Výskumný ústav zeleninársky
Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
e-mail: valsikovam@vuznz.sk
 
 

Pestujme záhradné strukoviny

Strukoviny všeobecne patria medzi najhodnotnejšie rastlinné potraviny. Majú vysoký obsah bielkovín, ktoré sú zložené z nepostrádateľných aminokyselín pre ľudskú výživu. Významné je aj množstvo rastlinného tuku, sacharidov, vitamínov a vlákniny. Z minerálnych látok sú cenné najmä fosfor, železo, zinok, mangán a horčík. Do tejto skupiny zelenín zaraďujeme hrášok, fazuľku a bôb. Strukoviny priaznivo pôsobia aj na pôdu. Pomocou hrčkotvorných baktérií na koreňoch viažu vzdušný dusík a tým obohacujú pôdu o túto dôležitú živinu.

Hrach záhradný (Pisum sativum L. subsp. Hortense A. GR.)

Pravdepodobne pochádza z južnej Ázie. Semená hrachu sa našli už v sídliskách z doby kamennej. V súčasnosti je pestovanie hrášku rozšírené po celom svete. U nás sa ročne produkuje asi 3000 až 5000 ton hrášku. Toto množstvo však nepokrýva odporúčanú spotrebu štyri kg na obyvateľa ročne.

Konzumnou časťou sú mladé neprezreté semená guľovitého až plochého tvaru. Výnimku tvorí hrášok cukrový, kde sú konzumnou časťou celé mladé struky. Najčastejšie však pestujeme hrach stržňový, ktorého semená sú vhodné na konzum i konzervovanie. Hrach na vylúskanie je predovšetkým surovinou na spracovanie.

Hrášok môžeme pestovať na bežných pôdach a je odolný chladu, preto je vhodný aj do vyšších polôh. Najviac však vyhovujú pôdy stredne ťažké, kypré, s pôdnou reakciou pH 7,0 až 7,3. Z hnojív sa uplatňuje superfosfát, draselná soľ pri príprave pôdy a po vzídení liadok vápenatý. Semeno klíči už pri teplote 2 – 3 o C, preto sejeme skoro na jar. Pri sejbe volíme vzdialenosť riadkov 0,25 až 0,3 m a semená sa majú dostať do hĺbky 50 až 60 mm. Na jeden hektár potrebujeme 200-330 kilogramov osiva, podľa vybranej odrody. Po sejbe treba pôdu utlačiť. Ak chceme predĺžiť zberové obdobie, sejeme postupne v trojtýždňových intervaloch. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v odburiňovaní, kyprení pôdy a v zavlažovaní, podľa potreby. Zberové obdobie je veľmi krátke, pretože semená sú v optimálnom stupni zrelosti len niekoľko dní. Na priamy konzum zbierame postupne v troj, až päťdňových intervaloch. Čerstvý hrášok nemožno dlhšie skladovať. Preto sa v domácnostiach konzervuje mrazením alebo sterilizovaním. Najčastejšie sa sterilizuje v slanom alebo sladkokyslom náleve samostatne, prípadne ako súčasť šalátov. Najcennejšou pochúťkou je surový vylúskaný hrášok. Kuchynsky sa upravuje dusením, varením, aj v kombinácii s karotkou, kalerábom a karfiolom. Je obľúbenou súčasťou polievok, rizota, šalátov a príloh.

Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris L.)

Na rozdiel od hrachu je teplomilnou rastlinou. Pochádza z Mexika, odkiaľ sa v šestnástom storočí rozšírila po celej Európe. Najprv sa pestovala iba pre ozdobu, neskôr pre suché semená a nedozreté struky, ktoré sa postupom času začali konzumovať.

Za zeleninu sa považujú mladé krehké struky s neúplne vyvinutými semenami. V súčasnosti sa u nás vypestuje okolo 3000 ton fazuľových strukov ročne. Odporúčaná dávka zelenej fazuľky na osobu a rok je 2,5 kg. K tomu by bolo potrebné zvýšiť domácu produkciu na 13000 ton.

Známa je fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety. Preto sa často pestuje ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zbierať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.

Iný typ fazule je fazuľa obyčajná. Má dve formy, a to vysokú a nízku. Vysoká, tzv. kolíková, podobne ako fazuľa ohnivá má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno postupne zbierať ako dozrievajú. Nízka formu nazývame kríčková a môže byť zeleno struková alebo žlto struková. Pestuje sa bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen pre záhradky, ale aj pre veľkovýrobu. Tu možno uplatniť aj jednorazový strojový zber.

Fazuľa sa má pestovať na stredne ťažkej pôde s dostatkom vody a živín. Pôdy s priemernou zásobou živín hnojíme dávkami 200 kg síranu amónneho, 400 kg superfosfátu, 250 kg draselnej soli na jeden hektár, a to najmenej dva týždne pred sejbou. Po vzídení, najlepšie v čase kvitnutia až začiatku nasadzovania strukov sa odporúča prihnojiť 100 kg liadku vápenatého.

Semeno nízkej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené od seba 0,4 m a rastliny v riadkoch 50 – 80 mm. Na malých plochách je rovnako výhodná sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 0,25-0,30 m a do nich dávame 3 až 4 semená. Fazuľa vzchádza za osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu. Vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovitým chorobám meďnatými prípravkami.

Kolíkovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 0,6 – 0,8 m v štvorcovom spone. Po vzídení sa ovíja na kolíky, špagáty alebo iné konštrukcie.. Ošetrovanie je zhodné s kríčkovými fazuľami. Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania pre struky. Zbiera sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.

Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe chorých ľudí na cukrovku. Fazuľa sa konzumuje až po tepelnej úprave. Surová obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú.

V čerstvo stave struky neznášajú skladovanie a v chladiarni alebo chladničke vydržia iba týždeň. Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve. Varenú fazuľku upravujeme rôznym spôsobom. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov.

Bôb záhradný (Vicia faba L. var. major Harz)

Je jednoročná rastlina s párne perovitými kožovitými listami a dorastá do výšky 0,6 m. U nás patrí bôb medzi menej známe zeleniny, ale občas sa objavuje v záhradkách. Konzumnou časťou sú veľké ploché semená, ktoré sa vytvárajú v tvrdých strukoch. Bôbu sa darí v ťažkých, vlhkých pôdach ale prevzdušnených pôdach, bohatých na živiny.

Sejeme začiatkom apríla do riadkov vzdialených 0,45 m a do hĺbky 80 mm. Na jeden hektár potrebujeme vysiať asi 250 kg osiva. Na konzumovanie zbierame nezrelé struky v júni alebo nezrelé zrná v auguste. V kuchyni sa využíva podobne ako fazuľka. Pred kuchynskou úpravou sa odporúča semená bôbu najprv uvariť, odstrániť šupku a potom pripravovať rôzne jedlá.


Vystavené: 10. 3. 2005

Autor textu: Doc.Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.