logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Mládežnícka 36, 974 05 Banská Bystrica

 


Potenciálny odhad rizík antropogénneho vplyvu na základe cieleného monitoringu pôd

Pôda je zložitý systém, v ktorom prebieha množstvo procesov s vysokým stupňom vnútornej regulácie ale aj s vysokou citlivosťou na vplyvy okolitáho prostredia. Dôležité reakcie, prebiehajúce v agroekosystéme, podmieňuje a odráža aktuálna hodnota pôdnej reakcie. Je to vlastnosť dynamická, ktorá sa mení v čase aj v priestore. Odolnosť rôznych typov pôd vzhľadom na zmeny hodnôt pôdnej reakcie, predovšetkým odolnosť voči acidifikácii, zníženiu hodnoty pôdnej reakcie, závisí od kapacity a reakčnej rýchlosti pufrujúcich pôdnych systémov.

Podľa pufrujúcich systémov môžeme pôdy rozdeliť na rezistentné, menej rezistentné a nerezistentné voči acidifikácii. Černozeme, hnedozeme, čiernice na karbonátových sedimentoch, fluvizeme na karbonátových aluviálnych sedimentoch, kambizeme modálne nasýtené ako aj rendziny patria do skupiny rezistentných pôd voči acidifikácii. Ich dominantnými pufrujúcimi systémami sú prevažne karbonáty až silikáty. Čiernice a fluvizeme na nekarbonátových sedimentoch, kambizeme, pseudogleje a andozeme patria do skupiny menej rezistentných pôd voči acidifikácii. Dominuje u nich pufrujúci systém silikátov, výmenných katiónov až hliníka. K najmenej rezistentným pôdam môžeme zaradiť kambizeme kyslé na kyslých substrátoch, podzoly, rankre regozeme a litozeme, kde hlavnou pufrujúcou substanciou je hliník. Kapacita ako aj potenciál týchto pufrujúcich systémov sa odrážajú vo vývoji  hodnôt pôdnej reakcie, v sorpčnom komplexe a v obsahu aktívneho hliníka, ktoré patria k hlavným indikátorom acidifikácie pôd.

Acidifikácia zasahuje všetky komponenty pôdy. K negatívnym dôsledkom acidifikácie v  slabo kyslých a kyslých pôdach patrí predovšetkým zvýšenie bioprístupnosti ťažkých kovov, kadmia a olova, zvýšenie bioprístupnosti hliníka, ako aj zapojenie týchto komtaminantov do kolobehu a toku látok v agroekosystéme. Taktiež živiny, ktoré nie sú pri nízkych hodnotách pôdnej reakcie dostatočne fixované, sa z pôdy rýchlo vyplavujú a pôdu ochudobňujú.

Cielené permanentné monitorovanie hodnôt pôdnej reakcie, uskutočňované v rámci Čiastkového monitorovacieho systému pôda (ČMS), realizované Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, umožňuje potenciálny odhad antropogénnych vplyvov na časový vývoj hodnôt pôdnej reakcie. Časový vývoj hodnôt pôdnej reakcie odráža antropogénne vplyvy pôsobiace na homeostázu agroekosystému. Potenciálny trend časového vývoja umožňuje posúdiť zraniteľnosť pôdnych typov vzhľadom na acidifikáciu a tým aj predpokladať a čiastočne eliminovať negatívne dôsledky acidifikácie, predovšetkým zvýšenie bioprístupnosti ťažkých kovov a vyplavovanie živín z pôdy.

V rámci ČMS pôda sa vývoj pôdnych parametrov sleduje každoročne na kľúčových lokalitách, ktoré sú umiestnené v antropogénne zaťažených oblastiach. Antropogénny faktor, ktorý zvyšuje ekotoxikologické riziká negatívnych dôsledkov acidifikácie v pôde, si vyžaduje pozornosť najmä v oblastiach s pôdami, ktoré sú menej rezistentné vzhľadom k acidifikácii.

Časový vývoj hodnôt pôdnej reakcie na vybratých kľúčových lokalitách je na obr.1 – 3

Vývoj pôdnej reakcie sledovaný na kľúčových lokalitách v rokoch 1994 až 2001 má polynomický priebeh, pričom sa vo väčšine prípadov pohybuje v intervale stanovenom chybou merania. Výchylky smerom k zakysleniu sme zaznamenali v prípade kambizemí využívaných ako orné pôdy i ako trvalé trávne porasty, pseudogleja využívaného ako orná pôda aj ako trvalý trávny porast, rendziny využívanej ako trvalý trávny porast ako aj v prípade rankra a andozeme. Pufrujúce systémy kambizemí a pseudoglejov (silikáty a výmenné katióny) indikujú, že tieto pôdy patria k labilnejším ekosystémom, s tendenciou k zakysleniu. Pufrujúci systém karbonátov sa prejavuje tlmením acidifikačných tendencií, vývoj pôdnej reakcie na černozemi a čiernici na karbonátových substrátoch, na ekologicky stabilných pôdnych systémoch, osciluje okolo pôvodnej hodnoty v intervale stanovenom chybou merania.

Vývoj parametrov pôd sledovaný v rámci cieleného monitoringu pôd a na základe toho stanovený potenciálny trend vývoja jednotlivých parametrov, umožní determinovať odhad potenciálu zraniteľnosti pôd v jednotlivých regiónoch Slovenska a zároveň pozitívnou cielenou zmenou pôdnych parametrov umožní zachovať zdravú pôdu.

Vystavené 24. 10. 2003

Autor textu: RNDr. Jarmila Makovníková, Csc.