logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava

regionálne pracovisko Banská Bystrica
Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica
 
 


Antropogénny faktor v znečisťovaní pôdy - východisko prijímania ochranných opatrení

Znečistenie životného prostredia ťažkými kovmi je závažným environmentálnym problémom súčasnosti a vzhľadom na ich akumuláciu a nedegradovateľnosť, aj budúcnosti. Rokmi naakumulovaná záťaž často podmieňuje zmeny a defekty vzťahov a väzieb v agroekosystémoch. Pri analýze negatívnych vplyvov ťažkých kovov v agroekosystémoch sa kvantifikujú formy ťažkých kovov a detekujú aj ich zdroje, prírodné i antropogénne.

Agroekosystémy aktívne reagujú na vstupy znečisťujúcich látok. Aktivizujú sa ich pufračné, filtračné a akumulačné funkcie, kontaminanty sú zapájané do kolobehu a toku látok. Pôda v tomto kolobehu zohráva významnú úlohu najmä svojou filtračnou, pufračnou a akumulačnou funkciou. Časť ťažkých kovov sa sorbuje, pevnejšími či labilnejšími väzbami na pôdne komponenty, časť je transportovaná do podzemných vôd, časť príjímaná rastlinami a to v závislosti od hygienického stavu konkrétnej pôdy. Aj “zdravá pôda” je však zraniteľná a je schopná zabezpečovať svoju hygienickú funkciu len do určitej hranice. Po prekročení limitných hodnôt indikátorov zraniteľnosti pôdy dochádza k narušeniu jej funkcií a následne k prieniku znečisťujúcich látok do biomasy a do podzemných vôd.

Zvýšená možnosť kontaminácie hrozí najmä v zaťažených oblastiach, v blízkosti väčších zdrojov znečistenia. Cielené výskumy však poukazujú aj na možnosť antropogénneho zaťaženia v oblastiach vzdialených od zdrojov znečistenia. Transport plynných ale aj v oblakoch viazaných polutantov závisí od vetra, jeho smeru, rýchlosti a od turbulencie. Takto sa negatívne účinky priemyslu, dopravy môžu prejaviť aj na vzdialenosť niekoľko 100 km. Antropogénne vnášané ťažké kovy predstavujú výrazne vyššie ekotoxikologické riziká pre agroekosystémy ako ťažké kovy goegénneho pôvodu. Do pôdy sa dostávajú v potenciálne bioprístupnej forme, ľahko prechádzajú do biomasy a do podzemných vôd. Determinovanie antropogénneho znečistenia pôdy je jedným z  dôležitých indikátorov zraniteľnosti pôdy a tým aj východiskom príjmania ochranných opatrení.

Efekt zvýšeného zaťaženia pôdy znečisťujúcimi látkami bol pozorovaný i v regióne Horné Kysuce (obr.1). Sú lokalizované neďaleko priemyselného Katowického komplexu v Poľsku. Dominantné severné prúdenie vetrov podporuje transport emisií z ťažkého priemyslu, do tejto relatívne čistej oblasti. Geologická stavba Horných Kysúc je jednoduchá, takmer celé územie je tvorené sedimentami flyša, bez výraznejšieho zastúpenia ťažkých kovov. Celkový obsah ťažkých kovov v substráte je pod referenčnou hodnotou indikujúcou znečistenie pôdy. Kambizeme, vyvinuté na flyšových substrátoch, patria k pôdam so strednou zraniteľnosťou. Predpokladaný antropogénny pôvod ťažkých kovov v pedosfére je môžné potvrdiť experimentálne, použitím moderných analytických metód, založených na separácii pôdnych agregátov na povrch a vnútro a to so stanovením obsahu bioprístupných foriem ťažkých kovov. V oblasti Horných Kysúc boli pozorované najmä antropogénne prínosy kadmia a olova.

Ťažké kovy antropogénneho pôvodu, vnášané do pôdy metalickou záťažou, sa usadzujú v póroch medzi agregátmi a sú prevažne sorbované na povrchu agregátov v bioprístupných formách. Bioprístupné formy kovov viazané na povrchu pôdnych agregátov sa stávajú ľahko príjateľné pre rastliny. Zvyšuje sa obsah kovov v rastline, dôsledkom čoho sú často prekročené limitné obsahy ťažkých kovov v požívatinách. V zrne ovsa siateho, pestovaného na 11 lokalitách v oblasti Horné Kysuce, bol prekročený nadlimitný obsah kadmia (limitná hodnota je 0,07 mg/kg) pre požívatiny v 54 %, v prípade olova (limitná hodnota je 1mg/kg) v 9 % (obr. 2,3).

Nadlimitné obsahy kadmia a olova v pestovaných plodinách v regióne Horné Kysuce sú dôsledkom práve antropogénneho prínosu ťažkých kovov do pôdy, ktorá patrí k pôdam so strednou zraniteľnosťou environmentálnych funkcií. Antropogénne zaťaženie pôdy v regióne Kysuce sa vyznačuje vysokou potenciálnou prístupnosťou zaťažujúcich látok vnášaných do pôdy, ako aj potenciálnym zakyslením povrchu agregátov. Pri dosiahnutí kritického zaťaženia pôdy, kedy pôda už nie je schopná plniť si svoje environmentálne funkcie a tým nepoškodzovať iné zložky prírodného prostredia, charakterizovaného limitnými hodnotami parametrov, je v prípade kambizemí vyvinutých na flyši nevyhnutné aplikovať vhodnú kombináciu agrotechnických a melioračných opatrení. Melioračné vápnenie, schopné čiastočne demobilizovať ťažké kovy, je potrebné kombinovať s pestovaním vhodných plodín pre zaťažené územia, menej citlivých k príjmu ťažkých kovov.

Antropogénny faktor, ktorý zvyšuje ekotoxikologické riziká ťažkých kovov v pôde, si vyžaduje pozornosť najmä v oblastiach so strednou a vysokou zraniteľnosťou environmentálnych funkcií pôd. Pozitívnou zmenou pôdnych parametrov, aplikáciou vhodnej kombinácie agrotechniky a melioračných opatrení je možné znížiť bioprístupnosť ťažkých kovov, zachovať zdravie pôdy.

Vystavené 13. 11. 2003

Autori textu: RNDr. Jarmila Makovníková, CSc. - Ing. Radoslava Kanianska, CSc.