WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Preventívne opatrenia proti vodnej erózii.

V podmienkach Slovenska vodná erózia je najnebezpečnejším procesom degradácie pôdy. Vodná erózia ornej pôdy však zároveň patrí medzi tie škodlivé procesy proti ktorým sa doteraz urobilo minimum, ak vôbec sa niečo na ornej pôde v tomto smere urobilo.

Pritom sú už notoricky známe účinné ochranné protierózne systémy zavedené na trvalo, ktoré popri spoľahlivej protieróznej ochrane (znižujú celkový objem erózneho zmyvu do rámca, ktorý je daný limitom slovenskej normy STN 75 4500 a je zakotvený tiež v rodiacom sa zákone o ochrane pôdy) znamenajú postupné zvyšovanie prirodzenej úrodnosti pôdy, ktoré sa zakladá na zlepšujúcich sa fyzikálnych vlastnostiach pôdy a zvyšujúcom sa obsahu humusu.

V tomto zmysle by systém ochrannej protieróznej agrotechniky mal znížiť i priemerný erózny zmyv (odnos vetrom) pri jednotlivých pôdach podľa ich hĺbky tak, aby neboli prekročené nasledovné limity:

• plytké pôdy (0 – 0,30 m) tolerovaný erózny zmyv v rozsahu 0 – 4 t. ha zeminy ročne,
• stredne hlboké pôdy (0,30 – 0,60 m) tolerovaný erózny zmyv v rozsahu 4 – 10 t. ha zeminy ročne,
• hlboké pôdy (0,60 – 0,90 m) tolerovaný erózny zmyv 10 – 30 t. ha zeminy ročne,
• veľmi hlboké pôdy (0,90 a viac m) tolerovaný erózny zmyv 30 – 40 t. ha zeminy ročne (tab. 1).

V podmienkach Slovenskej republiky najväčšia pozornosť v zmysle ochrany pred vodnou eróziou by sa mala zameriavať najmä na tie erodibilné pôdy, ktoré majú najvyššiu prirodzenú produkčnú schopnosť – černozeme, hnedozeme, luvizeme.

V bežnej praxi sa stretávame s nasledujúcimi zásahmi patriacimi do okruhu ochranných

opatrení proti vodnej erózii (Uri et al., 1985):

• Vrstevnicová agrotechnika – obyčajne sa spája s konvenčnou hlbokou orbou. Zahrňuje však všetky bežné agrotechnické zásahy, ktoré sa vykonávajú v smere vrstevníc. Pri orbe platí podmienka obracania ornice v smere proti svahu. Účinok: zásah pomáha znížiť rozsah erózneho odnosu približne o 50 %. Je vhodný na sklony 3 – 9 stupňov. Trvanie účinku: Podľa zrnitosti 1 – 5 mesiacov v časovom slede pôd: piesočnaté – hlinité – ílovité
• Racionálna rotácia plodín, ktorá sa zakladá na nasledujúcom rozdelení plodín:
• viacročné krmoviny a trávy s veľmi dobrým ochranným účinkom od začiatku vytvorenia zapojeného porastu až po jeho likvidáciu – 1 až 3 roky,
• oziminy s trvaním ochranného vplyvu od konca jesene až do augusta budúceho roku – 10 mesiacov,
• jariny s ochranným účinkom, ktorý trvá najviac 5 mesiacov
• okopaniny s najmenším ochraným protieróznym vplyvom – 4 mesiace.
• Podrývanie a hlboké kyprenie (0,4 – 0,5 m) je jeden z účinných ochranných opatrení prevencie nadmerného erózneho odtoku. Najväčšia účinnosť sa docieli pri smere pracovných operácií pozdĺž vrstevníc. Vylúčené sú skeletovité pôdy.
• Bezorbové technológie sa zdajú byť najprogresívnejším ochranným opatrením proti erózii (vodnej i veternej). Ich účinnosť je však limitovaná niekoľkými faktormi:
• Faktor pôdy (Suškevič, 1991) – vhodné sú hlinité až piesočnaté pôdy, hlboké s dobrou, stabilnou štruktúrou, neutrálnou, alkalickou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Vhodné sú najmä teplé, priepustné, neuľahnuté pôdy v regiónoch arídnejšieho charakteru. Priemerná ročná teplota nad 9 °C. Teplota počas vegetácie 15 – 17 °C. V slovenských podmienkach za vhodné typy pokladáme černozeme a hnedozeme.
• Faktor burín – pri bezorbových technológiách sú buriny najväčším problémom prvých 4 – 5 rokov. Neskôr sa atak burín redukuje.
• Faktor vlahového a teplotného režimu vystupuje ako zhoršujúci činiteľ na kyslých pôdach v prípadoch zlievavej a nestabilnej štruktúry.
• Minimálna agrotechnika, pri ktorej diskovanie do hĺbky 70 mm plne nahradí konvenčnú orbu sa javí pre naše podmienky ako najlepšie ochranné protierózne opatrenie.
• Mulčovanie – v podmienkach normálnej ornej pôdy, po zbere husto siatej obilniny sa zaseje medziplodina (napr. horčica), ktorá po prvých mrazoch vytvorí súvislý mulč na povrchu pôdy. Je to prakticky stopercentná ochrana. Na jar sa priamou sejbou vysieva hlavná plodina.
• Z organizačných opatrení popri racionálnej rotácii plodín je potrebné ešte pripomenúť:
• orientáciu honov po vrstevnici.
• optimálnu dĺžku honu – 400 – 1000 m,
• šírku honu – 200 – 300 m,
• veľkosť honu – 10 – 30 ha.

V súčasných podmienkach je systém protieróznej ochrannej agrotechniky závislý od mechanizačných prostriedkov, najmä však od sejačiek na priamu sejbu, ktoré sa plne uplatňujú ako pri bezorbovej technológii, tak aj pri minimálnej agrotechnike spojenej s plytkým diskovaním.

Obyčajne sa za hlavný problém považuje vysoká cena mechanizačných prostriedkov. Popri silnom ťahači sa prakticky pre každý druh hlavnej plodiny vyžaduje špeciálny typ sejačky. Takýto typ mechanizačných prostriedkov si teda vyžaduje buď veľkú finančnú podporu štátu vo forme suvencií alebo ekonomicky silné poľnohospodárske podniky špecializované na menší počet plodín.

Racionálna ochranná agrotechnika, ktorej účinok sa môže ešte zosilniť zaradením mulčovacej medziplodiny, umožní tiež bezrizikové pestovanie všetkých okopanín v erodibilných polohách.

Všeobecne sa však vie, že účiná a trvalá protierózna ochrana na ornej pôde sa len s veľkými obtiažami môže vykonávať v menšom merítku. Skúsenosti z USA nás poučili, že tento druh ochrany pôdy musí byť garantovaný celospoločensky.

Úplná a trvalá protierózna ochrana musí byť založená na nasledujúcich princípoch:

• koordinovaný postup v rámci regiónu s podobnými pôdnymi a klimatickými podmienkami,
• špecializácia podnikov na určitý, zredukovaný počet plodín,
• vypracovanie plánov – systémov protieróznej ochrany v jednotnom termíne a fixným časovým horizontom,
• cieľavedomá spojená iniciatíva riadiacich orgánov a poľnohospodárskych podnikov,
• dlhodobé ekonomické zvýhodnenie (taxácia, subvencie) podnikov aktívne zapojených do protieróznej ochrany,
• citeľné finančné postihovanie väčších eróznych udalostí podnikov, ktoré nevykonávajú účinnú protieróznu ochranu.

Tabuľka 1: Celkový prehľad ohrozenosti poľnohospodárskej pôdy vodnou eróziou podľa hlavných jednotiek (ha, %) a priemerný ročný erózny zmyv (t.ha. rok)

Tabuľka 2: Orná pôda zraniteľná vodnou eróziou na Slovensku (Juráň, 1991)

Vystavené 25. 9. 2003