Centrum výskumu rastlinnej výroby -Výskumný ústav agroekológie, Michalovce
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: sarikova@minet.sk

 
 


Zakladanie porastov sóje

V priebehu ostatných desiatich rokov na Slovensku sa pestovateľské plochy sóje pohybovali v širokom rozmedzí od 4 165 ha (rok 1999) až do 12 280 hektárov (2006). Po výraznom poklese v roku 2008 na 5 408 ha sa plochy sóje v roku 2009 opäť zvýšili na viac ako 9 200 ha. Hektárové úrody v sledovanom období sa pohybovali od 0,81 do 2,10 t.ha-1. Pomerne nízke úrody sóje pri dosť vysokých nákladoch mali zrejme výrazný vplyv na znížený záujem o jej pestovanie. Slovensko predstavuje severný okraj areálu pestovania sóje, z čoho vyplývajú určité špecifiká pre jej pestovanie v našich klimatických podmienkach, ako aj jej vysoká ekonomická rizikovosť. Dosiahnutie rentabilných úrod (hranica rentability je na úrovni 2,3 - 2,5 t.ha-1) závisí od rešpektovania jej agroekologických nárokov a dodržania agrotechnických požiadaviek pri zakladaní porastov.

Založenie porastu sóje z hľadiska eliminácie burín si vyžaduje uplatnenie agrotechnických princípov v konkrétnych pestovateľských podmienkach. Medzi ne patrí výber pestovateľských oblastí, zohľadnenie požiadaviek na pôdu, zaradenie v osevnom postupe, výživa a hnojenie, predsejbová príprava pôdy a správne parametre sejby, dôkladná ochrana proti burinám a v neposlednom rade kvalitný zber.

V Listine registrovaných odrôd platnej pre Slovensko pre rok 2010 je uvedených 24 odrôd sóje, ktoré prešli skúškami v našich klimatických podmienkach. Dobré zvládnutá pestovateľská technológia založenia porastu sóje dokáže eliminovať nepriaznivý vplyv poveternostných faktorov v priebehu vegetačného obdobia a je veľmi dôležitá pre plné využitie úrodového potenciálu odrôd sóje.

Sója vzhľadom k svojmu pôvodu je teplomilná a v niektorých fázach i značne vlhkomilná plodina. V našich podmienkach by sa preto mala pestovať najmä v kukuričnej a čiastočne aj v teplejších častiach repárskej výrobnej oblasti. V období intenzívneho rastu potrebuje teplotu okolo 20 - 25 °C. O možnosti pestovania sóje rozhodujú aj zvýšené požiadavky na vlahu a vyššiu relatívna vlhkosť vzduchu. Sója vyžaduje teplé, ale zároveň vlhké podnebie. Na pôdu nemá osobitné nároky, najmä za predpokladu, že ide o skultúrnenú pôdu s vysokou úrodnosťou. Vyžaduje hlboké, hlinité, stredne ťažké pôdy, štruktúrne, s dobrým obsahom humusu a priaznivou pôdnou reakciou. Nevhodné sú pôdy ťažké, zamokrené a kyslé, ako aj ľahké, piesočnaté a kamenisté pôdy, ktoré majú zlé hydrofyzikálne vlastnosti.

Sója nie je náročná na predplodinu, ideálne je však zaradenie po okopanine, vhodné je pestovanie po obilnine. Neodporúča sa zaradenie sóje po repke, slnečnici a po strukovinách. Pozemok však musí byť maximálne odburinený, mechanicky alebo pomocou herbicídov, vzhľadom na pomalý začiatok rastu sóje, a povrch pôdy musí byť dokonale urovnaný, hlavne pre zníženie zberových strát. Dôležité je aby sme sóju nezaradili na pozemok s rezíduami, pretože je veľmi citlivá na rezíduá herbicídov v pôde (aj v aplikačnej technike), najmä na atrazín a sulfonylmočovinu.

Pri určovaní dávok hnojív pri pestovaní sóje je potrebné rešpektovať jej dve špecifické vlastnosti - schopnosť viazať vzdušný dusík a schopnosť využívať starú silu pôdy a živiny (najmä fosfor) z menej prístupných foriem. Na prekonanie začiatočného obdobia (tzv. hladového alebo parazitického obdobia symbiózy) rastu sóje, sa odporúča i v prípade inokulácie osiva použiť pri zaradení po obilnine tzv. štartovaciu dávku dusíka (N) v množstve 40 až 60 kg.ha-1. Ak nasleduje sója po hnojených okopaninách na úrodnej pôde s priaznivou pôdnou reakciou, je možné uvedenú dávku znížiť na polovicu. Na málo kvalitných, chudobných, kyslých, biologicky málo činných pôdach a na pôdach, kde sa sója dovtedy nepestovala, sa odporúča aplikovať N na hornej hranici uvedenej dávky. Ak sa nerobí inokulácia osiva, mala by byť dávka dusíka 60 až 100 kg.ha-1. Základom pre stanovenie dávky fosforu (P) a draslíka (K) by mali byť agrochemický rozbor pôdy, predpokladaný odber živín úrodou a zaradenie sóje v osevnom postupe. Sója má vyššie nároky najmä na fosfor, priemerná dávka by mala byť 24 až 40 kg.ha-1. Draslíkom sú naše pôdy zväčša dobre zásobené, priemerná dávka by mala byť 50 až 80 kg.ha-1. Sója je náročná na vápnik v pôde a zo všetkých strukovín je najcitlivejšia na nízke pH pôdy, preto sa odporúča vápniť k predplodine alebo na jeseň pred orbou.

Sója je citlivá na nesprávnu a nedôslednú základnú prípravu pôdy po predplodine i v systéme celého osevného postupu. Kvalitná príprava pôdy je podmienkou rovnomerného klíčenia, vzchádzania a výšky porastu. Vyrovnaný porast rovnomerne dozrieva a je podmienkou kvalitného zberu a minimalizácie zberových strát. Zanedbaná, zle urobená základná príprava pôdy zvyšuje riziko pestovania, sťažuje prípravu pôdy na jar a sejbu. Výsledkom je nekompletný porast a zvýšené neproduktívne náklady na pestovanie. Kvalitná základná príprava pôdy je aj integrujúcim opatrením, ktoré môže v podstatnej miere eliminovať negatívny vplyv nedostatku, ako aj nadmerných zrážok a znížiť variabilitu úrod sóje. Príprava pôdy pred sejbou je závislá od predplodiny. Po obilnine začína včasnou podmietkou do hĺbky 0,08 - 0,12 m. Dôraz sa kladie na jesennú hlbokú orbu do hĺbky 0,25- 0,30 m. Jarná príprava pôdy je zameraná na dobré urovnanie povrchu pôdy, dôkladne odburinenie pozemku, zadržanie zimnej vlahy a prípravu osivového lôžka. Je potrebne spájať jednotlivé operácie a zvládnuť jarnú prípravu pôdy kvalitne, s čo najmenším počtom prejazdov po pozemku, s cieľom obmedziť na minimum riziko zhutňovania pôdy. Stále viac sa rozširujú nové technologické postupy, označované ako pôdoochranné alebo šetriace technológie. K nevýhodám pôdoochranných technológií patrí to, že ochrana proti burinám je silne závislá od herbicídov. Pri predsejbovom spracovaní pôdy sa vyhýbame zbytočným prejazdom mechanizmov po pôde. Vhodné sú kombinované náradia, ktoré jedným prejazdom rovnomerne nakypria pôdu, rozdrobia ju na drobnohrudkovitú štruktúru, urovnajú povrch a zároveň spevnia osivové lôžko.

Významný vplyv na úrodu sóje má termín sejby. Je preto potrebné ho zosúladiť s pôdnymi teplotami. Sóju sejeme, keď je pôda dostatočne prehriata na 10 - 12°C, a tak osivo rýchle a kompletne vzchádza. Dátum sejby, vzhľadom na posun vegetačnej doby, ale i poznatky o odolnosti vzídených rastlín voči nízkym teplotám, je možné posunúť už do druhej polovice apríla. Skoršia sejba skorých odrôd sóje je jedna z možností ako sa vyhnúť najsuchším častiam vegetačného obdobia. Skoré odrody, siate v polovici apríla, kvitnú a nasadzujú struky už v júni, kedy sú zrážky dostatočné a pre sóju veľmi potrebné. Za optimálny termín sejby v závislosti od pôdnych podmienok možno považovať 20. apríl až 10. máj. Pri neskorej sejbe dochádza ku skráteniu vegetačnej doby, vzchádzajúci porast často trpí suchom a vzchádzanie je nerovnomerne. Pri predčasnej sejbe hrozí predlžovanie vzchádzania osiva v chladnej pôde, a tým väčšie napadnutie klíčiacich rastlín chorobami. Pre dosiahnutie kompletnosti porastu je dôležitá i správna hĺbka sejby. Tá sa pohybuje od 30 do 50 mm, podľa druhu pôdy. Na ťažších pôdach vo vlhších podmienkach a pri odrodách s menším semenom sa seje plytšie, v suchších podmienkach a pri odrodách s väčším semenom sa seje hlbšie. Pri sejbe je dôležité dodržať rovnomernosť hĺbky sejby a rovnomerne rozdelenie semien v riadku. Sóju môžeme siať do riadkov 125 - 500 mm širokých, optimálna šírka riadkov z hľadiska rovnomernosti rozloženia semien v riadku je 250 mm. Vzdialenosť riadkov je pritom podriadená skorosti odrôd. Pre skoršie odrody je pritom postačujúca užšia vzdialenosť. Ak sa v rotácií plodín vyskytuje slnečnica, odporúča sa kvôli zvýšeniu náchylnosti na patogénnu hubu Sclerotinia sclerotiorum vysievať sóju do riadkov 250 mm.

Pri pestovaní sóje je veľmi dôležitý počet rastlín na ploche, súvisiaci aj s optimálnym využitím produkčnej schopnosti danej odrody. Dobrú úrodu zabezpečí kompletný porast s priemernou hustotou porastu 50 - 55 rastlín na 1 m2. Pre dosiahnutie tejto hustoty porastu sa odporúča vysievať 650 - 700 tisíc klíčivých semien na hektár. Výsevok sa pohybuje v súlade s hmotnosťou a klíčivosťou konkrétneho osiva a podmienkami pre vzchádzanie v rozmedzí 100 - 130 kg.ha-1. Pre založenie optimálneho porastu s dostatočným počtom rastlín sú preto potrebné kvalitné sejacie stroje. Sója nepatrí medzi rastliny s veľkou autoregulačnou schopnosťou, preto kvalitné založenie porastu sa nesmie v žiadnom prípade podceniť. Po sejbe, hlavne za suchého počasia, pôdu povalcujeme valcami typu Cambridge, je však nevhodne používať hladké typy valca pri vyššej vlhkosti pôdy.

Zaburinenie porastov sóje výrazne vplýva na realizáciu úrodového potenciálu odrôd. Buriny sú najdôležitejším škodlivým činiteľom v porastoch. Sója je voči ním slabým konkurentom na začiatku vegetácie v dôsledku pomalého počiatočného rastu. Významné je aj tzv. druhotné zaburinenie, ktoré nastáva v druhej polovici vegetácie, po zoslabnutí reziduálnych účinkov herbicídov a na konci vegetačného obdobia, kedy pred dozrievaním sója zhadzuje listy. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť dokonalú elimináciu burín v poraste. Veľmi nepríjemnými burinami v porastoch sóje sú hlavne pichliač roľný a pupenec. Počas vegetácie je možné ničiť ich len s veľmi obmedzenými účinkami. Preto je dôležité pozemok od nich vyčistiť ešte pred zasiatím sóje. Pri väčšom výskyte pichliača roľného je lepšie pestovať na tom pozemku inú plodinu než sóju.

V súčasnom období nie je na našom trhu herbicíd, ktorý by dokázal eliminovať celé spektrum burín vyskytujúcich sa v porastoch sóje. Je preto dôležité zvoliť vždy takú kombináciu prípravkov, ktorá bude celé spektrum burín pokrývať. Herbicídna ochrana porastov sóje je možná ako aplikácia preemergentná (PRE) po sejbe pred vzídením s účinnými látkami linuron, metribuzin, clomazon, imazamox a pendimethalin, s-metolachlor a postemergentná (POST) s účinnými látkami bentazone a thifensulfuron methylu.

Preemergentná (PRE) aplikácia herbicídov predstavuje základné opatrenie proti burinám v porastoch sóje. Pre jej účinnosť je však nutná dostatočná vlhkosť pôdy, aby sa zaistil prísun účinnej látky herbicídu ku korienkom klíčiacich burín. Doba účinnosti pôdnych prípravkov je ovplyvnená stanovištnými pôdnoklimatickými podmienkami. Ak nastane suché obdobie, účinnosť látky sa zníži, v prípade silných zrážok sa môže vyskytnúť fytotoxicita na rastlinách. Pre herbicídy aplikované preemergentne platí zásada, že povrch pôdy musí byť dokonale pripravený, bez hrúd a množstvo vody pre postrek je minimálne 500 l.ha-1; pri aplikácii na veľmi suchý povrch, alebo pri predpoklade suchého obdobia počas 10 - 14 dní po aplikácii je vhodné zvýšiť množstvo vody. Preemergentná ochrana pri správnej aplikácia prípravkov zabezpečí čistotu porastov až do ich úplného zapojenia. Sója pri plnom zapojení porastov vytvára mohutný vegetačny kryt, ktorý úspešne sám zabezpečí boj proti ďalšiemu zaburineniu. Prípravky s účinnou látkou linuron (Afalon 45 SC, Linurex 50 SC) sa nesmú používať na extrémne ľahkých pôdach, neúčinkujú na hlboko koreniace buriny ako napr. pichliač, pupenec, podbeľ a pýr. Prípravky s účinnou látkou metribuzin (Sencor 70 WP, 70 WG, Metriphar 70 WG) sa aplikujú do troch dní po sejbe na dobre pripravený povrch bez hrúd. Prípravok s účinnou látkou clomazon (Command 4 EC) je vhodný v prípade výskytu lipkavca. Prípravok s účinnou látkou pendimethalin (Stomp 330 E) je vhodný do sóje pri výskyte dvojklíčnolistových burín a jednoročných tráv. Prípravok na báze s-metolachloru (Dual Gold 960 EC) účinkuje hlavne na jednoročné trávy. Escort obsahuje dve účinné látky imazomox a pendimethalin, aplikuje sa preemergentne, má široké spektrom účinku proti dvojklíčnolistovým burinám a jednoročným trávam.

Pokiaľ je v dobe aplikácie preemergentného prípravku dlhotrvajúce sucho a zníži sa jeho účinnosť, je potrebné aplikáciu doplniť prípravkom postemergentným. Jeho voľbu je však dôležité zvážiť, aby nedošlo k poškodeniu porastov. Účinnosť postemergentých prípravkov je spravidla vysoká, pokiaľ počasie a rastová fáza sóje umožní ich aplikáciu v odporúčanom vývojovom štádiu burín. Je však aj veľmi riziková, a preto je treba ju považovať za doplnkové riešenie pri nedokonalom zvládnutí preemergentnej ochrany. Pri postemergentnom ošetrení sóje je potrebné dodržať základné metodické údaje o dávke a termíne aplikácie prípravku. Neodporúča sa postemergentná aplikácia, keď sú rastliny v teplotnom a vlhkostnom strese. Do sóje je vhodný Basagran 600 s účinnou látkou bentazone, je potrebné ho aplikovať pri výške porastu 50 - 150 mm, keď sú buriny v štádiu 2 - 4 pravých listov. Prípravok sa neaplikuje pri teplotách nad 23 °C a intenzívnom slnečnom svite. Účinnosť herbicídov Refine 50 SX a Refine T s učinnou látkou thifensulfuron methyl v porastoch sóje je výborná na: láskavec ohnutý, podslnečník, loboda konáristá, ruman roľný, lipkavec obyčajný, konopnica napuchnutá, výdrv slnečnice, ibištek trojdielny, rumančekovité buriny, stavikrv vtačí, reďkev ohnicová, hviezdica prostredná, peniažtek roľný, voškovník a mrlík biely. Prípravok sa aplikuje so zmáčadlom Trend a je potrebné zohľadniť optimálnu fenologickú fázu vyskytujúcich sa burín. Proti podslnečníku, ambrózíi a voškovníku je potrebne ošetrovať, keď majú vyvinuté 2 - 4 pravé listy, mrlík biely a láskavec 2 - 6 pravých listov.

Proti jednoročným a trvácim trávam sa používajú špecifické graminicídy, t. j. prípravky, ktoré pôsobia len na lipnicovité trávy. Aplikujú sa v plnom raste jednoročných tráv, t.j. keď majú minimálne 2 - 4 listy a proti trvácim trávam sa aplikujú pri ich výške 100 - 150 mm, t.j. pri 2 - 3 listoch. Pre sóju sú povolené graminicídy ako Agil 100 EC, Garland Super, Almera, Pilot 5 EC, Leopard 5 EC, Targa Super 5 EC, Quizalam 50 EC, Pantera 40 EC a Fusilade Forte a iné. Najvyššia účinnosť týchto prípravkov je vtedy, keď sa aplikujú na trávy v rastových fázach ich najintenzívnejšieho rastu.

Buriny predstavujú jeden z rizikových faktorov pestovania sóje. Dobré zvládnutie ochrany proti burinám výrazne ovplyvňuje výšku úrody. Pri zakladaní porastov sóje z hľadiska eliminácie burín má preto veľký význam prevencia, ktorá spočíva v rešpektovaní základných agroekologických a agrotechnických požiadaviek sóje v konkrétnych pestovateľských podmienkach. Základom by malo byť správne striedanie plodín v celom osevnom postupe, dôsledný výber pozemku pre pestovanie sóje, kvalitná príprava pôdy a sejba. Dôležitou súčasťou eliminácie burín v porastoch sóje je však aj nevyhnutné cielené používanie účinných herbicídnych prípravkov pri presnom dávkovaní a v správnom termíne, aby sa zabezpečil ich optimálny účinok na dané spektrum burín, a zároveň aby nedošlo k fytotoxickému poškodeniu porastov. Fytotoxicita niektorých herbicídov môže za nepriaznivých podmienok spôsobiť preriednutie porastu, ako aj nežiaduce skrátenie stonky, oneskorenie vegetácie a redukciu počtu poschodí so strukmi. Nedokonalá eliminácia burín v porastoch podstatne sťažuje zber, zaburinené porasty prinášajú nižšie úrody a dochádza k zníženie rentability pestovania sóje.

Vystavené: 13.7.2011

Autor textu: Ing. Danica Šariková, CSc.