logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Peter.Kovacik@uniag.sk
 
 


Poznatky z listovej výživy selénom a titánom

Výživa rastlín je jedným z významných intenzifikačných faktorov rastlinnej výroby, a z toho dôvodu sa jej venuje čoraz väčšia pozornosť. Tá nie je sústredená len na dávky makroelementov a niekoľkých mikroelementov, ale aj na termíny a formy ich aplikácie, na ultramikroelementy, užitočné prvky, aminokyseliny, cukry, humínové kyseliny, fulvokyseliny, chelatotvorné látky, rastové stimulátory, rôzne mixi týchto látok, pôdne pomocné látky a podobne. Prezentácia výsledkov ich použitia je v odborných časopisoch čiastočne odlišná od vedeckých, a tak cieľom príspevku je rozšíriť poznatky odbornej verejnosti i o tie poznatky, ktoré sa často nezvýrazňujú. Z priestorových dôvodov sme sa v tomto článku zamerali len na dva prvky, a to na selén a titán a na ich foliárnu aplikáciu.

Selén je ultramikroelement, esenciálny prvok a antioxidant, ktorý je pri vyšších dávkach toxický, a to nielen pre rastliny, ale aj pre človeka. Jeho toxicita je vysoká a hranica medzi pozitívnym a negatívnym účinkom je úzka, v dôsledku toho zákon č. 220/2004 Z.z. určuje jeho limitné obsahy v pôde a vyhláška MP SR č. 577/2005 Z. z. reguluje jeho vstup do pôdy prostredníctvom hnojív.

Z analýz pôd Slovenska na obsah selénu a aj z poznatku, že príjem selénu potravinami obyvateľmi Slovenska je na úrovni 38 µg.deň-1.osoba-1, pričom za optimálny denný príjem selénu sa považuje 1 µg na kg telesnej hmotnosti človeka (75 kg osoba by mala denne prijať 75 µg selénu) je zrejmé, že jeho doplňovanie do potravín, do rastlinných a živočíšnych produktov má na Slovensku určitú, i keď obmedzenú perspektívu. Perspektíva súvisí so zistením vzťahu medzi nedostatkom selénu v ľudskej strave a s rozvojom srdcovo-cievnych chorôb, rôznych druhov rakovín, Keshanskej choroby, Kashin-Beckovej choroby, s oslabením imunitného systému, so svalovou slabosťou a bolesťou svalov.

Úspešnosť aplikácie selénu do pôd, či na listy rastlín, tak ako aj iných prvkov, závisí aj od miery jeho nedostatku v pôde, od formy v akej sa nachádza v pôde, či hnojive, od schopnosti rastlín prijať ho. Množstvo pokusov potvrdilo, že selén v podobe selénanu (SeVI) je rastlinou prijímaný s vyššou intenzitou ako vo forme seleničitanu (SeIV). Zistené zvýrazňuje význam poznatkov o tom, že farmár by pri nákupe hnojiva mal sledovať nielen obsah nakupovanej živiny, ale aj jej formu.

Selén nie je makroelement a nezanedbateľná časť pôd Slovenska má dobrý obsah selénu, takže sa nedá očakávať, že jeho aplikáciou sa na Slovensku výrazne zvýšia úrody pestovaných rastlín. V štyroch nezávislých pokusoch pracovníkov SPU v Nitre (ozimná pšenica 2 x, jarná pšenica 1 x, ovos 1 x) sa zaznamenal neutrálny, t.j. pozitívny i negatívny účinok listovej aplikácie selénu na tvorbu úrody. Zo štatistického hľadiska išlo o zmeny nevýznamné, poukazujúcej na fakt, že v pokusoch použité dávky selénu od 1 do 20 g.ha-1 ovplyvňovali najmä kvalitu zŕn obilnín zvyšovaním obsahu selénu v nich. Zistené poznatky boli v zhode so svetovými poznatkami, ktoré len v ojedinelých prípadoch zaznamenali pozitívny vplyv selénu na úrody pestovaných rastlín, a to iba v prípadoch jeho veľmi nízkych aplikačných dávok. Z ekonomického hľadiska bolo použitie selénu vo väčšine pokusov sveta neefektívne, keďže jeho účinok na tvorbu úrody je minimálny. Efektívne bolo v prípadoch, v ktorých štát podporil výkup rastlín obohatených o selén a v prípadoch nízkych aplikačných dávok selénu (menších ako 1 g.ha-1). Ojedinele sa zaznamenali i prípady, kedy jeho listová aplikácia bola zisková i pri dávkach vyšších ako 1 g.ha-1 Se. Príkladom je i pokus s ovsom siatym (odroda Vendelin) pestovaným po ďateline lúčnej na pôdach CVRV vo Vígľaši Pstruša v roku 2008, kde pridanie selénu vo forme selénanu sodného (Na2SeO4) v množstve 5 g.ha-1Se, v rastovej fáze koniec odnožovania (BBCH 29) pozitívne ovplyvnilo výšku úrody zrna ovsa a bolo ekonomicky opodstatnené, napriek vysokej cene za nákup Se (4,53 € za gram Se). Z tabuľky 1 zároveň vyplýva, že tento pozitívny účinok selénu bol dosiahnutý vtedy, ak sa realizovala i výživa dusíkom.

Tabuľka 1: Efektivita aplikácie dusíka a selénu v pokuse s ovsom siatym


N40 - predsejbová aplikácia 40 kg.ha-1 N, N40+15 - 40 kg.ha-1 N sa aplikovalo pred sejbou a 15 kg N počas vegetácie v rastovej fáze BBCH 29,
N40+Se - 40 kg.ha-1 N pred sejbou a 5 g.ha-1 Se v rastovej fáze BBCH 29, 1 tona kŕmneho ovsa - 160 €.

Vysoká cena za nákup selénu v spojení s odporúčanými aplikačnými dávkami vyššími ako 15 - 20 g.ha-1 Se, pri malom pozitívnom vplyve na tvorbu úrody zdôvodňujú v súčasnosti relatívne malý záujem slovenských pestovateľov o nákup hnojív obsahujúcich významné množstvá selénu. Dá sa predpokladať, že záujem o hnojivá s obsahom selénu sa na Slovensku zvýši, ak sa zvýši záujem o nákup rastlinných produktov obsahujúcich vyššie množstvá selénu.

Príkladov pozitívneho vplyvu aplikácie titánu na úrodu pestovaných rastlín je vo svetovej literatúre omnoho viac ako pozitívnych príkladov s aplikáciou selénu. Napriek tomu, tak ako pri všetkých prvkoch, v závislosti od viacerých iných faktorov, i pri aplikácii titánu sa zaznamenali nežiadúce účinky na tvorbu úrody, avšak výskyt kladných účinkov bol výrazne vyšší ako výskyt nežiadúcich účinkov. Negatívne účinky titánu sa pozorovali na rastlinách v tých prípadoch, v ktorých koncentrácia Ti v hnojivových postrekoch bola vyššia ako 10 mg.kg-1, pričom tieto účinky boli výraznejšie na pôdach v ktorých bol nedostatočný obsah horčíka, obsah uhlíka nedosiahol 0,7 % a hodnota pH pôdy bola nižšia ako 6.

Titán, okrem zvyčajne pozitívneho vplyvu na výšku a kvalitu úrody poľných plodín, pôsobí pozitívne i na rast živočíchov (stavovcov). Má bakteriostatické (obmedzujúce rast a množenie baktérií) a baktériocídne (smrteľné) účinky na baktérie. Jeho prítomnosť na listoch rastlín a v pôde pôsobí ako antibiotikum. Tento fakt sa častokrát nedoceňuje, o čom svedčia i reklamné prospekty hnojív obsahujúcich titán, na ktorých táto informácia zvyčajne absentuje.

Pozitívne účinky foliárnej aplikácie titánu sú zvyčajne pozorované pri celkovej aplikácii titánu menšej ako 5, resp. 10 g.ha-1, ak jednorazové aplikačné dávky neprekračujú koncentrácie 0,01g.l-1 Ti až 0,02 g.l-1.

Vplyv foliárnej aplikácie hnojiva Mg-Titánit obsahujúceho 8,5 g titánu v 1 litri hnojiva, 3 % Mg a 4 % S vykonanej v troch rastových fázach (BBCH 51, 55 a 69) na tvorbu úrody repky olejnej počas dvoch rokov pokusu uvádza tabuľka 2. Vo variantoch č.2 a 4 boli vykonané dve aplikácie hnojiva Mg-titánit a vo variantoch č. 3 a 5 boli vykonané tri aplikácie. Vo variantoch č. 2 a 3 sa jednorazovo aplikovalo 0,2 litra a vo variantoch č. 4 a 5 sa aplikovalo 0,4 litra Mg-titánitu na hektár ornej pôdy. V roku 2010 bol za účelom vyhodnotenia úrody vykonaný kombajnový zber a v roku 2011 sa úroda zberala ručne z plochy 1m2. Veľkosť jedného políčka bola 40 m2 (4 m x 10 m). Sejba repky odroda Chagal, bola v oboch rokoch pokusu vykonaná v tretej dekáde augusta. V predsejbovom období v prvom roku pokusu neboli aplikované hnojivá. V druhom roku bolo aplikované NP hnojivo 18/25 v dávke 200 kg.ha-1. V prvom roku pokusu bolo od 2. marca do 8. apríla v troch aplikačných dávkach použitých 400 kg LAV-u a 200 kg DASy a v druhom roku pokusu od 24. februára do 5. apríla 300 kg LAV-u, 200 kg DASy a 5 litrov Bór Sedosu a 5 litrov Thiosedosu. Určitá rozdielnosť v aplikačných dávkach a aj v druhoch hnojív v jednotlivých rokoch pokusu súvisela so skutočnosťou, že pokusné políčka boli súčasťou 20 hektárovej parcely na ktorej poľnohospodársky podnik jednotne uplatňoval všetky agrotechnické opatrenia vrátane výživy. Vplyv foliárnej aplikácie hnojiva Mg-Titánit obsahujúceho 8,5 g titánu v 1 litri hnojiva, 3 % Mg a 4 % S vykonanej v troch rastových fázach (BBCH 51, 55 a 69) na tvorbu úrody repky olejnej počas dvoch rokov pokusu uvádza tabuľka 2. Vo variantoch č.2 a 4 boli vykonané dve aplikácie hnojiva Mg-titánit a vo variantoch č. 3 a 5 boli vykonané tri aplikácie. Vo variantoch č. 2 a 3 sa jednorazovo aplikovalo 0,2 litra a vo variantoch č. 4 a 5 sa aplikovalo 0,4 litra Mg-titánitu na hektár ornej pôdy. V roku 2010 bol za účelom vyhodnotenia úrody vykonaný kombajnový zber a v roku 2011 sa úroda zberala ručne z plochy 1m2. Veľkosť jedného políčka bola 40 m2 (4 m x 10 m). Sejba repky odroda Chagal, bola v oboch rokoch pokusu vykonaná v tretej dekáde augusta. V predsejbovom období v prvom roku pokusu neboli aplikované hnojivá. V druhom roku bolo aplikované NP hnojivo 18/25 v dávke 200 kg.ha-1. V prvom roku pokusu bolo od 2. marca do 8. apríla v troch aplikačných dávkach použitých 400 kg LAV-u a 200 kg DASy a v druhom roku pokusu od 24. februára do 5. apríla 300 kg LAV-u, 200 kg DASy a 5 litrov Bór Sedosu a 5 litrov Thiosedosu. Určitá rozdielnosť v aplikačných dávkach a aj v druhoch hnojív v jednotlivých rokoch pokusu súvisela so skutočnosťou, že pokusné políčka boli súčasťou 20 hektárovej parcely na ktorej poľnohospodársky podnik jednotne uplatňoval všetky agrotechnické opatrenia vrátane výživy.

Tabuľka 2: Vplyv listovej aplikácie Mg-titánitu na úrodu semena repky olejnej

Z výsledkov prezentovaných v tabuľke 2 vyplýva výrazný rozdiel v úrodách dosiahnutých v jednotlivých rokoch pokusu. Úrody v prvom roku boli v priemere o 2,15 t.ha-1 nižšie, čo súviselo jednak s výraznou zrážkovou činnosťou v roku 2010, ale najmä s rozdielnym spôsobom zberu (kombajnový a ručný). Uvedené poukazuje na jednu z príčin dosahovania rozdielnych úrod medzi farmármi. Je ňou kvalita (technológia) zberu.

V prvom roku vo všetkých variantoch pokusu aplikácia Mg-titánitu pozitívne vplývala na úrodu semena repky. Najvyššie úrody sa dosiahli vo variantoch 2 a 4 kde bol Mg-titánit aplikovaný v dvoch termínoch (BBCH 51 a 55) nezávisle na aplikačnej dávke. Zvýšenia boli 13 %-né a boli štatisticky významné. Tretia doplnková aplikácia (var. 3 a 5) sa ukázala ako neopodstatnená, pretože jej realizáciou sa v porovnaní s dvoma aplikáciami hnojiva znížila úroda.

V druhom roku pokusu sa naopak zaznamenali vyššie úrody repky pri troch aplikáciách hnojiva Mg-titánit v porovnaní s dvoma aplikáciami. Úrody vo variantoch, kde boli vykonané dve aplikácie, boli dokonca nižšie ako v kontrolnom variante. Najvyššia úroda semena repky a aj najvyššia produkcia tuku z hektára sa v danom roku dosiahla vo variante 3, kde sa hnojivo s obsahom titánu aplikovalo v troch rastových fázach v množstve 0,2 l.ha-1 (tab. 2). Zvýšenie úrody bolo len 4 %-né. Príčiny menšej účinnosti listovej aplikácie hnojiva Mg-titánit v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 boli pravdepodobne dve. Rozdielny vývoj počasia a foliárna aplikácia, resp. neaplikácia síry. V roku 2010 bol mesiac apríl veľmi vlhký a máj mimoriadne vlhký. Výrazná zrážková činnosť v uvedených mesiacoch spôsobila značné vyplavenie živín z pôdy a následne dobrú účinnosť Mg-titánitu aplikovaného foliárne. K podobným záverom o dobrej účinnosti foliárnych hnojív sme v roku 2010 dospeli i pri testovaní iných hnojív v porastoch pšenice, repky a kukurice. Naopak, foliárna aplikácia síry spolu s bórom vykonaná v roku 2011 na všetkých variantoch pokusu čiastočne znížila účinnosť použitého hnojiva Mg-titánit obsahujúceho okrem titánu a horčíka i síru.

Zaznamenanie vyšších úrod semien repky po dvojnásobnej aplikácii hnojiva Mg-titánit v roku 2010 a po trojnásobnej v roku 2011 potvrdzuje známy poznatok o potrebe v poľných podmienkach vykonávať pokusy minimálne v období troch až piatich rokov. Z ekonomického aspektu, ktorý v tomto článku tabuľkovo neprezentujeme, vyplynula väčšia vhodnosť vykonávať prihnojenie repky Mg-titánitom v dávkach 0,2 l.ha-1 ako v dávkach 0,4 l.ha-1. Zároveň predložené zistenia jednoznačne potvrdili známy poznatok o priemernej 4 až 6 %-nej účinnosti jednotlivo aplikovaných mikroelementov, resp. poznatok o pozitívnej účinnosti tých živín, ktoré rastlinám chýbajú, resp. o možnom negatívnom účinku tých, ktoré sú dodané nadlimitne. Čiastkové výsledky z foliárnych aplikácií selénu (niekoľkoročné) a titánu (dvojročné) poukazujú na fakt, že efektívnosť ich použitia závisí od vývoja počasia a umu agronóma.

Vystavené: 13.11.2012

Autori textu: doc. Ing. Peter Kováčik, CSc. - Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra;
Marek Skawiński - Intermag sro., Osiek (Olkusz) Poľsko