Oblastný výskumný ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce

e-mail:ovua_agroekologia@in4.sk
 
 

Pestovanie sóje v našich podmienkach

Sója fazuľová (Glycine max.(L.)Mer.) je jednoročná strukovina, ktorej pravdepodobný pôvod je v strednej Číne. Patrí medzi najprevratnejšie plodiny 20.storočia. V krátkom čase sa jej pestovanie dostalo do svetovej bilancie potravín a krmív. V mnohých krajinách je sója významnou zložkou ľudskej výživy a efektívnym jadrovým krmivom. Dôkazom jej významnosti je aj skutočnosť, že rozsahom pestovateľských plôch sa vo svete zaraďuje na 5.miesto, hneď za najdôležitejšie zrniny (pšenica, raž, kukurica, jačmeň).

Sója svojou biologickou podstatou patrí medzi strukoviny, no z hľadiska použitia jej finálneho produktu, ktorým sú sójové bôby, sa zaraďuje medzi olejniny, kde je aj štatisticky vykazovaná. Na Slovensku štatistiky zaznamenali prvýkrát pestovanie sóje v roku 1934 na výmere 595 ha s úrodou 1,03 tony z hektára pri celkovej produkcii 614 ton. Od roku 1934 do roku 1975 bola, s výnimkou vojnových rokov najvyššia výmera sóje zaznamenaná v roku 1951 a to 2394 ha a s produkciou 2421 ton. Po roku 1955 nastala stagnácia v pestovaní sóje a jej výmery sa znížili až na 166 ha v roku 1970. Po tomto roku bola najvyššia pestovateľská plocha v roku 1975, a to 3895 ha. V roku 1988 bolo zasiate v SSR 1910 ha sóje. Hektárové úrody sa pohybovali od 0,9 v roku 1980 do 2,13 t.ha-1 v roku 1987. K výraznému zvýšeniu pestovateľských plôch sóje došlo začiatkom 90-tych rokov. V roku 1992 to bolo na 4570 ha s úrodou 0,92 t.ha-1. Po tomto neúspešnom roku, keď sa maximálna pozornosť venovala pestovaniu hrachu siateho, sa pestovateľské plochy sóje pohybovali v rozmedzí 755 až 1070 ha v rokoch 1993 až 1996, s hektárovou úrodou 1,22 až 1,70 t.ha-1. V roku 1998 dochádza k zvyšovaniu pestovateľských plôch sóje na 3303 ha a v roku 1999 na 4165 ha. Ťažiskom pestovateľských plôch v poslednom období sa stáva Košický kraj a jeho najprodukčnejšie okresy Michalovce a Trebišov s priemernou úrodou sóje v roku 1998 1,82 t.ha-1, resp.1,95 t.ha-1. V nasledujúcom období sa uvažuje s výrazným zvýšením pestovateľských plôch sóje hlavne v juhovýchodnej a juhozápadnej časti Slovenska.

 Súčasnú zvýšenú pozornosť pestovaniu sóje je potrebné vnímať z viacerých existujúcich aspektov. Medzi ne patria národohospodárske hľadiská, všestranná využiteľnosť sóje pre priemysel,hľadiská agronomicko-pestovateľské, agroekologické podporujúce trvalo udržateľný rozvoj rastlinnej výroby, či obchodno - strategické a antiimportné záujmy.

Sója je plodina s vysokým bioenergetickým potenciálom. Vo vhodných pôdnoekologických podmienkach dáva vysokú produkciu kvalitných bielkovín s obsahom nenahraditeľných aminokyselín pri  významnom obsahu oleja a ostatných nutričných látok.

Agronomický a pestovateľský význam spočíva v jej priamom vplyve na reprodukciu pôdnej úrodnosti, obohatení pôdy biologicky fixovaným dusíkom, štrukturotvornom a protieróznom vplyve na pôdu, ktorý preukazne prispieva k trvalo udržateľnému hospodáreniu na pôde, ako aj ku komplexnej, racionálnej a biologickej intenzifikácii rastlinnej výroby.

Pre pestovanie sóje je dôležitý výber úrodných pôd najvhodnejšieho typu a zrnitostnej skladby. Najvýraznejšie ovplyvňuje úrodu sóje pôda, svojim bioenergetickým a produkčným potenciálom, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Zároveň je veľmi dôležitý vyrovnaný vodný a vzdušný režim, ale aj celý systém hospodárenia na pôde. Správny výber pôd najúčinnejšie eliminuje rizikové faktory pestovania sóje. Najvhodnejšie sú pôdy, kde z pohľadu nadbytku vodných zrážok, ako aj ich nedostatku je najmenšie riziko zníženia úrod. Sója vyžaduje hlboké, priepustné, stredne ťažké, hlinité štruktúrne pôdy s dobrým obsahom humusu a s priaznivou pôdnou reakciou, ktoré poskytujú optimálne podmienky pre rozvoj a činnosť nitrogénnych baktérií. Nevyhovujú jej ťažké, ílovité, zamokrené a zhutnené pôdy s nepriaznivými hydrofyzikálnymi vlastnosťami.

Sója je teplomilná plodina. V našich podmienkach ju možno s úspechom pestovať v kukuričnej a teplejšej repnej výrobnej oblasti. Požiadavky na teplo najlepšie charakterizuje suma teplôt, ktorá by mala byť počas vegetačnej doby, od 2000 do 3000°C. V priebehu vegetácie je náročná aj na vlahu. Transpiračný koeficient sóje predstavuje potrebu 600 až 1000 g vody na tvorbu 1 g sušiny. Najväčší vplyv a riziko na úrody sóje má nedostatok alebo nepriaznivé rozdelenie zrážok v rozhodujúcich vývojových a reprodukčných fázach, t.j. v čase kvitnutia, tvorby strukov a semien. Vhodnú pestovateľskú oblasť charakterizuje ročný úhrn zrážok 550 mm. V suchých oblastiach, najmä kukuričnej výrobnej oblasti, je potrebné počítať pri pestovaní sóje s využívaním doplnkových závlah.

Kompletný porast sóje odrody KORADA vysoká n./ Uh 1999

/klik na obrázky/

Schopnosť biologického materiálu produkovať ekonomicky optimálne úrody je v trhových podmienkach základným kritériom pestovania sóje. V posledných rokoch sa ponúka veľa zahraničných odrôd, ktoré sú vhodné pre pestovanie v našich najintenzívnejších výrobných oblastiach. V súčasnosti je povolených 11 odrôd sóje; dve maďarské odrody - BOLYI-45 a BS 31, štyri odrody USA - CLAMIR, CRESIR, FESKIR, GADIR, česká odroda - HANA (RITA), nemecká - KALMIT, francúzska - LABRADOR a dve odrody kanadskej firmy SEMENCES PROGRAIN - KORADA a OAC VISION.

V našich podmienkach je sója plodinou veľkovýrobných technológií. Koncentrácia plôch by mala byť aspoň 100 - 150 ha, t.j. 8 - 10 % z ornej pôdy, aby sa jej venovala dostatočná starostlivosť.

Aj keď má sója vysoké požiadavky na živiny, je plodinou, kde je možné využívať redukované dávky hnojív, resp. niektoré druhy je možné vynechať. Dobré reaguje na starú silu pôdy, čo výrazne prispieva k ekonomike jej pestovania.

Špecifickou operáciou pri pestovaní sóje je inokulácia osiva, preparátom rhizobiálnej kultúry. Efektívnosť inokulácie závisí od kvality preparátu, vlastnosti pôdy (pH pôdy),obsahu humusu, ako aj od správnej aplikácie inokula. Používa sa inokulant RIZOBIN z Výrobne očkovacích látok v Strančiciach v ČR alebo Hi-Stick, ktorý sa dodáva spolu s kanadskými odrodami.

V našich pokusoch s inokuláciou osiva Hi-Stickom ako aj RIZOBINOM pri odrode sóje KORADA sa v priemere rokov 1998-2000 zvýšili úrody semena o 0,224 t.ha-1, t.j. takmer o 7 % (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Priemerná úroda semena sóje, odroda KORADA
(t.ha-1) v závislosti od inokulácie osiva na fluvizemi vo Vysokej nad Uhom

 

Úroda semena v t.ha-1

Priemer

Variant sledovania

1998

1999

2000

 

Bez inokulácie osiva

3,161

3,446

3,046

3,218

Inokulácia osiva

3,423

3,777

3,125

3,442

Priemer

3,292

3,612

3,086

3,330

Zvýšenie úrod inokuláciou osiva

0,262

0,331

0,079

0,224

Relatívne zvýšenie v %

+8,29

+9,61

+2,59

+6,96

Maximálna úroda semena sóje sa dosiahla v roku 1999 - 3,777 t.ha-1 pri inokulácii osiva, čo je takmer o 10 % vyššia ako na variantoch bez inokulácie osiva. Najnižšie úrody semena sóje sa dosiahli v roku 2000 s extrémnym priebehom počasia (výrazný nedostatok zrážok v mesiacoch IV-VI a VIII-IX) a to pri inokulovaných aj neinokulovaných variantoch. Na kvalitatívne vlastnosti semena sóje (tabuľka 2), okrem inokulácie osiva mali výrazný vplyv aj zrážky a vlhkosť pôdy, hlavne v období dozrievania semena sóje. V extrémne vlhkom roku 1998, s nadbytkom zrážok v období dozrievania bol v semene sóje najvyšší obsah bielkovín - 41,50 %, pri najnižšom obsahu oleja 14,56 %. Naopak najvyšší obsah oleja sa dosiahol v suchých podmienkach roku 2000 - 18,27 %, pri 33,27 % obsahu bielkovín v semenách.

Tabuľka 2: Percentuálny obsah bielkovín a oleja v semene sóje, odroda KORADA v sledovaných rokoch

  Rok Priemer
Variant sledovania 1998 1999 2000  
Bez inokulácie osiva
% obsah bielkovín 41,05 34,99 33,45 36,50
% obsah oleja 14,45 17,22 19,10 16,92
Inokulácia osiva
% obsah bielkovín 41,50 35,61 33,27 36,79
% obsah oleja 14,56 16,67 18,27 16,50

Sója je veľmi citlivá na zaburinenie v priebehu celej vegetácie. Zaburinenosť pôdy patrí k najrizikovejším faktorom úspešného a udržateľného rozvoja pestovania sóje. Vysokú úrodu semena sóje môže dať len čistý porast, bez burín. Chemická ochrana tvorí významný, až 25 percentný podiel celkových nákladov na pestovanie sóje. Úspory je možné dosiahnuť voľbou správneho chemického prípravku podľa aktuálneho spektra a intenzity zaburinenia pôdy. O úrode sóje a jej kvalite, okrem uvedených faktorov, rozhoduje v neposlednom rade aj stupeň mechanizácie a kvalita zberu, vrátane pozberovej úpravy úrody. Na zber je vhodné využívať nové moderné kombajny s predĺženým žacím stolom, ktoré znižujú zberové straty.

Výsledky úrod sóje dosiahnuté v pokusoch OVÚA v rokoch 1998-2000 vo Vysokej nad Uhom ukázali, že pri použití vhodnej odrody, dôkladnej agrotechniky, ktorá zahrňuje i inokuláciu osiva je možné dosiahnuť i v našich podmienkach stabilne vysoké úrody. Sója, táto všestranne úžitková plodina, môže byť pri dostatočných vstupoch a materiálovom zabezpečení jej pestovania zaujímavou pre poľnohospodársku prax.

Autor textu: Ing.Danica Šariková,CSc.