Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce

e-mail: ovua@minet.sk
 
 

Ekonomická efektívnosť pestovania bôbu obyčajného
(Faba vulgaris Moench)pri sledovaných agrotechnických faktoroch

ÚVOD

Významnou vlastnosťou strukovín je vysoký obsah bielkovín v semenách i celých rastlinách. Sú najkoncentrovanejším zdrojom bielkovín zo všetkých kultúrnych rastlín. Hoci plodiny tejto skupiny pozitívne ovplyvňujú zásobenosť pôdy dusíkom záujem o ich pestovanie je nízky. Dôvod ich klesajúceho záujmu je jednoznačný – nízka rentabilita ich pestovania. Je to tak i u bôbu obyčajného, ktorý sa v súčasnosti pestuje na Slovensku cca na 1080 hektároch s priemernou úrodou 1,27 t.ha-1. Príčinou nízkeho využitia úrodového potenciálu bôbu obyčajného v poľnohospodárskej praxi je jeho väčšia citlivosť na dodržanie všetkých agrotechnických opatrení, väčšia náročnosť na pestovateľské technológie a z nich vyplývajúca menšia úroveň i nízka stabilita úrod v praxi. Nepriaznivé klimatické vplyvy pestovateľských rokov je možné zmierniť dodržiavaním základných agrotechnických požiadaviek. Problematike pestovania bôbu obyčajného a faktorom ktoré ovplyvňujú jeho úrodu sa venuje celý rad prác v zahraničí (Kajnar, 1990; Šimon, 1992; Flohrová, 2000; Kusák, 1990; Hudec, 1990; Komberec, 1999; Krejčí, Homolka, Hrbáček, 1982; Římovský, Bauer,1996) i u nás (Ondro, 1993; Šariková, 2002; Šariková, Hnát, 2003; Javor, Surovčík, 2001; Vavák, 2002).

Cieľom uvedeného príspevku je vyhodnotiť a porovnať ekonomickú efektívnosť pestovania bôbu obyčajného pri niektorých sledovaných agrotechnických faktoroch v podmienkach ťažkej pôdy - fluvizeme glejovej na Východoslovenskej nížine.

MATERIÁL A METÓDA

Poľné pokusy s bôbom obyčajným boli založené v rokoch 1998 – 2001 na experimentálnom pracovisku Oblastného výskumného ústavu agroekológie Michalovce v  Milhostove na fluvizemi glejovej (FM>G). Uvedené pracovisko patrí do nížinného, teplého a veľmi suchého klimatického regiónu s dlhodobým ročným priemerom zrážok (roky 1951 - 1980) 559 mm a priemernou ročnou teplotou vzduchu 8,9 °C. Zo sledovaných rokov 1998 - 2001 najteplejší bol rok 2000 s nedostatkom zrážok v máji - 57 % normálu a v auguste – 20 % normálu a naopak s nadbytkom v júli a septembri (249 % - 232 % normálu). Z hľadiska množstva zrážok za vegetačné obdobie bol najsuchší rok 1999 - len 259,9 mm zrážok, t.j. 73 % normálu, čo ovplyvnil hlavne nedostatok zrážok v máji (59 %), júni (45 %) a v septembri (34 % normálu). Fluvizeme glejové sú pôdy ílovito-hlinité až hlinité, v spodine obsahujú väčšinou íl, ťažko priepustné v celom profile, s obsahom ílovitých frakcií nad 75 %. Sú to ťažko obrábateľné pôdy v dôsledku vysokého obsahu percenta ílovitých frakcií, zvlášť vo vrchných horizontoch pôdneho profilu, ktorých obsah niekedy s hĺbkou klesá. V hĺbke 1,50 m je silne nepriepustná vrstva ílu. Charakteristický pre tieto pôdy je hrudovitý stav, slabo kyslá až kyslá reakcia, vysoká pútacia schopnosť, sorpčná nenasýtenosť, nízky obsah hlavných živín.

Bôb obyčajný, odroda OMAR (registrovaná v roku 1986), sa pestoval v rámci osevného postupu po predplodine kukurica na zrno. Kukuričné kôrovie bolo po zbere kukurice rozdrvené drvičom kôrovia. Sejba bôbu obyčajného sa robila sejačkou GREAT PLAINS s výsevkom 0,55 miliónov klíčivých semien na hektár, pri medziriadkovej vzdialenosti 175 mm. Pri stanovení variantov hnojenia sa vychádzalo zo zásoby živín v pôde a potreby živín na tvorbu hospodárskej úrody. Termín sejby bôbu obyčajného v sledovaných rokoch bol následovný: 1998 - 26.3.; 1999 - 2.4.; 2000 - 11.4.; 2001 - 4.4..

V pokuse boli sledované nasledovné agrotechnické faktory:
- spracovanie pôdy:
konvenčná agrotechnika (KA): jesenná orba, jarná príprava pôdy
bezorbová sejba (BA): priama sejba do nespracovanej pôdy
- inokulácia osiva pred sejbou inokulantom Rizobin:
bez inokulácie osiva (BR)
inokulácia osiva Rizobinom (R)
- hnojenie:
V1: 25 kg.ha-1 N, 40 kg. ha-1 P, 80 kg. ha-1 K
V2: 25 kg.ha-1 N, 30 kg. ha-1 P, 40 kg. ha-1 K
V3: nehnojený kontrolný variant

Veľkosť pokusnej plochy bola 62 m x 220 m =13 640 m2. Veľkosť pokusného variantu bola 5m x 10m = 50 m2 a každý variant bol štyri krát opakovaný.

Pri ekonomickom hodnotení pestovania bôbu obyčajného v závislosti na sledovaných agrotechnických opatreniach sme využili údaje o priemerných výrobných nákladoch pri pestovaní strukovín za obdobie rokov 1999 - 2001 na Slovensku (VÚEPP). Základné ekonomické ukazovatele – zisk a nákladovú mieru rentability sme vypočítali pri nákupnej cene bôbu obyčajného za 1 tonu 5 500,- Sk. Na variantoch KA boli použité priemerné výrobné náklady za obdobie 1999 - 2001 v SR; na BA variantoch bola zohľadnená úspora na hlbokú orbu a jarnú prípravu pôdy (4383, -Sk) a viacnáklady na herbicídnu ochranu (Roundup Klasik a PPE ošetrenie herbicídom 3398,-Sk). Na hnojených variantoch boli zohľadnené náklady na zvýšené dávky hnojív V1: 2961,-Sk; V2: 1556,-Sk; na inokulovaných variantoch zvýšené náklady na ošetrenie inokulantom (300,- Sk).

Získané výsledky dosiahnutých úrod a vypočítaných ekonomických ukazovateľov boli spracované použitím štatistických metód, predovšetkým analýzy rozptylu.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Na základe súčasných znalosti biologických faktorov stabilizácie úrod bôbu obyčajného i možného uplatnenia agrotechnických opatrení sú stanovené momenty, ktorým je potrebne venovať prednostnú pozornosť. Základom pre dosiahnutie vysokých a stabilných úrod bôbu semena je správna voľba stanovišťa. Prednosť majú hlinité, stredne ťažké pôdy. Vysoký úrodový potenciál bôbu na zrno sa môže uplatniť len pri dôsledne zabezpečenej technológii jeho pestovania. Veľmi dôležitým prvkom tejto technológie je aj spôsob spracovania pôdy, výživa a hnojenie a inokulácia osiva pre konkrétne pôdne podmienky.

Na základe štatistického hodnotenia rokov 1998 - 2001 analýzou rozptylu (tabuľka 1) najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim úrodu semena bôbu obyčaj-ného bolo spracovanie pôdy s 50,69 % podielom z celkového vplyvu sledovaných agrotechnických faktorov. Pri konvenčnej agrotechnike sa dosiahla úroda semena o 57,7 % vyššia oproti úrode dosiahnutej pri sejbe bôbu obyčajného do nespracovanej pôdy. Ako druhý v poradí bol pestovateľský ročník s 20,18 % podielom na úrode. Významným podielom úrodu ovplyvnilo aj hnojenie -10,25 % a inokulácia osiva - 2,95 %, kde sa dosiahla v oboch prípadoch vysoká štatistická preukaznosť.

Tabuľka 1 Štatistické hodnotenie úrod bôbu obyčajného analýzou rozptylu

Zdroj
variability
Stupeň
voľnosti
F- hodnota Významnosť Poradie významnosti % vplyvu
spracovanie pôdy 1 1606,801 ++ 1 50,69
rok 3 639,725 ++ 2 20,18
rok x spracovanie pôdy 3 416,027 ++ 3 13,13
hnojenie 2 324,769 ++ 4 10,25
inokulácia 1 93,552 ++ 5 2,95
spracovanie pôdy x hnojenie 2 52,286 ++ 6 1,65
rok x hnojenie 3 20,348 ++ 7 0,64
inokulacia x hnojenie 2 9,891 ++ 8 0,31
rok x inokulácia 3 6,008 ++ 9 0,19
spracovanie pôdy x inokulacia 2 0,264 + 10 0,01
opakovanie 3 0,001 - 11 0,00
zvyšok 143  
celkom
191

Pre vysokú stabilitu úrod bôbu obyčajného je nevyhnutné vytvoriť v sústave striedania plodín také podmienky, aby bol zaistený kontinuálny prívod živín a vody do rastlín v priebehu celej vegetácie. Jelínek (1969) potvrdzuje, že reakcia bôbu na hnojenie fosforom a draslíkom je úmerná zásobe prístupných živín v pôde na danom stanovišti. Nedodržanie týchto biologických požiadaviek má následok často veľmi silnú variabilitu úrod bôbu obyčajného. Hudec (1990) udáva, že z hľadiska stabilných úrod ma prekyprenie spodnej vrstvy pôdy veľmi dôležitú úlohu. Jesenná orba plytšia než 200 mm znižuje úrodu o 17 % oproti orbe do 300 mm. Podobne veľmi dôležitá je hĺbka sejby do 80 mm, čo sa prejavuje hlavne v rokoch s jarným prísuškom. Vplyv týchto podmienok je veľmi variabilný podľa stanovišťa a priebehu klimatických podmienok. Priaznivý vplyv inokulácie osiva sa prejavuje od zvýšenia počtu hrčiek na koreňoch cez vyšší obsah dusíka v rastlinách až po vyššie úrody. Hrčkotvorné baktérie sú však veľmi citlivé na nedostatok vzduchu v pôde a nadbytok vlahy v pôde. Orba v celom orničnom profile zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy, zvyšuje celkovú pórovitosť a znižuje objemovú hmotnosť pôdy ako udáva Řimovský, Bauer (1996).

Ekonomika výroby strukovín je založená v podstate na troch faktoroch. Sú to predovšetkým náklady výrobných vstupov, výška produkcie a realizačná cena za jednotku produktu. Náklady na hektár sú súčtom variabilných (priamych) nákladov a fixných (nepriamych) nákladov. Výsledná nákladová miera rentability pri pestovaní bôbu obyčajného v rokoch 1998 - 2001 v našich pokusoch bola veľmi závislá na výške výrobných nákladov, čo vyjadruje koeficient korelácie (r=0,85606) a na celkovej dosiahnutej produkcií (r=0,97795). Ekonomické vyhodnotenie sledovaných agrotechnických faktorov pri pestovaní bôbu obyčajného v priemere rokov 1998 - 2001 v pokusoch na fluvizemi glejovej je uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2 Ekonomická efektívnosť pestovania bôbu obyčajného pri sledovaných agrotechnických faktoroch

Spracovanie pôdy

Inokulácia osiva Variant hnojenia Úroda, t.ha-1 Produkcia, Sk. ha-1 Vlastné náklady,
Sk. ha-1

Zisk (strata),
Sk. ha-1

Miera rentability,
%

KA

Bez inokulácie V1 3,88 21340 17091 +4249 +24,86
V2 3,76 20680 15689 +4991 +31,81
V3 2,70 14850 14130 +720 +5,10
Inokulácia V1 4,38 24090 17391 +6699 +38,52
V2 4,28 23540 15986 +7554 +47,25
V3 2,72 14960 14430 +530 +3,67
BA

Bez inokulácie V1 2,03 11165 13566 -2401 -17,70
V2 1,79 9845 12161 -2316 -19,04
V3 1,57 8635 10605 -1970 -18,58
Inokulácia V1 2,47 13585 13866 -281 -2,03
V2 2,33 12815 12461 +354 +2,84
V3 1,76 9680 10905 -1225 -11,23

V priemere rokov 1998 - 2001 (tabuľka 2) sa pri konvenčnej agrotechnike pri vyšších výrobných nákladoch (od 14130 do 17391,- Sk na ha) v porovnaní s bezorbovou agrotechnikou (od 10605 do 13866,- Sk na ha ) dosiahol vyšší zisk z 1 hektára od 530 do 7554,- Sk a vyššia nákladová miera rentability od 3,67 do 47,25 %. Na bezorbovej agrotechnike sa len pri jednom zo sledovaných variantov dosiahol zisk (354,- Sk) a 2,84 % miera rentability. Na ostatných sledovaných variantoch pri bezorbovej agrotechnike sa dosiahla strata a mínusová miera rentability. Ondro (1993) uvádza, že rentabilita pestovania bôbu obyčajného je už pri úrode 2,0 - 2,5 t.ha-1 , a to len v tržnom vyjadrení. Sú však aj ďalšie pozitíva, ktoré táto plodina prináša pre pôdu, jej úrodnosť a nasledujúce plodiny.

Tabuľka 3 Porovnanie ekonomickej efektívnosti bôbu obyčajného pri rozdielnom spracovaní pôdy

Spracovanie pôdy Úroda, t.ha-1 Produkcia,
Sk. ha-1
Vlastné náklady,
Sk. ha-1

Zisk (strata),
Sk. ha-1

Miera rentability,
%

Konvenčné 3,62 19910 15786 +4124 +25,20
Bezorbové 1,99 10954 12261 -1307 -10,96
Rozdiel KA-BA 1,63 8956 3525 5431 36,16
Relatívne (BA 100 %) 181,90 181,76 128,75 - -

V priemere rokov a všetkých sledovaných variantov (tabuľka 3) vyšší zisk (4124,-Sk) ako aj nákladová miera rentability (25,20 %) sa dosiahli pri konvenčnej agrotechnike v porovnaní s bezorbovou sejbou bôbu obyčajného, kde sa dosiahla strata (-1307,-Sk) a mínusová miera rentability (-10,96 %). Porovnanie ekonomickej efektívnosti rozdielneho spracovania pôdy svedčí v prospech konvenčnej agrotechniky oproti bezorbovej sejbe bôbu obyčajného.

Tabuľka 4 Porovnanie ekonomickej efektívnosti bôbu obyčajného pri inokulácii osiva

Inokulácia osiva Úroda, t.ha-1
Produkcia,
Sk. ha-1
Vlastné náklady,
Sk. ha-1

Zisk (strata),
Sk. ha-1

Miera rentability,
%

inokulácie 2,63 14419 13872 545 1,08
Inokulácia 2,99 16445 14173 2272 13,17
Rozdiel R-BR 0,36 2,026 300 1727 12,09
Relatívne (BR 100%)

113,68 114,06 102,16 - -

V priemere sledovaných variantov inokulácia osiva v porovnaní s variantom bez inokulácie osiva mala vplyv na ekonomickú efektívnosť pestovania bôbu obyčajného dosiahnutím zisku 2272,- Sk na hektár a miery rentability 13,17 % (tabuľka 4).

Vplyv rozdielnych dávok hnojenia v  priemere variantov spracovania pôdy a inokulácie osiva v porovnaní s kontrolným variantom V3 (bez hnojenia) je uvedený v tabuľke 5. Najvyšší zisk a nákladová miera rentability sa dosiahli pri nižšej dávke hnojenia (V2 - 15,72 %), v porovnaní s variantom V1 (10,91 %). Na kontrolnom nehnojenom variante V3 sa dosiahla strata a mínusová miera rentability (-5,26 %).

Tabuľka 5 Porovnanie ekonomickej efektívnosti pestovania bôbu obyčajného pri rozdielnom hnojení

Variant hnojenia Úroda, t.ha-1 Produkcia, Sk. ha-1 Vlastné náklady, Sk. ha-1 Zisk (strata),
Sk. ha-1

Miera rentability,
%

V1 3,19 17545 15478 +2066 +10,91
V2 3,04 16720 14074 +2646 +15,72
V3 2,19 12031 12517 - 486 -5,26
Rozdiel V1-V3
Rozdiel V1-V2
Rozdiel V2-V3

1,00
0,15
0,85

5514
825
4689

2961
1404
1557

2552
-580
3132

-
-
-

Aktuálny a zaujímavý je ukazovateľ nulovej rentability, ktorý predstavuje prelom medzi ziskom a stratou. Bôb obyčajný na základe dosiahnutých výsledkov pri sledovaných agrotechnických faktoroch spracovania pôdy, hnojenia a inokulácie osiva je úspešnou ekonomickou plodinou v rozmedzí hektárovej úrody od 1,98 do 2,52 t.ha-1 pri znížených nákladoch na bezorbovej agrotechnike, a od 2,62 do 3,74 t.ha-1 pri zvýšených nákladoch na konvenčnej agrotechnike.

ZÁVER

Na základe štatistického hodnotenia analýzou rozptylu najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim úrodu semena bôbu obyčajného bolo spracovanie pôdy s 50,69 % podielom z celkového vplyvu sledovaných agrotechnických faktorov. Pri konvenčnej agrotechnike sa dosiahla úroda semena o 57,7 % vyššia oproti úrode dosiahnutej pri sejbe bôbu obyčajného do nespracovanej pôdy.

Ako druhý v poradí bol pestovateľský ročník s 20,18 % podielom na úrode. Významným podielom úrodu ovplyvnilo aj hnojenie (10,25 %) a inokulácia osiva (2,95 %), kde sa dosiahla v oboch prípadoch vysoká štatistická preukaznosť.

Z hľadiska ekonomickej efektívnosti pestovania bôbu obyčajného v priemere rokov 1998 - 2001 vyšší zisk (4124,-Sk) ako aj nákladová miera rentability (25,20 %) sa dosiahli pri konvenčnej agrotechnike v porovnaní s bezorbovou sejbou bôbu obyčajného, kde takmer pri všetkých sledovaných variantoch sa dosiahla strata (-1307,-Sk) a mínusová miera rentability (-10,96 %).

Zo sledovaných agrotechnických variantov pri konvenčnom spracovaní pôdy najvyšší zisk (7554,- Sk) ako aj najvyššia miera rentability (47,25 %) sa dosiahla pri variante inokulovanom a s nižšou dávkou hnojenia. Rovnaký trend bol aj pri sejbe do nespracovanej pôdy, kde len pri variante inokulovanom a s nižšou dávkou hnojenia sa dosiahol zisk (354,- Sk) a plusová 2,84 % -ná miera rentability.

LITERATÚRA

FLOHROVÁ, A. (2000): Význam luskovín v současných pěstitelských systémech. In: Studijní informace. Rostlinná výroba, Praha. 2000,47 s.

HUDEC, J. (1990): Pro lepší využití výnosového potenciálu bobu na semeno. In: Úroda. 1990,č.2, s.86-87.

JAVOR,Ľ. - SUROVČÍK, J. (2001): Technológia pestovania strukovín. Piešťany. VÚRV 2001.

JELÍNEK, K. (1969): Stúdium podmínek využití živin u bobu. In: Záverečná správa. VÚZH,Hrušovany,Brno.1967,110s.

KAJNAR, K. (1990): Současná problematika výroby osiva bobu obecného. In: Úroda,1990. Zpravodaj šlechtitelu a semenářů. Oseva, č.4.

KUSÁK, P. (1990): Zvýšovaní výnosu u bobu. In: Úroda, 1990, č.2,s. 86-87.

KOMBEREC.S. (1999): Ekonomika vybraných plodín v ČR. In: Úroda. 1999, č. 8,

s. 27-30.

KREJČÍ, V. - HOMOLKA, L. - HRBÁČEK, J. (1982): Spracovanie pôdy s využitím technológie minimalizácie. In: Metodika pro zavádení výsledku výzkumu do praxe. VUZH. Hrušovany, Brno, 1982.

ONDRO, S. (1993): Bôb obyčajný aj v nových ekonomických podmienkach. In: Úroda, 1993, č. 3, s.122.

ŘÍMOVSKÝ, K. - BAUER, F. (1996): Postavení orby v současném zemedělství. In: Úroda, 1996, č.10, s. 18-19.

Strukoviny (2001): Situačná a výhľadová správa. Bratislava. 2001. VÚEPP, 25s.

ŠIMON, J. (1992): Zpracování půdy s ohledem na stávající problémy v soustavě hospodáření na půde. In: Progresívne smery v obrábaní pôdy. Zborník referátov. Dom techniky. Nitra.1992,s.75-82.

ŠARIKOVÁ, D. (2002): Vplyv ionokulácie osiva a mikroelementov v diferencovaných technológiách spracovania pôdy na úrodu a kvalitu strukovín.: In: Záverečná správa. Michalovce: OVÚA, 2002, 47.s.

ŠARIKOVÁ, D. - Hnát, A. (2003): Vplyv podmienok prostredia na úrodu semena a obsah dusíkatých látok bôbu obyčajného. In: Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zborník prác z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra. 2003. s.485.

VAVÁK, M. (2002): Pestovanie bôbu obyčajného. In: Naše pole, č.5, s.38-39.


SÚHRN

V poľných stacionárnych pokusoch založených v rokoch 1998 - 2001 na fluvizemi glejovej bol sledovaný vplyv agrotechnických faktorov na úrodu semena a ekonomickú efektívnosť pestovania bôbu obyčajného Z hľadiska ekonomickej efektívnosti pestovania bôbu obyčajného v priemere rokov 1998-2001 vyšší zisk (4124,-Sk) ako aj nákladová miera rentability (25,20 %) sa dosiahli pri konvenčnej agrotechnike v porovnaní s bezorbovou sejbou bôbu obyčajného, kde takmer pri všetkých sledovaných variantoch sa dosiahla strata (-1307,-Sk) a mínusová miera rentability (-10,96 %). Zo sledovaných agrotechnických variantov na KA najvyšší zisk (7554,- Sk) ako aj najvyššia miera rentability (47,25 %) sa dosiahla pri variante inokulovanom a s nižšou dávkou hnojenia. Rovnaký trend bol aj pri BA, kde len pri variante inokulovanom a s nižšou dávkou hnojenia sa dosiahol zisk (354,- Sk) a plusová 2,84 % -ná miera rentability.


SUMMARY

The influence of selected agritechnic factors on the yield of seed and economic efficiency of faba bean cultivation was performed in the field stationary trials in 1998 - 2001 on the Fluvic -Eutric Gleysol. It can be stated, that the higher profit (4124,- Sk) as well as profit cost ratio (25,20 %) were confirmed at the conventional technology in comparison with no- till technology of faba bean sowing. There was found the lost of profit (-1307,- Sk) and minus profit cost ratio (-10,96 %) in the case of variants under the no – till techology. The highest profit (7554,- Sk) as well as the highest profit cost ratio (47,25 %) were found out in variant where dressed seeds and lower doses of fertilisation were applied. Similar trend was observed in the case of no – till system, where the profit (354,- Sk) and plus profit cost ratio (28,84 %) were observed in variants sowed with dressed seed and lower doses of fertilisation.


Vystavené: 20. 4. 2004

Autor textu: Ing.Danica Šariková,CSc.