|
Znečistenie životného prostredia ťažkými kovmi je závažným environmentálnym
problémom súčasnosti a vzhľadom na ich akumuláciu a nedegradovateľnosť,
aj budúcnosti. Rokmi naakumulovaná záťaž často podmieňuje zmeny
a defekty vzťahov a väzieb v agroekosystémoch. Pri analýze negatívnych
vplyvov ťažkých kovov v agroekosystémoch sa kvantifikujú formy ťažkých
kovov a detekujú aj ich zdroje, prírodné i antropogénne.
Agroekosystémy aktívne reagujú na vstupy znečisťujúcich látok.
Aktivizujú sa ich pufračné, filtračné a akumulačné funkcie, kontaminanty
sú zapájané do kolobehu a toku látok. Pôda v tomto kolobehu zohráva
významnú úlohu najmä svojou filtračnou, pufračnou a akumulačnou
funkciou. Časť ťažkých kovov sa sorbuje, pevnejšími či labilnejšími
väzbami na pôdne komponenty, časť je transportovaná do podzemných
vôd, časť príjímaná rastlinami a to v závislosti od hygienického
stavu konkrétnej pôdy. Aj “zdravá pôda” je však zraniteľná a
je schopná zabezpečovať svoju hygienickú funkciu len do určitej
hranice. Po prekročení limitných hodnôt indikátorov zraniteľnosti
pôdy dochádza k narušeniu jej funkcií a následne k prieniku
znečisťujúcich látok do biomasy a do podzemných vôd.
Zvýšená možnosť kontaminácie hrozí najmä v zaťažených oblastiach,
v blízkosti väčších zdrojov znečistenia. Cielené výskumy však poukazujú
aj na možnosť antropogénneho zaťaženia v oblastiach vzdialených
od zdrojov znečistenia. Transport plynných ale aj v oblakoch viazaných
polutantov závisí od vetra, jeho smeru, rýchlosti a od turbulencie.
Takto sa negatívne účinky priemyslu, dopravy môžu prejaviť aj na
vzdialenosť niekoľko 100 km. Antropogénne vnášané ťažké kovy
predstavujú výrazne vyššie ekotoxikologické riziká pre agroekosystémy
ako ťažké kovy goegénneho pôvodu. Do pôdy sa dostávajú
v potenciálne bioprístupnej forme, ľahko prechádzajú do biomasy
a do podzemných vôd. Determinovanie antropogénneho znečistenia
pôdy je jedným z dôležitých indikátorov zraniteľnosti pôdy
a tým aj východiskom príjmania ochranných opatrení.
Efekt zvýšeného zaťaženia pôdy znečisťujúcimi látkami bol pozorovaný
i v regióne Horné Kysuce (obr.1). Sú lokalizované neďaleko priemyselného
Katowického komplexu v Poľsku. Dominantné severné prúdenie vetrov
podporuje transport emisií z ťažkého priemyslu, do tejto relatívne
čistej oblasti. Geologická stavba Horných Kysúc je jednoduchá, takmer
celé územie je tvorené sedimentami flyša, bez výraznejšieho zastúpenia
ťažkých kovov. Celkový obsah ťažkých kovov v substráte je pod
referenčnou hodnotou indikujúcou znečistenie pôdy. Kambizeme, vyvinuté
na flyšových substrátoch, patria k pôdam so strednou zraniteľnosťou.
Predpokladaný antropogénny pôvod ťažkých kovov v pedosfére je môžné
potvrdiť experimentálne, použitím moderných analytických metód,
založených na separácii pôdnych agregátov na povrch a vnútro a to
so stanovením obsahu bioprístupných foriem ťažkých kovov. V oblasti
Horných Kysúc boli pozorované najmä antropogénne prínosy kadmia
a olova.
 Ťažké
kovy antropogénneho pôvodu, vnášané do pôdy metalickou záťažou,
sa usadzujú v póroch medzi agregátmi a sú prevažne sorbované na
povrchu agregátov v bioprístupných formách. Bioprístupné formy kovov
viazané na povrchu pôdnych agregátov sa stávajú ľahko príjateľné
pre rastliny. Zvyšuje sa obsah kovov v rastline, dôsledkom čoho
sú často prekročené limitné obsahy ťažkých kovov v požívatinách.
V zrne ovsa siateho, pestovaného na 11 lokalitách v oblasti
Horné Kysuce, bol prekročený nadlimitný obsah kadmia (limitná hodnota
je 0,07 mg/kg) pre požívatiny v 54 %, v prípade olova (limitná hodnota
je 1mg/kg) v 9 % (obr. 2,3).
Nadlimitné obsahy kadmia a olova v pestovaných plodinách v regióne
Horné Kysuce sú dôsledkom práve antropogénneho prínosu ťažkých kovov
do pôdy, ktorá patrí k pôdam so strednou zraniteľnosťou environmentálnych
funkcií. Antropogénne zaťaženie pôdy v regióne Kysuce sa vyznačuje
vysokou potenciálnou prístupnosťou zaťažujúcich látok vnášaných
do pôdy, ako aj potenciálnym zakyslením povrchu agregátov. Pri dosiahnutí
kritického zaťaženia pôdy, kedy pôda už nie je schopná plniť si
svoje environmentálne funkcie a tým nepoškodzovať iné zložky prírodného
prostredia, charakterizovaného limitnými hodnotami parametrov, je
v prípade kambizemí vyvinutých na flyši nevyhnutné aplikovať vhodnú
kombináciu agrotechnických a melioračných opatrení. Melioračné vápnenie,
schopné čiastočne demobilizovať ťažké kovy, je potrebné kombinovať
s pestovaním vhodných plodín pre zaťažené územia, menej citlivých
k príjmu ťažkých kovov.
Antropogénny faktor, ktorý zvyšuje ekotoxikologické riziká
ťažkých kovov v pôde, si vyžaduje pozornosť najmä v oblastiach
so strednou a vysokou zraniteľnosťou environmentálnych funkcií pôd.
Pozitívnou zmenou pôdnych parametrov, aplikáciou vhodnej kombinácie
agrotechniky a melioračných opatrení je možné znížiť bioprístupnosť
ťažkých kovov, zachovať zdravie pôdy.
Vystavené 13. 11. 2003
|
