V podmienkach Slovenska vodná erózia je
najnebezpečnejším procesom degradácie pôdy. Vodná erózia ornej pôdy
však zároveň patrí medzi tie škodlivé procesy proti ktorým sa doteraz
urobilo minimum, ak vôbec sa niečo na ornej pôde v tomto smere
urobilo.
Pritom sú už notoricky známe účinné ochranné protierózne
systémy zavedené na trvalo, ktoré popri spoľahlivej protieróznej
ochrane (znižujú celkový objem erózneho zmyvu do rámca, ktorý je
daný limitom slovenskej normy STN 75 4500 a je zakotvený tiež
v rodiacom sa zákone o ochrane pôdy) znamenajú postupné
zvyšovanie prirodzenej úrodnosti pôdy, ktoré sa zakladá na zlepšujúcich
sa fyzikálnych vlastnostiach pôdy a zvyšujúcom sa obsahu humusu.
V tomto zmysle by systém ochrannej protieróznej
agrotechniky mal znížiť i priemerný erózny zmyv (odnos vetrom)
pri jednotlivých pôdach podľa ich hĺbky tak, aby neboli prekročené
nasledovné limity:
- plytké pôdy (0 – 0,30 m) tolerovaný erózny zmyv
v rozsahu 0 – 4 t. ha zeminy ročne,
- stredne hlboké pôdy (0,30 – 0,60 m) tolerovaný
erózny zmyv v rozsahu 4 – 10 t. ha zeminy ročne,
- hlboké pôdy (0,60 – 0,90 m) tolerovaný erózny
zmyv 10 – 30 t. ha zeminy ročne,
- veľmi hlboké pôdy (0,90 a viac m) tolerovaný
erózny zmyv 30 – 40 t. ha zeminy ročne (tab. 1).
V podmienkach Slovenskej republiky najväčšia
pozornosť v zmysle ochrany pred vodnou eróziou by sa mala zameriavať
najmä na tie erodibilné pôdy, ktoré majú najvyššiu prirodzenú produkčnú
schopnosť – černozeme, hnedozeme, luvizeme.
V bežnej praxi sa stretávame s nasledujúcimi
zásahmi patriacimi do okruhu ochranných
opatrení proti vodnej erózii (Uri et al., 1985):
- Vrstevnicová agrotechnika – obyčajne sa spája
s konvenčnou hlbokou orbou. Zahrňuje však všetky bežné agrotechnické
zásahy, ktoré sa vykonávajú v smere vrstevníc. Pri orbe platí
podmienka obracania ornice v smere proti svahu. Účinok: zásah
pomáha znížiť rozsah erózneho odnosu približne o 50 %. Je vhodný
na sklony 3 – 9 stupňov. Trvanie účinku: Podľa zrnitosti 1 – 5
mesiacov v časovom slede pôd: piesočnaté – hlinité – ílovité
- Racionálna rotácia plodín, ktorá sa zakladá na
nasledujúcom rozdelení plodín:
- viacročné krmoviny a trávy s veľmi
dobrým ochranným účinkom od začiatku vytvorenia zapojeného porastu
až po jeho likvidáciu – 1 až 3 roky,
- oziminy s trvaním ochranného vplyvu od
konca jesene až do augusta budúceho roku – 10 mesiacov,
- jariny s ochranným účinkom, ktorý trvá
najviac 5 mesiacov
- okopaniny s najmenším ochraným protieróznym
vplyvom – 4 mesiace.
- Podrývanie a hlboké kyprenie (0,4 – 0,5 m)
je jeden z účinných ochranných opatrení prevencie nadmerného
erózneho odtoku. Najväčšia účinnosť sa docieli pri smere pracovných
operácií pozdĺž vrstevníc. Vylúčené sú skeletovité pôdy.
- Bezorbové technológie sa zdajú byť najprogresívnejším
ochranným opatrením proti erózii (vodnej i veternej). Ich
účinnosť je však limitovaná niekoľkými faktormi:
- Faktor pôdy (Suškevič, 1991) – vhodné sú hlinité
až piesočnaté pôdy, hlboké s dobrou, stabilnou štruktúrou,
neutrálnou, alkalickou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Vhodné
sú najmä teplé, priepustné, neuľahnuté pôdy v regiónoch
arídnejšieho charakteru. Priemerná ročná teplota nad 9 °C. Teplota
počas vegetácie 15 – 17 °C. V slovenských podmienkach za
vhodné typy pokladáme černozeme a hnedozeme.
- Faktor burín – pri bezorbových technológiách
sú buriny najväčším problémom prvých 4 – 5 rokov. Neskôr sa
atak burín redukuje.
- Faktor vlahového a teplotného režimu vystupuje
ako zhoršujúci činiteľ na kyslých pôdach v prípadoch zlievavej
a nestabilnej štruktúry.
- Minimálna agrotechnika, pri ktorej diskovanie
do hĺbky 70 mm plne nahradí konvenčnú orbu sa javí pre naše podmienky
ako najlepšie ochranné protierózne opatrenie.
- Mulčovanie – v podmienkach normálnej ornej
pôdy, po zbere husto siatej obilniny sa zaseje medziplodina (napr.
horčica), ktorá po prvých mrazoch vytvorí súvislý mulč na povrchu
pôdy. Je to prakticky stopercentná ochrana. Na jar sa priamou
sejbou vysieva hlavná plodina.
- Z organizačných opatrení popri racionálnej
rotácii plodín je potrebné ešte pripomenúť:
- orientáciu honov po vrstevnici.
- optimálnu dĺžku honu – 400 – 1000 m,
- šírku honu – 200 – 300 m,
- veľkosť honu – 10 – 30 ha.
V súčasných podmienkach je systém protieróznej
ochrannej agrotechniky závislý od mechanizačných prostriedkov, najmä
však od sejačiek na priamu sejbu, ktoré sa plne uplatňujú ako pri
bezorbovej technológii, tak aj pri minimálnej agrotechnike spojenej
s plytkým diskovaním.
Obyčajne sa za hlavný problém považuje vysoká cena
mechanizačných prostriedkov. Popri silnom ťahači sa prakticky pre
každý druh hlavnej plodiny vyžaduje špeciálny typ sejačky. Takýto
typ mechanizačných prostriedkov si teda vyžaduje buď veľkú finančnú
podporu štátu vo forme suvencií alebo ekonomicky silné poľnohospodárske
podniky špecializované na menší počet plodín.
Racionálna ochranná agrotechnika, ktorej účinok
sa môže ešte zosilniť zaradením mulčovacej medziplodiny, umožní
tiež bezrizikové pestovanie všetkých okopanín v erodibilných
polohách.
Všeobecne sa však vie, že účiná a trvalá protierózna
ochrana na ornej pôde sa len s veľkými obtiažami môže vykonávať
v menšom merítku. Skúsenosti z USA nás poučili, že tento
druh ochrany pôdy musí byť garantovaný celospoločensky.
Úplná a trvalá protierózna ochrana musí byť
založená na nasledujúcich princípoch:
- koordinovaný postup v rámci regiónu s podobnými
pôdnymi a klimatickými podmienkami,
- špecializácia podnikov na určitý, zredukovaný
počet plodín,
- vypracovanie plánov – systémov protieróznej ochrany
v jednotnom termíne a fixným časovým horizontom,
- cieľavedomá spojená iniciatíva riadiacich orgánov
a poľnohospodárskych podnikov,
- dlhodobé ekonomické zvýhodnenie (taxácia, subvencie)
podnikov aktívne zapojených do protieróznej ochrany,
- citeľné finančné postihovanie väčších eróznych
udalostí podnikov, ktoré nevykonávajú účinnú protieróznu ochranu.
Tabuľka 1: Celkový prehľad ohrozenosti poľnohospodárskej
pôdy vodnou eróziou podľa hlavných jednotiek (ha, %) a priemerný
ročný erózny zmyv (t.ha. rok)
Hlavná
pôdna jednotka |
Kategória
erodovanosti |
Bez erózie Zmyv 0 – 4 t |
Stredná erózia Zmyv 4 – 10 t |
Silná erózia Zmyv 10 – 30 t |
Extrémna erózia Zmyv nad 30 – 40 t |
ha |
% |
ha |
% |
ha |
% |
ha |
% |
Černozem |
242 911 |
22,8 |
35 594 |
7,0 |
7 870 |
1,8 |
- |
- |
Hnedozem |
121 456 |
11,2 |
108 762 |
23,0 |
45 868 |
11,0 |
16 633 |
4,0 |
Luvizem |
74 578 |
7,0 |
80 395 |
17,0 |
28 013 |
6,6 |
6 483 |
2,0 |
Regozem |
19 177 |
1,8 |
17 046 |
3,6 |
9 948 |
2,0 |
9 688 |
2,4 |
|
|
Tabuľka 2: Orná pôda zraniteľná vodnou eróziou na Slovensku
(Juráň, 1991)
Región |
Stredne
erodibilná |
Silne
erodibilná |
Extrémne
erodibilná |
Celkom |
ha |
% |
ha |
% |
ha |
% |
ha |
% |
Vých. Slovensko |
108 260 |
26,8 |
81 430 |
0,2 |
24 710 |
6,1 |
214 400 |
53,1 |
Str. Slovensko |
95 660 |
33,4 |
58 360 |
20,4 |
35 880 |
12,5 |
189 900 |
66,3 |
Záp. Slovensko |
85 480 |
10,3 |
64 170 |
7,8 |
22 150 |
2,7 |
171 800 |
20,8 |
Slovensko |
289 400 |
20,0 |
203 960 |
14,1 |
82 740 |
5,8 |
576 100 |
39,9 |
|
Vystavené 25. 9. 2003 |