logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra rastlinnej výroby
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: eva.candrakova@uniag.sk
 
 


Príprava pôdy pod hrach siaty

Hrach siaty (Pisum sativum, L.) patrí medzi najvýznamnejšie strukoviny pestované na semeno. I keď svetová produkcia je relatívne stabilná, v globálnom pohľade na túto komoditu možno pozorovať výrazné zmeny. Najväčším producentom hrachu v EÚ 27 je Francúzsko, ktoré spolu vyprodukuje takmer 41 % produkcie celej EÚ 27. Najväčším producentom hrachu na svete je Kanada, kde pestovanie strukovín je podporované štátnou politikou. Strukoviny chápu ako strategické plodiny ochrany prírodných zdrojov a budovania udržateľných poľnohospodárskych systémov. V Indii sú strukoviny základom výživy ľudí.

Ako uvádza VÚEPP v Bratislave, strukoviny na Slovensku v štruktúre osevu v roku 2010 zaberali necelé 1 %. Najrozšírenejšou strukovinou v našich podmienkach je hrach siaty. V roku 2010 bol hrach vysiaty na 9 817 ha a priemerná úroda bola iba 1,64 t.ha-1. V porovnaní s rokom 1999 (31 593 ha) je to jedna tretina. Najvyššia úroda (2,40 t.ha-1) bola v roku 2002 a 2006. V súčasnom období je na prvom mieste ekonomika výroby, keď dynamika nárastu nákladov predstihuje dynamiku nárastu cien. Za ostatných 16 rokov (1993-2009) boli náklady na pestovanie hrachu siateho v dvanástich rokoch vyššie ako priemerné realizačné ceny. Problémom je aj neustále znižovanie domácej spotreby z dôvodu znižovania chovu hospodárskych zvierat.

Význam hrachu siateho a technológia pestovania je všeobecne známa a predsa sa vyskytujú problémy pri jeho pestovaní. Treba si uvedomiť, že strukoviny sa odlišujú od obilnín, ktoré lepšie prekonajú nedostatky v technológii pestovania ako strukoviny, čo sa prejaví na výslednej produkcii. Strukoviny majú malú autoregulačnú schopnosť, čo znamená, že keď nezabezpečíme potrebný počet rastlín na jednotku plochy, nedokážu tento nedostatok vykompenzovať ako obilniny, ktoré sú schopné vytvoriť viacej odnoží. Práve tu zohráva dôležitú úlohu kvalitná príprava pôdy závislá od druhu a typu pôdy a od podmienok, v akých hrach pestujeme. Hrach siaty sa pestuje v repárskej aj v kukuričnej výrobnej oblasti. Vyššie polohy repárskej výrobnej oblasti a všetky polohy zemiakarskej a podhorskej oblasti sú vhodné pre pestovanie normálnych listových foriem hrachu na piesočnato-hlinitých pôdach, ktoré sa na kvalitnejších pôdach môžu doplniť odrodami úponkového typu. Najlepšie sa mu darí na pôdach stredne ťažkých, t. j. na pôdach hlinitých a piesočnato-hlinitých.

Obr. 1: Hrach siaty v rastovej fáze hlavného rastu

Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré znášajú skorú jarnú sejbu. Minimálna teplota pre klíčenie hrachu je 3-5 °C a optimálna teplota je 25-30 °C. Pri krátkodobom pôsobení teplôt -6 až -8 °C nedochádza k poškodeniu rastlín hrachu siateho. Na vodu má hrach priemerné nároky. Za vegetáciu spotrebuje od 200 do 250 mm vody. Pri klíčení potrebuje semeno hrachu prijať 96-105 % vody z hmotnosti semena a práve vytvorením kvalitného lôžka pre osivo môžeme tieto požiadavky hrachu splniť. Rôzne spôsoby obrábania pôdy je potrebné prispôsobiť daným podmienkam. V súvislosti so znižovaním nákladov sa čoraz viac uplatňujú redukované a minimalizačné spôsoby obrábania pôdy. Významnou motiváciou je efektívnosť rastlinnej výroby. Našim cieľom je nájsť vhodnú technológiu pre úspešné pestovanie hrachu siateho. Na Katedre rastlinnej výroby sme nadviazali na predchádzajúci dlhoročný výskum kolegov, ktorí sa zaoberali skúmaním rôznych spôsobov obrábania pôdy pod hrach siaty. Pokusy sa uskutočňujú na lokalite Dolná Malanta (N = 48° 19´, E = 18° 09´) v blízkosti Nitry.

Obr. 2: Hrach siaty v rastovej fáze kvitnutia

V rámci pokusu skúmame obrábanie pôdy klasickou technológiou (orba do hĺbky 0,25 m), redukovanou (orba do hĺbky 0,18 m) a minimalizačnou (kyprenie pôdy tanierovým náradím do hĺbky 0,15 m). V rokoch 1998 až 2003 sme pestovali hrach siaty odrodu Olivín. Je to klasická odroda hrachu siateho so zeleným semenom. Výsledky úrody semena sú uvedené v tabuľke 1 a graficky znázornené na grafe 1.

Tabuľka 1: Úrody semena hrachu siateho, odrody Olivín, v rokoch 1998-2003 na lokalite Dolná Malanta

Obrábanie pôdy
Roky
Priemer
1998
1999
2000
2001
2002
2003
(t.ha-1)
Konvenčné
2,88
4,23
5,56
5,40
3,31
1,65
3,84
Redukované
3,27
3,90
4,95
5,54
3,25
1,70
3,77
Minimalizačné
2,90
4,04
4,43
4,53
3,23
1,45
3,43
Celkový priemer
3,01
4,05
4,98
5,16
3,26
1,60
3,68

Graf 1: Úroda semena hrachu siateho (odroda Olivín) v závislosti od spôsobov obrábania pôdy v rokoch 1998-2003

Výška úrod v jednotlivých ročníkoch bola ovplyvnená najmä podmienkami ročníka, čo je viditeľné najmä na výsledkoch v roku 2003, ktorý si mnohí pamätajú ako veľmi suchý. Úroda nedosiahla ani 2,0 tony semena z hektára. V rámci jednotlivých ročníkov môžeme pozorovať rozdiely v úrode semena medzi spôsobmi obrábania pôdy.

Okrem roka 1999, vo všetkých skúmaných rokoch boli najnižšie úrody semena po príprave pôdy tanierovým náradím. Najvyššie úrody boli na oraných parcelkách s väčšími alebo menšími rozdielmi v hĺbke orby s prevahou v prospech orby do hĺbky 0,25 m. V celkovom priemere všetkých rokov bola úroda po minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy tanierovým náradím nižšia o 11 % v porovnaní s konvenčným spôsobom obrábania pôdy, kde bola úroda semena hrachu siateho najvyššia (3,84 t.ha-1).

Od roka 2004 do roka 2010 bol pestovaný hrach úponkového typu, odroda Dunaj. Výsledky sú uvedené v tabuľke 2 a na grafe 2.

Tabuľka 2: Úrody semena hrachu siateho, odrody Dunaj, v rokoch 2004-2010 na lokalite Dolná Malanta

Obrábanie pôdy
Roky
Priemer
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
(t.ha-1)
Konvenčné
5,05
3,91
4,43
2,95
2,47
2,16
2,98
3,42
Redukované
4,26
3,67
4,44
3,16
2,55
2,14
3,01
3,32
Minimalizačné
3,92
3,62
4,63
2,35
2,18
2,18
2,82
3,10
Celkový priemer
4,41
3,73
4,50
2,82
2,40
2,16
2,94
3,28

Graf 2: Úroda semena hrachu siateho (odroda Dunaj) v závislosti od spôsobov obrábania pôdy v rokoch 2004-2010

V rokoch 2004-2010 bol trend v úrodách v závislosti od spôsobov obrábania pôdy podobný, ako v predchádzajúcom hodnotenom období. V priemere bola úroda semena hrachu siateho o 10 % nižšia na variante s použitím tanierového náradia v porovnaní s orbou do hĺbky 0,25 m. Najväčší rozdiel (28,8 %) v úrode semena medzi orbou a tanierovým náradím bol v roku 2004 v prospech klasického obrábania pôdy. Iba v roku 2006 bola najvyššia úroda semena hrachu siateho (4,63 t.ha-1) na variante s použitím tanierového náradia. Rozdiel v úrodách, medzi spôsobmi obrábania pôdy, sa v podstate stratil v roku 2009. Vplyv ročníka na úrodu semena hrachu siateho bol pozorovaný aj pri odrode Dunaj, podobne ako pri odrode Olivín.

Obr. 3: Hrach siaty v rastovej fáze tvorby strukov

Z výsledkov vyplýva, že podmienky ročníka majú väčší vplyv na úrodu semena hrachu siateho ako odroda aj ako spôsob obrábania pôdy, hoci v tomto prípade je medzi obrábaním pôdy a počasím užší vzťah. V každom roku boli teplotné a vlahové podmienky v priebehu vegetačného obdobia hrachu siateho rozdielne. V teplotách boli výkyvy menšie ako v množstve zrážok. Pri podrobnejšom skúmaní vlahových podmienok sa javí, že za normálnych vlahových podmienok sa rozdiely v úrode semena hrachu siateho medzi spôsobmi obrábania pôdy zmenšujú a prehlbujú sa pri väčších vlahových rozdieloch. Ak bol nedostatok vlahy, vo väčšine rokov sa dosiahli lepšie úrody na oraných variantoch. V roku 2006, v ktorom sa dosiahla najvyššia úroda po minimalizačnom obrábaní pôdy, boli na jar normálne vlahové podmienky, ale máj bol veľmi vlhký. V roku 2004 bol máj veľmi suchý a úroda po plytkom obrábaní pôdy bola najnižšia. Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že pre hrach siaty a spôsoby obrábania pôdy sú dôležité vlahové podmienky najmä v mesiacoch máj a jún. Podobné trendy pri pestovaní hrachu siateho, v prospech konvenčnej prípravy pôdy, zaznamenali aj na Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch, pričom rozdiely medzi obrábaním pôdy boli zo štatistického hľadiska nepreukazné. Najväčšie nároky na vodu má hrach siaty v období kvitnutia, tvorby strukov a semien. Pri deficite vody dochádza k zvýšenému opadávaniu kvetov a k zníženiu počtu vyvinutých semien.

Poznatky viacerých autorov poukazujú na to, že hĺbka orby pôsobí najmä na akumuláciu vody zo zrážok a vytváranie jej zásob v pôde, na rozvoj mikroorganizmov v pôde a na rozvoj koreňového systému rastlín. V hlbších vrstvách je pôda lepšie chránená pred neproduktívnym výparom, zvyšuje sa aerácia (prevzdušnenie) i mineralizácia organickej hmoty v zoranej vrstve pôdy, čím sa uvoľňuje viac živín (N, P) a zlepšuje sa ich príjem rastlinami. Hrach je schopný využiť vodu z hĺbky až 0,6 m. Pri minimalizačnom spôsobe obrábania pôdy je menšia infiltračná schopnosť pôdy v porovnaní s konvenčným obrábaním.

Obr. 4: Dozrievanie hrachu siateho

Úrody pestovaných plodín sú odrazom integrovaného vplyvu klimatických a pôdnych činiteľov pôsobiacich na rastlinný organizmus v priebehu rastu a vývinu.

V praxi sa pestovatelia rozhodujú pri výbere spôsobu obrábania pôdy viacej ekonomickými kritériami ako potrebami plodiny, z čoho môžu vyplývať problémy a následne sa to prejaví na výslednej produkcii. Ideálne by bolo, vyhovieť požiadavkám zo všetkých strán a uhlov pohľadu. V tom spočíva jedinečnosť a nenahraditeľnosť človeka v procese výroby. Prajeme Vám veľa úspechov pri pestovaní hrachu siateho.

Vystavené: 9.5.2012

Autor textu: Doc. Ing. Eva Candráková, PhD.