logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02 / 43 420 866, 48 206 901, 43 43 335 626
fax: 02 / 43 295 487, 43 427 485
e-mail: sci@vupu.sk
 
 

Vplyv obrábania pôdy na rozloženie obsahu živín v ornici

Spôsob obrábania pôdy, ako súbor operácií, ktorými sa mechanickým spôsobom menia vlastnosti pôdy, sa podieľa na technike a kvalite príprave pôdy, na regulácii termodynamických podmienok v ornici, na vytváraní vhodných podmienok pre založenie porastu, reguláciu zaburinenosti a v nemalej miere aj na sprístupňovaní živín a ich využití na tvorbe úrody.

Všeobecne pri spracovaní pôdy pod poľnohospodárske plodiny ide o:

  • základné spracovanie, kde zaraďujeme: podmietku, všetky druhy orieb, podrývanie, hĺbkové kyprenie,
  • predsejbovú prípravu pôdy a prípravu osivového lôžka, vlastnú sejbu, úpravu povrchu pôdy po sejbe (valcovanie, bránenie),
  • obrábanie pôdy počas vegetácie (medziriadková kultivácia: bránenie, plečkovanie, obhŕňanie a pod.).

Zvláštne postavenie majú alternatívne spôsoby spracovania pôdy (bezorbové technológie) vrátane pôdoochranných systémov (kontrola erózie, zamedzenie strát pôdy, uchovanie pôdnej vlahy, redukcia zhutnenia pôdy a pod.).

Agrotechnickými zásahmi, predovšetkým základným obrábaním pôdy sa ovplyvňuje nielen rozmiestnenie a rozvrstvenie organickej hmoty pozberových zbytkov, čím dochádza k zmenám podmienok pôdneho prostredia, ktoré sa bezprostredne odrážajú na činnosti biologickej pôdnej zložky, ale aj zapracovanie aplikovaných priemyselných hnojív.

V predloženom príspevku hodnotíme vplyv tradičného, konvenčného a bezorbového obrábania pôdy na zmeny hlavných agrochemických ukazovateľov ornice na obsah prístupného fosforu, draslíka a obsah humusu.

Pokus bol založený na silne erodovanej hnedozemi so zhutnenou podornicou.

Varianty pokusu:
kontrola – tadičná orba
bez orby

Pri základnom hnojení pokusnej plochy P a K boli zohľadnené výsledky agrochemického skúšania pôdy s hodnotami orničnej vrstvy (0,0 – 0,3 m): P = 80 mg a K = 250 mg.kg pôdy.

Z agrochemického hľadiska sa jednalo o pôdu so stredným obsahom prístupného fosforu a dobrým obsahom prístupného draslíka. Z aspektu zistenej zásoby živín sa dalo konštatovať, že pôda vyžadovala potrebu mierneho dosýtenia fosforom a draslíkom. V priebehu troch experimentálnych rokov bola na pokusnej ploche pestovaná kukurica na zrno.

Aplikované dávky hnojív pod pestovanú plodinu:
dusík: 160 kg.ha (pred sejbou 80 kg, počas vegetácie 80 kg)
fosfor (P2O5): 90 kg.ha (40 kg P)
draslík (K2O): 100 kg.ha (83 kg K)

Sledované agrochemické kazovatele: obsah prístupného P, K, Mg a Ca v spoločnom výluhu podľa Mehlicha II.

Diferencovaný odber pôdy podľa hĺbok sa uskutočnil po ukončení pokusu do hĺbky 0,4 m po 0,1 m vrstvách.

V progresívnych sústavách hnojenia sa všeobecne zameriavame na dosiahnutie optimálneho obsahu prístupných živín v pôde tzv. dosycovacím hnojením. Iba na pôdach dosýtených všetkými živinami sa môže v širokom rozsahu uplatniť selektívny príjem živín, ktorý pri vzájomnej vyváženosti umožňuje plodine ich intenzívne využitie na tvorbu úrody.

V súčasnosti pri využití extrakčného činidla Mehlich II sa za optimálnu hladinu obsahu prístupných živín v pôde považuje kategória dobrého obsahu, čo predstavuje priaznivý obsah živín v pôde, ktorý je potrebné ďalej iba udržovať.

Po troch rokoch pestovania na zrno na uvedených variantoch mechanického obrábania pôdy a jednotnej výživy NPK – hnojivami sme zistili zásadné rozdiely v obsahu prístupného fosforu a draslíka v sledovaných hĺbkach orničného profilu.

Profilové rozvrstvenie obsahu prístupného fosforu a draslíka je znázornené v grafoch 1 a 2.

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že plošná aplikácia priemyselných hnojív na povrch pôdy, bez zapracovania orbou mala za následok kumuláciu príslušnej živiny v hornej vrstve orničného horizontu (do 0,1 m). Tým bola sťažená dostupnosť živiny pre korene pestovanej plodiny. Naopak, tradičná orba spôsobila, že hnojivo sa dostalo do spodných vrstiev orničného horizontu (0,2 – 0,3 m), do bezprostrednej blízkosti koreňov.

Obsah humusu: (graf 3): Analýza pôdy ukázala rozdiely medzi pokusnými variantmi použitej technológie prípravy pôdy. Najvyšší obsah humusu bol v orničnej vrstve pôdy po konvenčnej orbe (2,33 %), nižší obsah humusu bol zaznamenaný v orničnej vrstve pôdy na bezorbovom variante (1,75 %).

Záver

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že:

  • aplikácia fosforečných a draselných hnojív na povrch poľa bez následného zapracovania do pôdy, môže limitovať schopnosť príjmu P a K rastlinami, nakoľko živiny majú tendenciu zostávať na povrchu vo vrstve do 0,1 m,
  • naopak, zapracovanie hnojiva do pôdy tradičnou, agrotechnikou zlepšuje prístupnosť aplikovaných živín pre korene pestovaných rastlín tým, že zvyšuje ich obsah aj v spodnej vrstve orničného horizontu (0,2 – 0,3 m).

Vystavené 30. 9. 2003

Autor textu: RNDr. Dušan Miklovič, Csc.