Kambizeme sú trojhorizontové A-B-C pôdy, vyvinuté zo zvetralín
vyvretých, metamorfovaných a vulkanických hornín, prevažne
nekarbonátových sedimentov paleogénu a neogénu, lokálne tiež
z nespevnených sedimentov, napr. z viatych pieskov.
Ich humusový A-horizont je v nižších polohách plytký a svetlý,
s malým obsahom humusu a často aj na zvetralinách
granitov sorpčne nasýtený. Ide o tzv. ochrický Ao-horizont.
Vo vyšších, klimaticky extrémnejších nadmorských výškach v ňom
narastá obsah surového kyslého humusu a narastá tiež
jeho hrúbka, čím sa mení na tzv. umbrický (tmavý, hrubý, sorpčne
nenasýtený) Au-horizont. Dominantným diagnostickým horizontom kambizemí
je kambický Bv-horizont. Je to metamorfický podpovrchový horizont
ktorý vznikol procesom hnednutia (brunifikácie), t.j. oxidického
zvetrávania, s fyzikálnou a chemickou premenou prvotných
minerálov a tvorbou ílových minerálov, bez ich výraznejšej
translokácie. Tento proces dáva horizontu charakteristickú hnedú
farbu. Za kambický horizont sa považujú aj iné alterácie pod A-horizontom,
napr. zmena farby a štruktúry v dôsledku odvápnenia časti
pedonu. Typickým morfologickým znakom kambizemí sú difúzne prechodné
horizonty A/B a B/C. Táto vlastnosť si vyžaduje zvýšenú pozornosť
najmä pri identifikácii kambizemí nižších polôh ktoré sú celkovo
svetlé, s málo kontrastným zafarbením. Kontrastnosť a výraznosť
farieb horizontov kambizeme rastie s nadmorskou výškou v dôsledku
slabšej mineralizácie a intenzívnejšieho zvetrávania v podmienkach
drsnejšej klímy.
Subtypy
Kambizem kultizemná – Kma:
ako KMm, ale s ornicovým Akp-horizontom nepresahujúcim
hĺbku 0,35 m. Typická sekvencia: Akp-Bv-B/C-C.
Kambizem rendzinová – KMv:
ako KMm, sorpčne nasýtená, s alteračnými znakmi v Bv-horizonte
(štruktúra, farba) podmienenými prevažne vylúhovaním karbonátov
v časti pedonu pod A-horizontom a s karbonátovým
C-horizontom. Typická sekvencia: Ao (resp. Au)-A/Bv-Bv-B/C-Cc.
Kambizem pararendzinová – Kmi:
ako KMv, ale s karbonátovo-silikátovým C-horizontom. Typická
sekvencia: Ao (resp. Au)-A/Bv-Bv-B/C-Cc.
Kambizem podzolová – KMp:
ako KMm, ale s kambickým podzolovým Bvs-horizontom, v ktorom
sú aj náznaky translokácie seskvioxidov (Fe2O3,
Al2O3), avšak bez prítomnosti eluviálneho
E-horizontu. Typická sekvencia: Aup-A/Bvs-Bvs-B/C-C.
Kambizem andozemná – KMn:
ako KMm, ale s kambickým andickým Bvn-horizontom aspoň
v časti B-horizontu. Jeho znakmi sú extrémna ľahkosť a kyprosť
(objemová hmotnosť ≤ 0,9 g.cm-3), pričom aj ako
B-horizont má vysoký obsah humusu, často aj nad 10%. Typická sekvencia:
Aua-A/Bvn-Bvn-B/C-C.
Kambizem luvizemná – KMl:
ako KMm, ale s kambickým luvickým Bvt-horizontom, ktorý
má aspoň v časti Bv-horizontu tiež náznaky translokácie koloidov
(slabé koloidné povlaky na povrchu agregátov). Typická sekvencia:
Ao (resp. Au)-A/Bvt-Bvt-B/C-Cc.
Kambizem pseudoglejová – KMg:
ako KMm, ale s kambickým mramorovaným Bvg-horizontom, ktorý
má aspoň v časti B-horizontu náznaky oglejenia pôsobením povrchových
vôd (sivá a hrdzavá farba po reduk- čných a oxidačných
procesoch so zastúpením v matrici horizontu v rozsahu
10 – 80 %. Typická sekvencia: Ao (resp. Au)-A/Bvg-Bvg-B/Cg-Cg.
Kambizem glejová – KMG:
ako KMm, ale s nástupom glejového redukčného Gr-horizontu
v hĺbke 0,5 – 1 m od povrchu. Ide o horizont s výrazne
prevládajúcou sivou (sivomodrou, sivozelenou) farbou v dôsledku
redukčných procesov pod vplyvom trvale vysokej hladiny podzemnej
vody. Typická sekvencia: Ao (resp. Au)-A/Bv-Bv-B/CGo-CGo až Gr.
Kambizem rubifikovaná – KMr:
ako KMm, ale s vývojom aspoň časti Bv-horizontu z rubifikovaných
silikátových substrátov výrazne červenej farby (braunlém, rotlém
a pod.). Typická sekvencia: Ao (resp. Au)-A/Bvr-Bvr-B/Cr-Cr.
Základné charakteristiky
Typická sekvencia
horizontov |
Ao (resp.
Au)-A/Bv-Bv-B/C-C. |
Výmera v poľnohospodárskych
pôdach |
656 872
ha (26,8%) |
Typologicko-produkčná kategória |
O4 – T4 –
produkčné orné pôdy až málo produkčné trvalé trávne
porasty |
Produkčný
potenciál |
10 – 60 bodov
v 100 bodovej stupnici |
Zisk z poľnohospodárskeho
využitia |
470 – 780
Sk z 1 ha ročne |
Úradná cena
podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z. |
5 000
– 45 000 Sk za 1 ha |
|
Charakteristika územia výskytu
Kambizeme sú najrozšírenejším pôdnym typom na území Slovenska.
Vyvinuli sa vo všetkých našich pohoriach s výnimkou tých, ktoré
sú budované mezozoickými horninami (vápence, dolomity). Hojné zastúpenie
majú tiež na viatych pieskoch Záhorskej nížiny. Vyvinuté sú v klimatickej
oblasti teplej, mierne suchej, až chladnej horskej, v nadmorských
výškach 145 – 800 m (kambizeme nasýtené) a (200)600 – 1 400
m (kambizeme kyslé).
Ekologická charakteristika
Kambizeme sa produkčne a ekologicky uplatňujú v stredných
a vyšších nadmorských výškach. Z ekologického hľadiska
sú to pôdy cenné pre svoju nezastupiteľnú schopnosť zadržiavať a akumulovať
zrážkové vody a tiež pre svoje filtračné vlastnosti. Vzhľadom na
ich výskyt v svahovitých polohách sú často erodované a tým
aj ohrozujúce povrchové vodné zdroje. Pri znečistení ťažkými kovmi
je predpoklad ich vysokého transportu do pestovaných rastlín (vzhľadom
na kyslú reakciu týchto pôd).
Agronomická charakteristika
Kambizeme sú stredne úrodné pôdy, vhodné len pre užší sortiment
poľnohospodárskych plodín. Vhodné sú najmä na pestovanie jačmeňa
a raže ak ide o elúviá, oblasť flyšových pieskovcov, alebo
viate piesky Záhorskej nížiny. Na hlbších svahových delúviách a elúviách
sa darí lucerne, maku, repke olejnej, cukrovej repe. Kyslé variety
hlbších kambizemí vyhovujú zemiakom a konope. Vhodnými plodinami
sú aj ľan, šošovica a vika siata. Pšenici a kukurici sa
darí len v najteplejších oblastiach ich výskytu, za predpokladu
že ide o pôdy dostatočne hlboké (nad 0,6 m) a slabo kamenité.

Vystavené:2.3. 2004
|