logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02/43 420 866
fax: 02/43 295 487
e-mail: sci@vupu.sk, bielek@vupu.sk
 
 

Pôdy Slovenska
PSEUDOGLEJ (PG)

Pseudogleje sú trojhorizontové A-B-C, alebo až štvorhorizontové A-E-B-C pôdy, vyvinuté z rôznych, prevažne nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného režimu s prebytkom povrchových, najčastejšie svahových vôd. Z toho dôvodu ich najčastejší výskyt je v úpätných alebo inak zarovnaných partiách svahov, kde pôdotvornými substrátmi sú úpätné svahoviny (kolúviá), zvrstvené tercierne, fluvioglaciálne a iné polygenetické sedimenty.

Sú to pôdy na povrchu s tzv. ochrickým (plytkým, svetlým humusovým) Ao-horizontom, pod ktorým môže byť (nie je podmienkou) v dôsledku intenzívneho premyvu vyvinutý svetlejší (svetlosivý) eluviálny hydromorfný En-horizont, ktorý vznikol ochudobnením o vylúhované minerálne a organické koloidy. Pod ním leží mramorovaný Bg-horizont. Jeho prítomnosť je najdôležitejším diagnostickým znakom tejto pôdnej jednotky. Je textúrne ťažší ako nadložné horizonty a to buď v dôsledku litologického zvrstvenia (dvojsubstráty), alebo ide o pedogenetickú podmienenosť – akumuláciu translokovaných koloidov. V takomto menej priepustnom horizonte sa vytvára farebne pestrá matrica, so sieťovitou, jazykovitou alebo mozaikovitou farebnosťou, s kontrastným striedaním hrdzavej, okrovej a sivej farby. Diagnostickou podmienkou je zastúpenie sivej a hrdzavej farby oglejenia v matrici nad 80%. Intenzita znakov oglejenia vyznieva cez svetlejší prechodný B/C-horizont v C-horizonte (pôdotvornom substráte).

Subtypy

Pseudoglej modálny – PGm:
pseudoglej v typickom vývoji. Jeho vývoj je litologicky podmienený, v dôsledku prítomnosti vrstvy so zníženou priepustnosťou. Jeho B-horizont sa označuje ako mramorovaný kambický Bgv-horizont.

Pseudoglej kultizemný – PGa:
ako PGm, ale s ornicovým horizontom nepresahujúcim hĺbku 0,35 m.

Pseudoglej luvizemný – PGl:
ako PGm, ale vývoj B-horizontu je pedogeneticky podmienený. Jeho zníženú priepustnosť pre vodu spôsobila pokračujúca akumulácia translokovaných koloidov. V tomto tzv. mramorovanom luvickom Bgt-horizonte sa nachádzajú popri znakoch oglejenia aj koloidné povlaky na povrchu agregátov. Genetickým predchodcom tohto subtypu sú spravidla subtypy hnedozemí a luvizemí.

Pseudoglej stagnoglejový – PGx:
s eluviálnym hydromorfným En-horizontom a s trvalým zamokrením všetkých horizontov v dôsledku stagnujúcej vody na nepriepustnom podloží.

Pseudoglej glejový – PGG:
má pod Bg-horizontom tiež glejový redukčný Gr-horizont v hĺbke do 1 m.

Pseudoglej organozemný – PGo:
s náznakmi rašelinového Ot-horizontu hrúbky do 0,3 m, alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky do 0,5 m nad Bg-horizontom.

Pseudoglej rubifikovaný – PGr:
s červeným (aspoň) Bg-horizontom v dôsledku vývoja z rubifikovaných substrátov.


Základné charakteristiky

Typická sekvencia horizontov

Ao-En-Bg-Cg

Výmera v poľnohospodárskych pôdach SR

185 000 ha (7,6%)

Typologicko-produkčná kategória

O4 – T3 - produkčné orné pôdy až menej produkčné trvalé trávne porasty

Produkčný potenciál

31 – 50 bodov v 100 bodovej stupnici

Zisk z poľnohospodárskeho využívania

-270 až -50 Sk (strata) z 1 ha ročne

Úradná cena podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z.

21 000 – 46 000 Sk za 1 ha

Charakteristika územia výskytu

Pseudogleje sú vyvinuté prevažne na zarovnaných formách reliéfu hraničiacich so svahmi, t.j. tam kde sa mení spádová krivka a povrchové, resp laterálne vody znižujú svoju rýchlosť a namiesto prúdenia po svahu prenikajú intenzívnejšie do podložia. Sú to najčastejšie oblasti úpätných svahovín, riečne terasy, pseudoterasy, poriečne a horské rovne a pod. Lokálne sa však nachádzajú aj vo vrcholových partiách pahorkatín, ak tam napríklad vystupujú neogénne íly blízo k povrchu. Najväčšími geografickými lokalitami sú Oravská, Podtatranská, Lučenecko-Rimavská, Hornonitrianska a Turčianska kotlina, v klimatickej oblasti teplej až mierne chladnej, v nadmorských výškach 200 – 1 000 m.

Ekologická charakteristika

Pôdy patria k slabším producentom biomasy. Majú aj nižší ekologický potenciál. Eróziou sú spravidla málo ohrozené – výnimkou sú niektoré flyšové oblasti a neogénne pahorkatiny. Ich najvýznamnejšou úlohou popri tvorbe biomasy je zachytávanie svahových vôd po prívalových dažďoch.

Agronomická charakteristika

Ide o pôdy prevažne zalesnené (listnaté lesy). V poľnohospodárstve sa využívajú ako trvalé trávne porasty, menej ako orná pôda (po zúrodňovacích opatreniach až do nadmorskej výšky 800 m). Pomerne dobre sa na nich darí ovsu a ďateline lúčnej a to najmä u subtypov s hlbšími a hlinitými nadložnými horizontmi. Iné plodiny sa pestujú obtiažne, často až po náročných zúrodňovacích opatreniach (odvodnenie, celková úprava fyzikálneho stavu pôdy, prevzdušňovanie). Periodické zvýšenie obsahu vlahy v pôde v určitých obdobiach ovplyvňuje agrotechnické zákroky, rast a vývoj rastlín. Pri využití pseudoglejov ako orných pôd sú limitáciou ich nepriaznivé fyzikálne vlastnosti – uľahnutosť a slabá nekapilárna pórovitosť. Pre ich humus je typické vyššie zastúpenie nízkomolekulárnych kyselín.

Rozšírenie pseudoglejov na území SR


Vystavené: 10.3. 2004

Autor textu: Prof. RNDr. Pavol Bielek, DrSc.