logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02/43 420 866
fax: 02/43 295 487
e-mail: sci@vupu.sk, bielek@vupu.sk
 
 

Pôdy Slovenska
RENDZINA (RA)

Rendziny sú dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté výlučne zo zvetralín pevných karbonátových hornín, t.j. hornín bohatých na bázické katióny, s obsahom CaCO3, alebo MgCO3 nad 75%, ale s nedostatkom ďalších živín a malým nerozpustným minerálnym zvyškom (vápence, dolomity, vápnité zlepence, serpentíny, sádrovce). Pôdy vyvinuté z takýchto pôdotvorných substrátov a prevažne v členitom reliéfe sú spravidla plytké, stredne ťažké, so skeletnatosťou nad 30%. Dominantným pôdotvorným procesom pri ich vzniku a vývoji je mačinový proces až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu. Humusový horizont sa u rendzín tvorí podstatne pomalšie ako u iných pôdnych jednotiek. Príčinou je malý podiel nerozpustných minerálov, podieľajúcich sa na jeho tvorbe.

Rendziny sú pôdy s molickým (tmavý, hrúbky nad 10 cm, s nasýtenosťou sorpčného komplexu bázickými katiónmi nad 50%) Am-horizontom, prechádzajúcim cez menší prechodný A/C-horizont priamo do plytšieho pôdotvorného substrátu (zvetraliny) a ten do pevnej kompaktnej karbonátovej horniny, R-horizontu. V typickom vývoji sú uhličitany vo všetkých pôdnych horizontoch. Ich prítomnosť brzdí iné, predovšetkým zvetrávacie a translokačné procesy v pôde.

Subtypy

Rendzina modálna – RAm:
rendzina v typickom vývoji, bez ďalších diagnostických horizontov, alebo ich náznakov, so zreteľným prechodom do C-horizontu. Typická sekvencia pôdnych horizontov: Amc-Cc-Rc, resp.: Amc-A/Cc-Cc-Rc.

Rendzina kultizemná – RAa:
ako iné RA, ale s ornicovým Akp-horizontom nepresahujúcim hĺbku 0,35 m. Typická sekvencia: Akp-Cc-Rc.

Rendzina organogénna – RAo:
ako iné RA, ale nad zvyčajne odvápneným A-horizontom má vytvorený horizont kyslého nadložného surového humusu hrúbky nad 0,10 m – tzv. mačinový terestrický Omm-horizont zo zvyškov lúčnej terestrickej a semiterestrickej vegetácie. Typická sekvencia: Omm-Am-Cc-Rc.

Rendzina litozemná – RAq:
rendzina bez C-horizontu, s nástupom súvislej pevnej karbonátovej horniny v hĺbke 0,10 – 0,30 m od povrchu. Typická sekvencia: Amc-Rc.

Rendzina kambizemná – RAk:
s náznakmi prejavov kambického Bv-horizontu (prítomnosť farebne sa prejavujúcich oxidov Fe) za súčasnej prítomnosti uhličitanov. Typická sekvencia: Amc-(Bv)c-Cc-Rc.

Rendzina sutinová – RAj:
s vývojom silne skeletnatého (> 50%) Am-horizontu hrúbky nad 0,30 m na sutinách a podobných materiáloch. Prechodný A/C-horizont je tiež hrubý a výrazne difúzny, čo je dané ľahkou infiltráciou humusu do skeletnatého substrátu. Typická sekvencia: Amc-A/Cc-Cc.

Rendzina rubifikovaná – RAr:
s vývojom Am-horizontu na rubifikovaných substrátoch typu terrae calcis (terra rosa, terra fusca) s výrazne červenou až hnedočervenou farbou aspoň v C1-horizonte. Uvedená farba je podmienená vyzrážanými oxidmi železa a je tvorená napríklad povlakmi vysoko dispergovaného goetitu a hematitu na jemných minerálnych frakciách materiálu terrae calcis. Typická sekvencia s minimálnymi znakmi rubifikácie: Am-Cr-Dc, kde Cr predstavuje materiál terrae calcis (pôdotvorný substrát) a Dc ďalšiu podložnú horninu bez priameho vplyvu na pôdotvorný proces (pevná karbonátová hornina).

Základné charakteristiky

Typická sekvencia horizontov

Amc-Cc-Rc

Výmera v poľnohospodárskych pôdach

115 000 ha (4,7%)

Typologicko-produkčná kategória

O4 – T4 – produkčné orné pôdy až málo produkčné trvalé trávne porasty

Produkčný potenciál

10 – 55 bodov v 100 bodovej stupnici

Zisk z poľnohospodárskeho využívania

-419 až -335 Sk z 1 ha (strata) ročne

Úradná cena podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z.

5 000 – 29 000 Sk za 1 ha

Charakteristika územia výskytu

Rendziny sú horské až vysokohorské pôdy. Vyvinuli sa prevažne z hornín mezozoickej obalovej série kryštalinika. Túto sériu tvoria takmer výlučne vápence a dolomity lemujúce oblúky našich kryštalických pohorí najmä zo severnej strany. Významnými lokalitami rendzín sú pohoria Nízke Tatry, Belanské Tatry, Malá a Veľká Fatra, Strážovská hornatina, Chočské pohorie, Muránska planina, Slovenský raj, Malé Karpaty, Tríbeč a Slovenský kras. Nachádzajú sa v nadmorských výškach 200 - 2 200 m, v klimatickej oblasti teplej a suchej až veľmi chladnej a vlhkej. V poľnohospodárskych pôdach je ich výmera pomerne malá, v rámci lesných pôd sú však po kambizemiach druhým najrozšírenejším pôdnym typom.

Ekologická charakteristika

Tvorba humusu u rendzín je v dôsledku malého podielu nerozpustných minerálov podstatne pomalšia ako u iných pôdnych typov a navyše sú vyvinuté často vo veľmi členitom reliéfe. Vyžadujú si preto zvýšenú pozornosť pri protieróznej ochrane. Dôležitá je ich stabilizácia vhodným trvalým vegetačným krytom. Pre puklinový charakter pôdotvorného substrátu sú najmä horské rendziny značne výsušnými pôdami. Na druhej strane sú vápence a dolomity významnou zásobárňou podzemných vôd. Ekologický prístup si vyžadujú pôdotvorné substráty rendzín aj z toho dôvodu, že sú významnou priemyselnou surovinou.

Agronomická charakteristika

Vo vyšších horských oblastiach sú plytšie štrkovité rendziny poľnohospodársky využívané len ako pasienky. Dostatočne hlboké humózne rendziny nižších polôh môžu byť aj dobrými pšeničnými pôdami a možno na nich úspešne pestovať plodiny náročnejšie na obsah vápnika, ako sú ďateloviny, ovocné stromy (čerešňa, vlašský orech) a pod. Hlbšie rendziny sú vhodné aj pre pestovanie lucerny, maku, repky olejnej a kŕmnej mrkvy, v nižších polohách sa darí aj kukurici a fazuli. Slabo a stredne štrkovité pôdy možno využiť ako ovocné sady. Limitačnými faktormi agronomického využívania rendzín sú klimatické pomery dané nadmorskou výškou, plytkosť pôd, skeletovitosť a členitosť reliéfu.

Rozšírenie rendzín na území SR

 

Vystavené: 5.4. 2004

Autor textu: Prof. RNDr. Pavol Bielek, DrSc.