou predplodinovou hodnotou, ich zaraďovanie do osevných postupov vytvára priaznivé podmienky pre vysokú produktivitu celého osevného postupu a stabilitu úrod. Zlepšujúci vplyv strukovín je možné len čiastočne kompenzovať zvýšenou intenzitou hnojenia, prípadne ostatnými intenzifikačnými faktormi.

K hlavným pestovateľsky významným vlastnostiam strukovín patria:

  • Schopnosť viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií), v dôsledku čoho strukoviny fixáciou pokrývajú temer celú svoju potrebu N (v priemere až 85 %, sója 65 až 74 %) a obohacujú o N i pôdu pre následné plodiny (po sóji zostáva v pôde pre následnú plodinu cca 30, po hrachu 25, bôbe a lupine viac ako 60 a po ďatelinovinách až 70-100 kg N.ha-1). Množstvo fixovaného N na hektár pôdy za rok je u jednotlivých strukovín rozdielne v závislosti od vonkajších podmienok, druhu strukoviny a kmeňa Rhizóbií, najvyššia priemerná ročná fixácia N na ha je u bôbu a lupiny (210 resp. 176 kg N.ha-1), nasledujú šošovica, hrach a sója (110, 65 resp. 60 kg N.ha-1), z ďatelinovín pri lucerne (184 kg N.ha-1) s výrazným kolísaním v závislosti od podmienok fixácie (napr. pri bôbe od 45 do 552, pri sóji od 40 do 180 a pri lucerne od 100 do 500 kg N.ha-1).
  • Mohutný koreňový systém (najmä pri lupine, bôbe, vike a hrachu), ktorý preniká do hlbších vrstiev ornice (0,3-1,5 m) a prispieva k intenzívnejšiemu prevzdušňovaniu pôdy, lepšiemu vsakovaniu zrážkovej vody, zlepšovaniu fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy.
  • Vysoká kvalita pozberových zbytkov - pozitívny vplyv na obsah a kvalitu humusu v pôde.
  • Využívanie živín, najmä fosforu z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu a tým rozširovanie kolobehu živín (strukoviny môžu uvolniť a “vytiahnuť z hlbších pôdnych vrstiev až 15,5 kg P.ha-1, ktorý je plytko koreniacim plodinám nedostupný).
  • Vysoká predplodinová hodnota (najmä pre obilniny) - v osevných postupoch predstavujú strukoviny kvalitného prerušovača s potrebnými fytosanitárnymi účinkami.

Z uvedených dôvodov patria strukoviny k najlepším predplodinám - úroda obilnín, najmä pšenice sa po nich sa zvyšuje o 0,6 až 1,0 t.ha-1 a to i pri nižšej intenzite hnojenia N.

Okrem pozitívnych pestovateľských vlastností však majú strukoviny i rad negatívnych vlastností, ktoré zvyšujú rizikovosť ich pestovania a znižujú výšku úrod:

  • Úrodová nestabilita (výrazný vplyv na vonkajších podmienkach prostredia a tým závislosť na ročníku) - príčinou je dlhé obdobie diferenciácie generatívnych orgánov, kvitnutia a dozrievania, kedy majú strukoviny zvýšené požiadavky na podmienky prostredia, na ktoré sú mimoriadne citlivé, čo sa významne prejavuje na variabilite úrodotvorných prvkov a na nižšej úrodovej stabilite (pri hrachu je napr. 3x nižšia ako pri jarnom jačmeni). Kvetné pupene sa zvyčajne zakladajú postupne s rastom rastliny, čo predlžuje obdobie kvitnutia a následne vedie k nevyrovnanosti dozrievania, pričom v závislosti na vnútorných a najmä vonkajších podmienkach (vyššie teploty, nižšia relatívna vlhkosť vzduchu, pôdne sucho) nastáva veľká redukcia založených generatívnych orgánov a len časť založených kvetných pupeňov dáva vznik normálne vyvinutým strukom (k redukcii dochádza opadom kvetných pukov, kvetov i malých strukov, pri bôbe napr. zostáva len 10-15 % z celkového počtu založených kvetných pupeňov, pri sóji opadne 78-87 % kvetov).
  • Malá kompenzačná schopnosť - malá autoregulačná schopnosť (tvorba produktívnych stoniek) väčšiny strukovín im neumožňuje zahusťovať porast v priebehu vegetácie tak, ako pri odnožovaní obilnín, súčasne redukciu niektorého úrodotvorného prvku i krátkodobú nepriazeň počasia nedokážu strukoviny vykompenzovať v takej miere ako napr. obilniny zväčšením tvorby následného prvku. Naviac strukoviny výrazne nereagujú na dodatočné intenzifikačné agrotechnické opatrenia počas vegetácie, preto ak je možné pri obilninách štruktúru porastu modelovať cez vegetáciu radom opatrení (prihnojovaním, mechanickým ošetrovaním, aplikáciou rastových látok), pri strukovinách to možné nie je.
  • Náchylnosť k chorobám a škodcom (vírusové choroby spôsobujú straty na úrode 10-30 %, choroby napádajúce korene, hrčky a stonky 5-15 % a choroby napádajúce listy 2-8 %).
  • Poliehavosť niektorých druhov.
  • Pukavosť strukov a náchylnosť k poškodzovaniu semien pri zbere a pozberovom ošetrení.
  • Dlhá vegetačná doba (najmä pri lupine a sóji).
  • Nízka odolnosť voči chladu (najmä fazuľa a sója).
  • Pomalý počiatočný rast a tým ľahké zaburinenie porastu na začiatku vegetácie.
  • Neznášanlivosť k pestovaniu po sebe - u väčšiny strukovín sa prejavuje neznášanlivosť v rámci druhu, medzi druhmi alebo vo vzťahu k ďatelinovinám (po sebe sa znášajú len sója, lupina a hrachor). Väčšina strukovín by preto mala byť pestovaná na tom istom pozemku najskôr po 3-6 rokoch (z hľadiska chorôb sú minimálnym časovým odstupom 4 roky, všeobecne sa však odporúča 6-ročný cyklus striedania strukovín v osevnom postupe).

Strukoviny sú veľmi staré kultúrne plodiny. Hrach bol pestovaný na Blízkom východe a v Starom Grécku už 6 tisíc rokov pred n. l., šošovica v Sýrii 3 tisíc rokov pred n. l., bôb, lupinu a viku pestovali už starí Rímania, fazuľa patrí k prastarým kultúrnym plodinám amerických Indiánov, sója je starou kultúrnou plodinou Číny. Najmladšou strukovinou je vika panónska, ktorá sa začala pestovať až začiatkom 2. polovice 19. storočia.

V roku 1999 dosiahli osevné plochy strukovín vo svete (bez sóje) 70 639 tis. ha (tab. 3), čo je 5,12 % z celkovej ornej pôdy. Hlavnými druhmi boli fazuľa na semeno (26 603 tis. ha; 1,76 % o.p.), cícer baraní (12 034 tis. ha; 0,81 % o.p.) a hrach na semeno (5 946 tis. ha; 0,47 % o.p.). Najväčšie koncentrácie plôch strukovín sú v Indii (25 394 tis. ha; 14,14 % o.p.), Brazílii (4 284 tis. ha; 6,44 % o.p.), Nigérii, Nigeri, Číne a Myanmare (uvedených 6 štátov tvorí cca 60,25 % z celkových plôch resp. 49,02 % z celkovej svetovej produkcie strukovín). K významným pestovateľom patria i Austrália, Kanada, USA, Mexiko, Turecko, z Európy (4 160 tis. ha; 3,77 % o.p.) Ruská republika, Francúzsko, Ukrajina, Španielsko a Nemecko. Sója sa v roku 1999 pestovala na ploche 71 850 tis. ha, jej hlavnými producentami boli USA, Brazília, Argentína, Čína a India. Bohatosť a rozmanitosť druhov umožňuje pestovať strukoviny v oblastiach so značne odlišnými prírodnými podmienkami. V Európe sa pestujú len niektoré druhy, dominantné postavenie získava hrach, sója, fazuľa a bôb, v teplých suchých oblastiach sa pestuje šošovica a cícer, klesá záujem o pestovanie vík a hrachoru.

Tabuľka 3: Pestovateľské plochy, úrody z hektára a produkcia strukovín na semeno vo svete, Európe a v SR v roku 1999

Plodina Plocha (1 000 ha) Úrody z ha (t.ha-1) Produkcia (1 000 ton)
Svet Európa SR Svet Európa SR Svet Európa SR
Fazuľa na semeno 26 603 453 2,486 0,729 1,161 1,459 19 393 526 3,627
Cícer baraní 12 034 97 neudáva sa 0,768 0,448 neudáva sa 9 244 43 neudáva sa
Hrach na semeno 5 946 2 445 23,435 1,967 2,470 2,049 11 699 6 039 48,026
Bôb na semeno 2 224 136 neudáva sa 1,602 2,167 neudáva sa 3 561 294 neudáva sa
Šošovica 3 292 39 1,059 0,946 0,624 0,936 3 112 24 0,991
Ostatné strukoviny 20 540 990 17 0,597 1,358 2,671 12 266 1 344 45,4
Spolu (bez sóje) 70 639 4 160 44 0,839 1,988 2,238 59 275 8 270 98
Sója 71 850 1 167 4,165 2,148 1,955 1,457 154 323 2 282 6,607
Fazuľa na zelené struky 671 131 1 6,615 7,957 3,387 4 440 1 044 3
Hrach na zelené struky 870 194 2 8,150 9,596 2,354 7 094 1 866 5

Zdroje: 1. Štatistická ročenka FAO “FAO yearbook 1999 - Production”, vol. 53, FAO, Rím; 2001; 2. Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín v SR za rok 1999. Štatistický úrad SR, Bratislava; 2000.

Svetová ročná spotreba strukovín (okrem sójových bôbov a extrahovaných šrotov) činí asi 60 milónov ton s mierne sa zvyšujúcim trendom, pričom celková produkcia určená ku spotrebe (okrem osiva) sa využíva na 62 % priamo k výžive ľudí a 38 % sa spotrebuje pre kŕmne účely, na priemyselné spracovanie slúži zatiaľ len malý podiel produkcie.

V Slovenskej republike bol rozsah pestovania strukovín v minulosti veľmi variabilný (tabuľka 4). K stabilizácii plôch s ich postupným nárastom došlo od roku 1980, k čomu prispelo zvyšovanie výmery hrachu na semeno na úkor bôbu na semeno a s tým spojené zvyšovanie výmery jedlých na úkor kŕmnych strukovín. Najväčšie pestovateľské plochy strukovín vrátane sóje a strukovino-obilných miešaniek (115 200 ha) sa na Slovensku dosiahli v roku 1992 (maximálne plochy jedlých strukovín na semeno a strukovín na semeno spolu sa dosiahli v roku 1993 - 60 361 resp. 65 387 ha, maximálne plochy kŕmnych strukovín na semeno v r. 1980 - 20 119 ha). Od roku 1992 pestovateľské plochy strukovín na Slovensku postupne klesali až k už neúnosným 45 503 ha v roku 2000 (tab. 4), kedy klesli zberové plochy hrachu, šošovice, jedlých strukovín celkom, strukovino-obilných miešaniek na zelenú hmotu, strukovín celkom bez i so sójou v SR na najnižšie hodnoty od roku 1979. Z aspektu druhového zastúpenia dochádza k orientácii na hrach na semeno a v teplých oblastiach i na fazuľu, šošovicu a sóju, silne poklesli plochy bôbu na semeno i zeleno, pestovanie ostatných druhov strukovín sa stáva okrajovou záležitosťou. Pokles plôch strukovín na Slovensku je sprevádzaný veľkým kolísaním osevných plôch jednotlivých druhov. Malý záujem o strukoviny súvisí s ich úrodovou nestabilitou, (ne)rentabilitou a odbytovými možnosťami. Nakoľko v podmienkach Európy je rozhodujúci podiel produkcie využívaný ku kŕmnym účelom (v EÚ viac ako na 90 %), ovplyvňuje postavenie strukovín i cenová konkurencia ostatných bielkovinových komponentov do kŕmnych zmesí hospodárskych zvierat.

Tabuľka 4: Rozsah pestovateľských plôch a zmeny druhovej skladby strukovín v SR (zberové plochy v ha)

Plodina / rok 1920 1980 1990 1995 2000 Maximum
Hrach siaty 6 046 10 682 28 183 42 510 8 060 57 025 (1993)
Šošovica 1 542 1 459 2 580 1 465 463 5 444 (1987)
Fazuľa na semeno 6 986 3 601 2 280 1 419 1 875 3 951 (1982)
Jedlé strukoviny celkom 14 574 15 742 33 043 45 394 10 516*** 60 361 (1993)
Hrach kŕmny a peluška 1 278 4 582 2 174 neudáva sa 6 641 12 911 (1998)
Bôb obyčajný na semeno 3 892* 14 160 5 251 neudáva sa neudáva sa 14 160 (1980)
Vika na semeno 22 648* 864 1 511 neudáva sa neudáva sa 1 623 (1991)
Lupina 210 5 - neudáva sa neudáva sa 210 (1920)
Ostatné kŕmne strukoviny - 85 2 419 neudáva sa neudáva sa 2 683 (1985)
Strukovino-obilné miešanky na zrno 8 862** 423 289 neudáva sa neudáva sa 436 (1982)
Kŕmne strukoviny na zrno celkom 36 890* 20 119 11 644 4 207 8 661 20 119 (1980)
Strukoviny na zrno spolu (bez sóje) neudáva sa 35 861 44 487 49 601 19 177 65 387 (1993)
Struk.-obilné miešanky na zel. hmotu neudáva sa 33 710 39 840 31 216 20 211 45 159 (1992)
Bôb na zelené kŕmenie neudáva sa 3 918 374 41 204 5 133 (1979)
Strukoviny celkom (bez sóje) 51 464 73 489 84 701 80 858 39 592 110 806 (1992)
Sója neudáva sa 930 5 203 755 5 911 7 547 (1991)
Strukoviny + sója celkom neudáva sa 74 419 89 904 81 613 45 503 115 200 (1992)

Poznámky: * - bôb a vika na semeno i na zeleno spolu; ** - strukovino-obilné miešanky a ostatné kŕmne strukoviny spolu; *** - vrátane ostatných jedlých strukovín (cícer, hrachor);

Zdroje: 1. Štatistická ročenka “FAO yearbook 1999 - Production”, vol. 53, FAO, Rím, 2001; 2. Definitívne údaje o úrode poľnohospodárskych plodín v SR za rok 1995 (2000). Štatistický úrad SR, Bratislava, 1996 (2001); 3. Definitívní údaje o sklizni zemědelských plodin v roce 1990 (1980). Federální statistický úrad, Praha, 1991 (1981); 4. HOSNEDL, V. - VAŠÁK, J. - MEČIAR, L. a kol.: Rostlinná výroba - II (Luskoviny, olejniny). Uč. texty, Praha, 1998.

Autor textu: Ing. Ľubomír Javor, CSc.