logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02/43 420 866
fax: 02/43 295 487
e-mail: sci@vupu.sk, bielek@vupu.sk
 
 

Pôdy Slovenska
REGOZEM (RM)

Sú to mladé dvojhorizontové A-C pôdy s iniciálnym pôdotvorným procesom narúšaným najmä eróziou. Vyvinuli sa na nealuviálnych, stredne ťažkých nespevnených nekarbonátových sedimentoch (sprašové a polygenetické hliny a i.) na konvexných (vypuklých) partiách reliéfu pahorkatín.

Sú to pôdy s tzv. ochrickým A0 – horizontom bez ďalších diagnostických horizontov. A0 horizont prechádza v prirodzených podmienkach postupne cez tenký prechodný A/C – horizont do nekarbonátového pôdotvorného substrátu – C - horizontu. Na orných pôdach je prechodný horizont rušený orbou.

Typická sekvencia horizontov: A0 – C

Subtypy:
Regozem psefitická – RMf : s vývojom na nespevnených nealuviálnych sedimentoch (uloženinách)
Regozem arenická – RMa : s vývojom na piesočnatých sedimentoch
Regozem pelická - RMp : s vývojom na ílových sedimentoch

Výmera v poľnohospodárskych pôda SR:
62 810 ha (2,56 %)

Typologicko produkčná kategória: OT 3
málo produkčné orné pôdy
menej produkčné trávne porasty

Produkčný potenciál (rozpätie): 40 – 45 bodov v 100 bodovej stupnici

Zisk z poľnohospodárskeho využívania: -450 (strata) až 160 Sk a 1 ha ročne

Úradná cena podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z.:
5000 – 35 000 Sk za 1 ha

Agronomická charakteristika:
Prirodzeným porastom regozemí sú suchomilné rastliny a najmä trávy. Orbou a hnojením regozemí sa môže vytvoriť kultúrna ornica obyčajne s nízkym obsahom humusu.

Regozeme majú slabo kyslú až neutrálnu pôdnu reakciu, pričom na karbonátových substrátoch (Podunajská nížina) môžu obsahovať aj uhličitany. Sú to pôdy so slabou pútacou schopnosťou, čo spolu s obyčajne nízkym obsahom humusu a malou kapacitou na zadržiavanie vody sú príčinami ich nižšej úrodnosti.

Pri hospodárení na regozemiach sa treba snažiť o pravidelný zvýšený prísun organických hnojív do pôdneho profilu. Veľmi osvedčenou metódou zlepšovania regozemí je zelené hnojenie využívajúce zimnú vlahu. Sú to pôdy obyčajne s nedostatkom vlahy a so slabšie vyvinutým rastlinným porastom, čo vytvára podmienky pre ich vysokú ohrozovanosť veternou, ale aj vodnou eróziou. Živiny sú z týchto pôd intenzívne vyplavované a to nielen zrážkami, ale aj nedobre vykonávanou závlahou.

Obhospodarovanie regozemí je náročné a to najmä zvýšenými nákladmi na organické hnojenie a so značnými rizikami úrod pri výskyte dlhšie trvajúceho sucha. V extrémne suchých rokoch sa na nich takmer nič neurodí. Pri častých výpadkoch úrod treba uvažovať o ich inom ako poľnohospodárskom využití (lesníctvo, nepoľnohospodárska zeleň). Očakávaná klimatická zmena môže z týchto pôd vytvárať stále viac nevhodné poľnohospodárske stanovištia.

Zúrodňovacie opatrenia na regozemiach sú obyčajne nákladné a len krátkodobo účinné.

Vhodnými plodinami pre pestovanie na regozemiach sú raž a menej náročné trávne plodiny. Pri permanentnom zúrodňovaní sú vhodné aj pre náročnejšie kultúry (napr. zemiaky) a pri závlahe dokonca aj pre niektoré zeleniny. Vzhľadom na veľmi diferencované vlastnosti regozemí je pri hospodárení potrebné rešpektovať ich konkrétne lokálne vlastnosti a individuálne sa treba naučiť na nich hospodáriť.

Ekologická charakteristika:
Regozeme majú nižší ekologický potenciál. Časté sú ich negatívne externé vplyvy, a to najmä pri veternej erózii, kedy zaprašujú ovzdušie, alebo ho dokonca znečisťujú (keď sú kontaminované). Pri nadmernom hnojení (najmä dusíkom) môžu znečisťovať vodné zdroje.

Charakteristika územia výskytu:
Pre regozeme sú charakteristické územia s eolitickou a príbuznou geologickou skladbou (viate piesky, spraše, polygenetické hliny vrátane neogénnych pieskov až ílov).

Na územiach pokrytých regozemiami sa najčastejšie vyskytujú orné pôdy, sady, ale aj lesné spoločenstvá, najmä borovicové. Regozeme sú významným faktorom osobitného vzhľadu krajinného priestoru a spôsobu života pri ich využívaní. Na Slovensku je typickou súvislou oblasťou regozemí napríklad Záhorie.

Rozšírenie na území SR

 

Vystavené: 2.4. 2004

Autor textu: Prof. RNDr. Pavol Bielek, DrSc.