NPPC Nitra - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: cunderlik@vutphp.sk
 
 


Bezorbové prísevy suchovzdorných druhov tráv a ďatelinovín - eliminácia klimatických zmien

Prevažná časť výmery trvalých trávnych porastov sa nachádza vo vyšších nadmorských výškach s horším geologicko-petrografickým substrátom ako je v úrodných nížinných polohách, čo ovplyvňuje ich produkčný potenciál.

Geomorfologické a vlhkostné pomery sú faktorom, ktorý limituje a podmieňuje ich obhospodarovanie. Z výsledkov inventarizácie a klasifikácie TTP vyplýva, že až 67% plôch je v svahoch nad 8°, 13,9% plôch je trvalo a dočasne zamokrených a 21,7% plôch je na výsušných stanovištiach.Obnova trávnych porastov orbou je síce spoľahlivá a veľmi účinná technológia s výbornými podmienkami pre klíčenie a následný vývoj semien tráv a ďatelinovín, ale táto forma obnovy je žiaľ vhodná len pre orateľné stanovištia so svahovitosťou do 12° s hrúbkou ornice 150 - 200 mm. Na neorateľných stanovištiach, ktorých je na Slovensku viac ako 300 tis. ha, zostáva možnosť zvýšenia produkčných schopností trávnych porastov uplatnením prísevu bezorbovým spôsobom.

Cieľom prísevu je vytvoriť produkčnejší a kvalitnejší porast na danom stanovišti s dlhodobým efektom. V prípade špecifických požiadaviek prísevu bylín ide o lokálne zvýšenie druhovej diverzity trávneho porastu. Podstata metód šetrného zlepšovania TTP spočíva v čo najmenšej možnej miere narušiť pôvodnú mačinu pri príseve vhodných druhov tráv, ďatelinovín a bylín do trávneho spoločenstva, s cieľom:

  • zvýšenia produkcie, prevážne dočasných trávnych porastov, zakladaných na ornej pôde (3-6 rokov);
  • zlepšenia kvality krmovín z TTP zvýšeným zastúpením žiaducich ďatelinovín a tráv s vyšším obsahom energie(MJ, NEL - najmä ďatelina plazivá a mätonoh trváci - obzvlášť na pasienkoch);
  • zvýšenia druhovej diverzity extenzívnych trávnych porastov, zvlášť "kvetnatých" lúčnych spoločenstiev.

Prisiatim tráv, ďatelinovín a miešaniek do trávnych porastov chceme zvýšiť kvalitu objemových krmovín a tak zvýšiť ich príjem polygastrickými zvieratami pri súčasnom znižovaní spotreby jadrových krmív. Prísevom najvhodnejších ďatelinovín do nekvalitných a nízko produkčných trávnych porastov ušetríme a znížime aplikáciu dusíkatých hnojív pri súčasnom zvýšení kvantity a kvality, sledujeme tým aj zlepšenie zapojenia porastu a zvýšenie protieróznej ochrany. Prísevy do trávnych porastov sú bezorbovou a minimalizačnou technológiou ekologicky šetrného obhospodarovania trávnych porastov. Bolo zistené, že trávne porasty pôsobia voči prísevom nielen konkurenciou nadzemnej a podzemnej biomasy, ale majú aj silné alelopatické účinky na klíčiace semená a mladé klíčiace rastlinky, ktoré sa prejavujú inhibíciou klíčenia a počiatočného rastu. Miera prepracovanosti a technologického zabezpečenia vytvorili z prísevov samostatnú oblasť pratotechniky so špeciálnymi technologickými postupmi. Vytrvalosť obnovených trávnych porastov závisí okrem výživy a využitia hlavne od vysiatych druhov. Jednoduché, 2-komponentné miešanky strácajú výhody vysokého výnosového a kvalitatívneho efektu po 2-4 rokoch. Po dvoch rokoch ustúpi ďatelina a po 3-4 rokoch klesá zastúpenie vysiatej trávy pod 50%. Zložité miešanky (7 a viac komponentov ) sú menej výnosné, ale udržia si zastúpenie vysiatych druhov ( okrem ďatelinovín ) oveľa dlhšie a sú vytrvalejšie.

Foto: Bezorbový prísev do trávneho porastu

Kedy prisievať?

Pred rozhodnutím, aké porasty zlepšovať prísevom, je potrebné posúdiť, či sa jedná o preriednutý a slabý porast na ornej pôde, alebo či ide o trvalý trávny porast, v ktorom sa viac uplatňujú konkurenčné a alelopatické vzťahy pôvodného porastu. Druhé významné kritérium je to, či bude vykonaný len vlastný prísev alebo prísev v interakcii so selektívnym herbicídom. Ako tretie kritérium pre rozhodnutie je zastúpenie konkurenčne silných burín.

Prísevy realizujeme pásovými prísevmi. Podstatou technológie je vytvorenie ryhy či úzkej štrbiny v trávnom poraste, do ktorej sú uložené osivá, prikryté pôdou, prípadne utužené prítlačným valcom. Táto technológia sa robí špeciálnymi sejačkami domácej i zahraničnej výroby. Pracovné a výsevné ústrojenstvo môže byť diskové, hviezdicové a rotačné. Prísevy sa vykonávajú na jar po prvej kosbe. Letné prísevy sú vzhľadom k deficitu zrážok menej úspešné.

Na stanovištiach v podhorskej oblasti regiónu Banská Bystrica a v pásme Východokarpatského flyšu v Ľubiši sme pri rovnakej pratotechnike sledovali prisiate suchovzdorné druhy tráv a bôbovité v meniacich sa klimatických podmienkach v priebehu rokov 2005 - 2007. Úlohu sme riešili na poloprírodných trávnych porastoch prísevom štyroch variantov tráv, piatich variantov bôbovitých a dvoch variantov miešaniek, ktoré sme porovnávali s kontrolami (tab. 1). Do pozorovaní boli zahrnuté tri varianty minerálneho hnojenia: P30 K 60 (var. 5 - 9), N120 P30 K60 (var. 10 - 13) a N30 P30 K60 (var. 14 a 15). Porasty sa využívali trojkosne.

Na stanovišti v Banskej Bystrici bolo zapojenie prisiatych druhov lepšie, čo sa prejavilo aj vyššími úrodami. Zo všetkých variantov s najvyššou úrodou bola bezorbovou technológiou prisiata lucerna siata cv. Alfalfa (var. 5), kde bola priemerná úroda za všetky roky 12,39 t.ha-1. Z prisiatych druhov ďatelinovín sa najviac uplatnila slovenská diploidná ďatelina lúčna odroda Poľana a tetraploidná Švajčiarska odroda Astur. Prisiate miešanky vo var. 14 a 15 poskytovali počas celého sledovaného obdobia stabilné úrody. Introdukciou vyšľachtených druhov a odrôd bôbovitých a tráv technológiou prísevu do pôvodného trávneho porastu sa produkcia sušiny v priemere rokov 2005-2007 zvýšila o 2,39 t.ha-1 a 3,12 t.ha-1 oproti kontrole. Na tomto stanovišti bol preukázaný pozitívny vplyv prísevu na botanické zloženie porastu, hlavne zvýšenie podielu bôbovitých a kvalitu krmiva. Prísevom bôbovitých sa zvyšovala koncentrácia NL a znižovala sa koncentrácia vlákniny, čo je dnes veľmi významné pri náraste mliečnej úžitkovosti, ktorá kladie zvýšené požiadavky na kvalitu krmiva.

Tabuľka 1: Plán pokusu

Číslo
Variant
Hnojenie kg .ha-1 č.ž.
Výsevok
N
P
K
kg .ha-1
1
Nehnojená kontrola
-
-
-
-
2
Hnojená kontrola, ďatelinoviny
-
30
60
-
3
Hnojená kontrola, trávy
120
30
60
-
4
Hnojená kontrola, miešanky
30
30
60
-
5
Medicago sativa L. cv. Alfalfa
-
30
60
15
6
Trifolium pratense L. cv. Vigľana
-
30
60
15
7
Trifolium pratense L. cv. Poľana
-
30
60
15
8
Trifolium pratense L. cv. Astur
-
30
60
15
9
Trifolium pratense L. cv. Lemmon
-
30
60
15
10
Festuca arundinacea (Schreb.) cv. Kora
120
30
60
30
11
Bromus inermis (Leyss.) cv. Tabrom
120
30
60
30
12
Bromus marginatus cv. Tacit
120
30
60
30
13
Arrhenatherum elatius L. cv.Median
120
30
60
30
14
Ďatelinotrávna miešanka I
30
30
60
30
15
Ďatelinotrávna miešanka II
30
30
60
30

Ďatelinotrávna miešanka I. : Trifolium repense L. cv. Ovčák, Medicago sativa L. cv. Vali, Dactylis glomerata L) cv. Niva, Lolium perenne L. cv. Tarpan, Poa pratensis L. cv. Balin, Phleum pratense L. cv. Sobol, Festuca rubra L. cv. Echo, Arrhenatherum elatius L. cv. Median
Ďatelinotrávna miešanka II. : Medicago sativa L. (lucerna siata) cv. Pálava, MRH Hykor, Lolium multiflorum Lam. cv. Jiskra.

Vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok floristické zloženie porastu v prvom úžitkovom roku signalizovalo zlé zapojenie prisiatych druhov na stanovišti Ľubiša.

Na stanovišti v Ľubiši boli úrody sušiny najviac poznačené extrémne suchým počasím. Zo všetkých variantov najvyššia úroda bola vo (var. 10), kde bola prisiata kostrava trsťovníkovitá. Priemerná úroda za všetky roky pri tomto variante bola 4,67 t.ha-1. Narušenie mačiny prísevovým mechanizmom malo v tomto prípade za následok zvýšenie podielu bylín a prázdnych miest, čo vyústilo do nižších zaznamenaných úrod.

Podľa týchto zistení doporučujeme ďalej sa zaoberať touto problematikou, hlavne v súvislosti s klimatickou zmenou. Rast koncentrácie oxidu uhličitého, teploty vzduchu, rast fotosynteticky aktívneho žiarenia počas vegetačného obdobia zvyšujú potenciál tvorby biomasy. Preto bude potrebné v predstihu sa zameriavať na šľachtenie odrôd a hybridov produkčného typu s väčším dôrazom na adaptabilitu proti biotickým a abiotickým stresom, t. j. odrodám s menšou citlivosťou na extrémy teplôt, sucha či chorôb. Pri šľachtení uprednostňovať znaky zvyšujúce príjem živín (koreňový systém), intenzitu a produktivitu fotosyntézy.

Dosiahnuté výsledky na stanovišti Banská Bystrica ukazujú vhodnosť bôbovitých pre prísevy do trávnych porastov a hlavne lucerny siatej, ktorá vďaka mohutnému koreňovému systému je odolná voči klimatickým zmenám.

Záver

Prísevy je potrebné vykonať na jar po prvej kosbe vzhľadom k menšej úspešnosti prisievaných porastov v letnom období pre deficit zrážok. V suchých rokoch je inhibícia a konkurenčná schopnosť trávneho porastu voči prisiatym druhom silnejšia ako v rokoch bohatších na zrážky.

Vystavené: 6.3.2014

Autor textu: Ing. Jozef Čunderlík, PhD.