Centrum výskumu rastlinnej výroby -Výskumný ústav agroekológie, Michalovce
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: sarikova@minet.sk

 
 


Zásady správneho zakladania porastu hrachu

Hrach siaty (Pisum sativum L.) svojim zastúpením na asi 75 % z celkovej osevnej plochy strukovín je našou najvýznamnejšou strukovinou. Je dôležitým domácim zdrojom koncentrovaných rastlinných bielkovín pre výživu ľudí a zvierat. Semeno hrachu obsahuje 22 - 25 % N-látok, 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny, cca 3 % tuku. Z antinutričných látok obsahuje inhibítor trypsínu, ktorého obsah je najnižší z pestovaných strukovín. Významným prínosom pestovania hrachu v osevnom postupe je fixácia vzdušného dusíka symbiotickými baktériami a jeho extrakcia do pôdy, resorpcia živín z ťažšie prijateľných foriem a vplyv na zlepšenie fyzikálneho stavu pôdy.

Napriek svojim vynikajúcim vlastnostiam z hľadiska výživy, alebo ako predplodina v osevnom postupe, je u nás hrach nedocenený, čo dokazuje neustály pokles jeho osevných plôch. Priemerné zberové plochy na Slovensku majú v ostatných rokoch silne klesajúcu tendenciu (graf). Kým ešte v roku 1993 sa hrach pestoval na ploche 57 025 hektárov, v roku 2008 už len na 7 069 hektárov. Hektárové úrody hrachu sa v uvedenom období pohybovali od 1,24 t.ha-1 (rok 2000) do 3,06 t.ha-1 (rok 2004). Nezáujem o pestovanie hrachu spôsobujú predovšetkým nízke výkupné ceny, znižovanie stavov zvierat v živočíšnej výrobe, potreba menšieho množstva kŕmnych zmesí a v neposlednom rade aj nízka spotreba hrachu na obyvateľa. Príčinou menšieho záujmu sú aj neoprávnené sťažnosti na jeho nízku a nestabilnú úrodnosť. Súčasné registrované odrody hrachu však predstavujú európsky štandard s vysokým úrodovým potenciálom a dobrými hospodárskymi vlastnosťami. Ich úrodový potenciál je daný geneticky, ale výsledná produkcia je závislá od podmienok prostredia a dodržania základných pestovateľských zásad, ktoré sa navzájom podmieňujú.

Založenie porastu hrachu si vyžaduje uplatnenie základných agrotechnických princípov v konkrétnych pestovateľských podmienkach. Medzi ne patrí výber vhodného biologického materiálu, výber pestovateľských oblastí, zohľadnenie požiadaviek na pôdu, zaradenie v osevnom postupe, výživu a hnojenie, predsejbovú prípravu pôdy a parametre sejby, ochranu proti burinám a škodcom a v neposlednom rade kvalitný zber.

Na Slovensku je v súčasnosti zaregistrovaných 31odrôd intermediálnych hrachov, z toho 10 klasických listových odrôd a 21 úponkových odrôd vyšľachtených pre produkciu semena. Pri výbere odrody je určujúcim kritériom predpokladaný spôsob realizácie produkcie a požiadavky odrôd na pôdne a klimatické podmienky. Listové odrody hrachu sú vhodné zvlášť do suchších oblastí, lepšie zatieňujú povrch pôdy a lepšie hospodária s vlahou. Úponkové (semileafless) typy hrachu, pri ktorých genetickou mutáciou boli premenené lístky na silné a aktívne úponky vytvárajú pevný kompaktný, vzdušný porast. V čase zrelosti úponkové odrody hrachu nepoliehajú, čo uľahčuje mechanizovaný zber. Vzdušný porast prispieva aj k lepšiemu zdravotnému stavu rastlín, za veľkého sucha však dochádza k rýchlejšiemu vysušovaniu pôdy a vtedy sa dosahujú nižšie úrody.

Hrach je pomerne plastická plodina. Pre jeho pestovanie sú vhodné klimaticky mierne teplé polohy s priemernými, vhodne rozloženými zrážkami. Vyhovujú mu všetky výrobné oblasti, ktoré umožňujú veľmi skorú sejbu, čo je koniec februára až marec (súčasne so sejbou jačmeňa). Málo vhodné sú oblasti, kde pôda zostáva na jar dlho mokrá v dôsledku vysokej hladiny spodnej vody. Neskoré aprílové sejby hrachu vo vzťahu k úrode semena sú menej priaznivé. Kritické obdobie pre hrach z hľadiska nedostatku vlahy je predovšetkým po sejbe do zapojenia porastu a na začiatku kvitnutia.

Pre hrach sú najvhodnejšie pôdy stredne ťažké, hlinité a hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, s dostatočným obsahom humusu. Málo vhodné sú pôdy ľahké, piesčité, na ktorých hrach trpí suchom a pôdy nedostatočne prevzdušnené, príliš ťažké, zamokrené a kyslé. Vzdušná a štruktúrna pôda je nevyhnutná pre činnosť koreňových rhizóbií, ktoré svojou produkciou pokrývajú až 80 % potreby dusíka pre rastlinu.

V osevnom postupe sa hrach zaraďuje medzi obilniny. Vďaka fytosanitárnym účinkom je vhodným prerušovačom v osevných postupoch. Ak bola na pozemku pestovaná ozimná repka alebo slnečnica, hrach sa po týchto predplodinách môže pestovať až po troch rokoch, pretože zaburinenie týmito plodinami z výdrvu nie je možné v hrachu odstrániť bežne používanými herbicídmi. Súčasné intenzívne odrody hrachu by mali byť zaradené aspoň do tretej trate po hnojených okopaninách. Pri dlhšom časovom odstupe po hnojených okopaninách sa dosahujú nižšie úrody. Na rovnaký pozemok je možné hrach zaradiť najskôr po štyroch rokoch.

Hrach citlivo reaguje na starú pôdnu silu, fyzikálny stav a mikrobiálnu činnosť pôdy. Aj keď dobre využíva starú pôdnu silu, nedostatok živín zavinený dlhotrvajúcim nehnojením pozemku nedokáže eliminovať. Rozhodujúcimi prvkami výživy hrachu sú fosfor a draslík. Prihnojenie dusíkom je nevyhnutné na začiatku rastu hrachu, v tzv. období hladu, ktoré trvá do vytvorenia hrčkotvorných baktérií na koreňoch hrachu. Orientačná dávka dusíka 20 - 40 kg. ha-1 N je vhodná na úrodných pravidelne hnojených pôdach. Na chudobných pôdach, kde sú horšie podmienky pre činnosť rhizóbií, pre kyslé a nevyvápnené, biologicky málo účinné pôdy, je potrebná vyššia dávka N. Ak je porast slabý, chlorózny, zvlášť na začiatku rastu sa odporúča aplikovať 100 kg liadku amónnovápenatého. Fosforečné a draselné hnojenie je posudzované na základe agrochemického rozboru pôdy. Pri slabej a strednej zásobe živín v pôde sa odporúča hnojenie dávkou 20 - 30 kg P.ha-1 a 50 - 80 kg K.ha-1.

Základná a predsejbová príprava pôdy má vytvoriť priaznivé podmienky pre sejbu a vzchádzania rastlín. Hrach je náročný na štruktúrnu, dobre pripravenú pôdu, ktorá umožňuje dobrú výmenu vzduchu, potrebnú pre činnosť koreňových rhizóbií. Po zbere predplodiny je potrebné urobiť plytkú podmietku, ktorá sa ošetrí valcom. Tým sa podporí vzchádzanie výdrvu a burín. Na jeseň nasleduje hlboká orba, prípadne stredná orba. Tam, kde to stav pôdy a počasie umožní, je vhodné pôdu už na jeseň čiastočne urovnať smykovaním, čím sa minimalizuje počet operácií na jar. Po urovnaní pôdy po orbe dochádza i k dokonalejšiemu rozkladu pozberových zvyškov. Na jar minimalizujeme operácie pri príprave pôdy k sejbe na aplikáciu hnojív a rozrobenie pôdy bránením jednou operáciou. Pôdu na sejbu pripravíme najlepšie ťažkými bránami, ktoré nepremiešavajú štruktúrnu vymrznutú časť ornice so spodinou. Nevhodné sú kombinátory a iné stroje s aktívnymi jednotkami, ktoré premiešavajú pôdu. Takáto pôda je náchylná na zlievanie a tvorbu prísušku, ktorý spôsobuje odumieranie rhizóbií.

Hrach sa vysieva čo najskôr na jar, akonáhle to stav pôdy dovolí. Vysievame len uznané osivo so zárukou odrodovej pravosti a deklarovaných osivových hodnôt. Morené osivo hrachu pri skorom termíne výsevu vydrží v pôde 4 - 6 týždňov bez ujmy na kvalite. Hrach sa seje bežnými sejačkami do hĺbky 60 - 80 mm, ktorú i pri minimalizačných postupoch prípravy pôdy je potrebne dodržať. Takouto hĺbkou sejby je zaistený dostatok vlahy pre rovnomerné klíčenie a vzchádzanie, rastliny lepšie zakoreňujú, nie sú poškodzované vtáctvom. Vzdialenosť riadkov je 125 - 150 mm. Počet rastlín na jednotku plochy je dôležitým faktorom a závisí od stanovištných podmienok a vlastnosti odrôd. V suchších oblastiach je optimálny počet rastlín 80 - 85 na m2, vo vlhších 75 - 80 na m2. Zodpovedá tomu výsevok 0,9 - 1,1 mil. klíč. semien na hektár. Pri semileafless typoch hrachu by mal byť výsevok o 10 % vyšší. V suchších oblastiach by mali byť vysievané predovšetkým listové typy. Po sejbe hrach valcujeme len vtedy, ak sú hrudovité pozemky alebo silne presušená pôda. Valcovanie zvyšuje náchylnosť na zlievanie a zhoršuje následnú výmenu vzduchu v pôde. Najlepšie je valcovať ryhovanými valcami.

Proti burinám možno aplikovať široký sortiment prípravkov určených pre preemergentnú i postemergentnú aplikáciu. Preemergentné prípravky pri dobrej vlhkosti pôdy spoľahlivo ničia buriny. Nevýhodou je, ak po sejbe nasleduje veľmi suché obdobie. Vtedy je ich účinnosť veľmi obmedzená. Pri oneskorenom vzchádzaní hrachu spravidla neskoro vzchádzajú aj buriny a účinnosť prípravku sa pozvoľne znižuje. Účinnosť postemergentných prípravkov je spravidla vysoká, pokiaľ počasie umožní ich aplikáciu v odporúčanom vývojovom štádiu vyskytujúcich sa burín.

Ochrana proti škodcom sa robí v troch etapách a to po vzídení hrachu a vytvorení listov, na začiatku kvitnutia; vhodné sú insekticídy s dlhou dobou účinku. Ošetrenie vo fáze voskovomliečnej zrelosti hrachu je dôležité zvlášť pri semenárskych porastoch hrachu. Ochrana proti hubovým chorobám sa zabezpečuje spravidla morením osiva.

Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať zberu. Čisté porasty hrachu, bez burín, nevyžadujú pred zberom žiadne náročné zásahy. Odporúča sa však aplikácia tzv. regulátorov rastu v čase dozrievania, ktoré zjednocujú dozrievanie hrachu, podporuje vývoj semien i v horných strukoch. Listové formy hrachu, ktoré v čase dozrievania poliehajú, sa zberajú s použitím zdvihákov proti smeru poľahnutia. Pre zber hrachu sú najvhodnejšie nové typy kombajnov, vybavené mechanickou alebo automatickou reguláciou otáčok. Hrach sa odporúča zberať pri vlhkosti 18 - 16 %. Zelenosemenné odrody sa zberajú skôr. Skorší zber je v tomto prípade dôležitý pre zachovanie stálej zelenej farby semien. Hrach po zbere je znečistený zvyškami rastlín, semenami burín a hlinou z koreňov rastlín. Neprečistené semeno hrachu je náchylné na samozahrievanie. Semená strácajú klíčivosť a sú náchylné na zaplesnenie. Vlhkosť semena dosušovaním sa znižuje na skladovaciu vlhkosť 15 - 14 %.

Záver

Hrach predstavuje plodinu vysoko hodnotnú a potrebnú pre zachovanie pôdnej úrodnosti a vhodné osevné postupy. Vysoký úrodový potenciál registrovaných odrôd dokazuje, že hrach môže byť plodinou rentabilnou, so zodpovedajúcou stabilitou úrod i kvality semena. Podstata úspešného pestovania spočíva nielen vo vyhovujúcich pôdnoklimatických podmienkach, ale hlavne v rešpektovaní základných agrotechnických princípov. Je potrebne vychádzať z toho, že hrach je plodina, ktorej úroda semena značne závisí na kvalite založeného porastu a v priebehu vegetácie prakticky neexistuje možnosť dodatočnej regulácie tvorby úrody, ako je tomu u iných plodín. Len komplexný systém pestovania hrachu, ktorý sa začína výberom vhodného stanovišťa, vhodnej predplodiny, výberom odrody, pokračuje včasnou a kvalitnou sejbou, vhodným ošetrením počas vegetácie a končí správnym zberom, môže zabezpečiť primeranú úrodu a kvalitnú produkciu. Uvedené poznatky o hrachu sú rámcové a môžu poslúžiť ako základná orientácia pri správnom zakladaní porastu hrachu.

Kým ešte v roku 1993 sa hrach pestoval na ploche 57 025 hektárov, v roku 2008 už len na 7 069 hektároch.

Vystavené: 20.4.2010

Autor textu: Ing. Danica Šariková, CSc.