WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pôdy Slovenska
SLANISKO (SK)

Slaniská (podľa starších pôdnych nomenklatúr solončaky)) sú dvojhorizontové SA-C pôdy s vysokým obsahom ľahkorozpustných solí (nad 1%) najmä pri povrchu pôdy. Dominantným pôdotvorným procesom pri ich vzniku je slaniskovanie, t.j.sekundárna akumulácia solí v dôsledku opakovaného kapilárneho zdvihu v podmienkach výparného vodného režimu pri dostatočne vysokej hladine silne mineralizovaných podzemných vôd, alebo pri častých záplavách a následnom odparení takýchto vôd. Ich vývoj prebieha v najteplejších a najsuchších oblastiach Slovenska. Prevažne sa nachádzajú v depresných polohách alúvií v regiónoch fluvizemí a čiernic karbonátových, z ktorých sa slaniská tiež najčastejšie vyvinuli. Ostrovkovite sa vyvinuli tiež z černozemí čiernicových karbonátových v depresiách sprašových pahorkatín (Nitrianska sprašová pahorkatina).

Dominantný slaniskový S-horizont u slanísk je najčastejšie vyvinutý ako zmiešaný povrchový humusový SAoc-horizont. Pri primárnom vývoji ide o ochrický Ao-horizont (plytký, svetlý, s veľmi nízkym obsahom humusu, nakoľko vznikol v podmienkach riedkej halofytnej vegetácie), obohatený o vodorozpustné soli a karbonáty. Pri sekundárnom vývoji z iných pôd môže mať rôznu farbu a hĺbku. Charakteristickými znakmi sú: hrúbka horizontu nad 0,15 m, pH nasýtenej pôdnej pasty ≤8,4, elektrická vodivosť aspoň v časti horizontu < 15mS.cm^-1 a obsah vodorozpustných solí (chloridy a sulfáty Na, Ca a Mg) nad 1%. Na povrchu pôdnych agregátov sú po preschnutí viditeľné biele výkvety solí (viď foto) a v priaznivých podmienkach sa na povrchu slaniska modálneho vytvára niekedy až niekoľko milimetrov hrubá vrstvička naakumulovaných solí. V pôdotvornom substráte C-horizonte s narastajúcou hĺbkou ubúda množstvo solí a narastajú znaky glejovatenia a C-horizont prechádza do G-horizontu (oxidačného Go, prípadne až redukčného Gr, v závislosti od výšky hladiny podzemnej vody).

Subtypy

Slanisko modálne – SKm:

viď popis hore. Bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov, s výnimkou glejových. Typická sekvencia pôdnych horizontov: SAoc-SA/Cc-C(S)c-CGo(S)c.

Slanisko kultizemné – SKa:

ako SKm, ale s ornicovým Akp-horizontom, nepresahujúcim hĺbku 0,35 m. Prechod do dalšieho horizontu je ostrý až zreteľný, v dôsledku zaorania prechodného horizontu. Typická sekvencia: Akp-(S)C- (ďalej ako iné SK).

Slanisko slancové – SKc:

so slancovým Bn-horizontom pod slaniskovým S-horizontom (alebo presnejšie pod SAe-horizontom, pretože sú v ňom aj slabé znaky eluviácie) alebo aspoň jeho náznakmi, ktorý má obsah výmenného Na⁺ > 5%. Subtyp vzniká v podmienkach zvýšeného kolísania hladiny podzemnej vody a striedania periód vzlínania a vylúhovania solí. Typická sekvencia: SAe-Bnt(S)c-CGo(S)c.

Slanisko glejové – SK_G:

so sivým (sivozeleným až sivomodrým) glejovým redukčným Gr-horizontom v pedone do 1 m od povrchu v dôsledku trvale vysokej hladiny podzemnej vody v tejto hĺbke. Typická sekvencia: SAoc-Go(S)c-Gro(S)c-Grc.

Slanisko čiernicové – SKč:

so zasoleným molickým čiernicovým Amč-horizontom (hrubý, tmavý humusový horizont s oxidačnými znakmi glejovatenia aspoň v časti tohto horizontu) v dôsledku sekundárneho zasolenia čiernic a príbuzných subtypov. Typická sekvencia: SAmč- (ďalej ako iné SK).

Základné charakteristiky

Charakteristika územia výskytu

Výskyt slanísk je ojedinelý a ostrovkovitý. Slaniská sú vyvinuté na územiach s výparným režimom, teda v najsuchších a najteplejších oblastiach Slovenska. Hlavnými lokalitami ich výskytu sú depresné polohy na karbonátových fluviálnych sedimentoch a sprašiach v južných častiach Podunajskej a Východoslovenskej nížiny. Ide o klimatickú oblasť teplú suchú až mierne suchú, v nadmorských výškach prevažne 100 – 130 m.

Ekologická charakteristika

Lokality s typickými slaniskami bez človekom narušených genetických pôdnych horizontov sú dnes už veľmi vzácne. Najmä v poslednom dvadsaťročí minulého storočia boli snahy o ich melioráciu a intenzívnejšie poľnohospodárske využitie. Zistili sa dokonca pokusy rozorať slaniská slancové v botanickej rezervácii. Tieto snahy boli spravidla iba dočasne úspešné, ak sa súčasne nezmenil aj režim podzemných vôd. Z ekologického hľadiska ide teda o ohrozenú pôdnu jednotku, ktorá je navyše tiež nositeľom vzácnej pôvodnej halofytnej vegetácie, napríklad skorocelu prímorského (Plantago maritima), astry soľomilnej (Aster tripolium), paliny prímorskej (Artemisia maritima) a ďalších.

Agronomická charakteristika

Bez melioračných opatrení (predovšetkým odvodnenie) možno využívať slaniská len ako málokvalitné trvalé trávne porasty. Často sú zalesnené a tvoria tak ostrovky malolesov v rovinatých častiach južného Slovenska. Len zriedkavo sa trvale obrábajú. Aj po melioráciach sú vhodné len pre menej náročné plodiny. Relatívne dobre sa na takýchto pôdach darí lucerne ktorá veľmi hlboko zakoreňuje a dobre znáša aj vyššie pH, vyššiu koncentráciu solí a je teda do určitej miery halofytná.

Rozšírenie na území SR

Vystavené: 3.5. 2004