|
Spôsob obrábania pôdy, ako súbor operácií, ktorými sa mechanickým
spôsobom menia vlastnosti pôdy, sa podieľa na technike a kvalite
príprave pôdy, na regulácii termodynamických podmienok v ornici,
na vytváraní vhodných podmienok pre založenie porastu, reguláciu
zaburinenosti a v nemalej miere aj na sprístupňovaní živín
a ich využití na tvorbe úrody.
Všeobecne pri spracovaní pôdy pod poľnohospodárske plodiny
ide o:
- základné spracovanie, kde zaraďujeme: podmietku,
všetky druhy orieb, podrývanie, hĺbkové kyprenie,
- predsejbovú prípravu pôdy a prípravu osivového
lôžka, vlastnú sejbu, úpravu povrchu pôdy po sejbe (valcovanie,
bránenie),
- obrábanie pôdy počas vegetácie (medziriadková
kultivácia: bránenie, plečkovanie, obhŕňanie a pod.).
Zvláštne postavenie majú alternatívne spôsoby spracovania pôdy
(bezorbové technológie) vrátane pôdoochranných systémov (kontrola
erózie, zamedzenie strát pôdy, uchovanie pôdnej vlahy, redukcia
zhutnenia pôdy a pod.).
Agrotechnickými zásahmi, predovšetkým základným obrábaním pôdy
sa ovplyvňuje nielen rozmiestnenie a rozvrstvenie organickej
hmoty pozberových zbytkov, čím dochádza k zmenám podmienok
pôdneho prostredia, ktoré sa bezprostredne odrážajú na činnosti
biologickej pôdnej zložky, ale aj zapracovanie aplikovaných priemyselných
hnojív.
V predloženom príspevku hodnotíme vplyv tradičného, konvenčného
a bezorbového obrábania pôdy na zmeny hlavných agrochemických
ukazovateľov ornice na obsah prístupného fosforu, draslíka a obsah
humusu.
Pokus bol založený na silne erodovanej hnedozemi so zhutnenou
podornicou.
Varianty pokusu:
kontrola – tadičná orba
bez orby
Pri základnom hnojení pokusnej plochy P a K boli zohľadnené
výsledky agrochemického skúšania pôdy s hodnotami orničnej
vrstvy (0,0 – 0,3 m): P = 80 mg a K = 250 mg.kg pôdy.
Z agrochemického hľadiska sa jednalo o pôdu so stredným
obsahom prístupného fosforu a dobrým obsahom prístupného draslíka.
Z aspektu zistenej zásoby živín sa dalo konštatovať, že pôda
vyžadovala potrebu mierneho dosýtenia fosforom a draslíkom.
V priebehu troch experimentálnych rokov bola na pokusnej ploche
pestovaná kukurica na zrno.
Aplikované dávky hnojív pod pestovanú plodinu:
dusík: 160 kg.ha (pred sejbou 80 kg, počas vegetácie 80
kg)
fosfor (P2O5): 90 kg.ha (40 kg P)
draslík (K2O): 100 kg.ha (83 kg K)
Sledované agrochemické kazovatele: obsah prístupného P, K, Mg
a Ca v spoločnom výluhu podľa Mehlicha II.
Diferencovaný odber pôdy podľa hĺbok sa uskutočnil po ukončení
pokusu do hĺbky 0,4 m po 0,1 m vrstvách.
V progresívnych sústavách hnojenia sa všeobecne zameriavame
na dosiahnutie optimálneho obsahu prístupných živín v pôde
tzv. dosycovacím hnojením. Iba na pôdach dosýtených všetkými živinami
sa môže v širokom rozsahu uplatniť selektívny príjem živín,
ktorý pri vzájomnej vyváženosti umožňuje plodine ich intenzívne
využitie na tvorbu úrody.
V súčasnosti pri využití extrakčného činidla Mehlich II sa
za optimálnu hladinu obsahu prístupných živín v pôde považuje
kategória dobrého obsahu, čo predstavuje priaznivý obsah živín v pôde,
ktorý je potrebné ďalej iba udržovať.
Po troch rokoch pestovania na zrno na uvedených variantoch mechanického
obrábania pôdy a jednotnej výživy NPK – hnojivami sme zistili
zásadné rozdiely v obsahu prístupného fosforu a draslíka
v sledovaných hĺbkach orničného profilu.
Profilové rozvrstvenie obsahu prístupného fosforu a draslíka
je znázornené v grafoch 1 a 2.
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že plošná aplikácia priemyselných
hnojív na povrch pôdy, bez zapracovania orbou mala za následok kumuláciu
príslušnej živiny v hornej vrstve orničného horizontu (do 0,1
m). Tým bola sťažená dostupnosť živiny pre korene pestovanej plodiny.
Naopak, tradičná orba spôsobila, že hnojivo sa dostalo do spodných
vrstiev orničného horizontu (0,2 – 0,3 m), do bezprostrednej blízkosti
koreňov.
Obsah humusu: (graf 3): Analýza pôdy ukázala rozdiely medzi pokusnými
variantmi použitej technológie prípravy pôdy. Najvyšší obsah humusu
bol v orničnej vrstve pôdy po konvenčnej orbe (2,33 %), nižší
obsah humusu bol zaznamenaný v orničnej vrstve pôdy na bezorbovom
variante (1,75 %).
Záver
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že:
- aplikácia fosforečných a draselných hnojív
na povrch poľa bez následného zapracovania do pôdy, môže limitovať
schopnosť príjmu P a K rastlinami, nakoľko živiny majú
tendenciu zostávať na povrchu vo vrstve do 0,1 m,
- naopak, zapracovanie hnojiva do pôdy tradičnou,
agrotechnikou zlepšuje prístupnosť aplikovaných živín pre korene
pestovaných rastlín tým, že zvyšuje ich obsah aj v spodnej
vrstve orničného horizontu (0,2 – 0,3 m).
Vystavené 30. 9. 2003 |
