logo VÚVV
Mendelova zemědělská a lesnická univerzita Brno

Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky
Matuškova 25
831 01Bratislava
Tel.: +421 2 54775647
Fax: + 421 2 54775436
E-mail: office@vuvv.sk
 
 


Indikátory kvality vinohradníckej pôdy

Ujme sa dotazníková metóda?

Špecifickou vlastnosťou viniča je potreba optimálnej pôdnej reakcie a zastúpenie jednotlivých živín v pôde (relatívne dynamický parameter). Nedostatok, alebo nadbytok živín v pôde ovplyvňuje kvalitu a množstvo zberu i kvalitu vyrobeného vína. Nároky viniča na živiny sú oplyvnené predovšetkým účelom jej pestovania. Veľmi náročné na teplo a menej náročné na pôdne vlastnosti sú muštové odrody hrozna. Kvalita hrozna závisí od obsahu cukru:  pri vysokom výnose cukornatosť obyčajne klesá a naopak.

Pojem kvality pôdy vo vinohrade nie je nový, historicky sa spája s výnosom a kvalitou pestovaného hrozna a z neho vyrobeného vína. Pôda však plní okrem produkčných vlastností aj celý rad ďalších funkcií. Na hodnotenie súčasných problémov, ako uvádza Bujnovský (1999), už nepostačuje produkčné hodnotenie kvality pôdy z hľadiska produktivity, ale aj z hľadiska ekologického a socio-ekonomického (súhrnne ich označujeme ako environmentálne). Kvalita sa chápe ako kapacita určitej pôdy fungovať v rámci hraníc ekosystému (prirodzeného, alebo človekom vytvoreného), ako schopnosť pôdy udržovať produkciu rastlín a zvierat, udržovať, alebo zvyšovať kvalitu vody, vzduchu a podporovať zdravie človeka (Acton et al., 1995, Doran et al., 1998).

V súčasnosti k základným parametrom hodnotenia kvality pôdy patria jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti zisťované podrobnými analýzami a ich vyhodnocovaním (Prax et al. 1996, Hraško et al. 1962).

K indikátorom kvality pôdy patria nasledujúce parametre:

  • Fyzikálne parametre pôdy (štruktúra, textúra, hĺbka, hydraulická vodivosť, maximálna a retenčná vodná kapacita, objemová hmotnosť a pórovitosť)
  • Chemické a fyzikálno–chemické parametre pôdy (obsah a kvalita humusu, obsah dusíka, pH, celková katiónová výmenná kapacita, stupeň nasýtenosti sorpčného komplexu, vodivosť, obsah živín (N, P, K,Ca, Mg) a obsah rizikových prvkov a organických kontaminantov)
  • Biologické parametre pôdy (C, N biomasy mikroorganizmov, potenciálne mineralizovateľný N, respirácia, aktivita pôdnych enzýmov)

Pri výbere parametrov kvality významnú úlohu zohráva ich variabilita v čase, ktorá súvisí so stabilitou parametrov. Medzi stabilné pôdne parametre patrí napr. jej hĺbka a zrnitostné zloženie. Medzi relatívne stabilné parametre patrí obsah solí, organickej hmoty, rizikových prvkov a organických kontaminantov. Medzi dynamické parametre patrí vlhkosť, teplota a mikrobiálna aktivita. Medzi relatívne dynamické parametre patrí reakcia pôdy (pH) a obsah živín. Stabilné a relatívne stabilné parametre dominantne ovplyvňujú kvalitu pôdy, zatiaľ čo dynamické a relatívne dynamické viac súvisia s jej krátkodobými resp. dlhodobými zmenami v závislosti od ich včasnej a účinnej eliminácie.

Hodnotenie kvality pôdy by malo byť komplexné a malo by integrovať všetky časti pôdneho systému, nesmie sa omedzovať na fungovanie iba časti systému. Je však veľmi náročné takú širokú škálu parametrov sledovať a pravidelne vyhodnocovať. Preto vzhľadom na komplexné riešenie problému existuje vo svete snaha vytvoriť index kvality pôdy. Z publikovanej literatúry je zrejmé, že ide vždy iba o časť zložitého systému a v praktickom prostredí je to úloha veľmi komplikovaná a ťažko zvládnuteľná. Napríklad Larson a  Pierce (1991) navrhli vyjadriť zmenu kvality pôdy pomocou nasledujúceho minimálneho súboru údajov:

  • Obsah prijateľných živín
  • Celkový organický uhlík
  • Labilný organický uhlík
  • Zrnitostné zloženie pôdy
  • Využiteľná vodná kapacita
  • Štruktúra pôdy
  • Odpor a elektrická vodivosť
  • Maximálna hĺbka prekorenenia
  • Pôdna reakcia (pH)

V súčasnosti sa okrem detailného hodnotenia čiastkových procesov pracuje i na komplexnom vyjadrení kvality celého systému. Vo vinohrade potom nehodnotíme iba kvalitu pôdy, kvalitu a množstvo hroznových produktov, ale sa snažíme uplatňovat všeobecný a praktický pohľad na celý systém s väzbou na dané prostredie. Príkladom môže byť praktické riešenie tohto problému z Wisconsinu, ktoré vzniklo na základe spolupráce vedcov s farmármi. Hodnotenie kvality pôdy v jednotlivých kategoriách (zdravá, zhoršená, nezdravá) sa vypracovalo na základe dotazníkov, kde viac ako polovica otázok sa týkala pôdy, ďalej rastlín, zvierat a vody. Následne bola určená klasifikácia kvality pôdy (Šarapatka et al., 2002, Pokorný et al., 2003). Hodnotenie kvality pôdy pomocou dotazníkových akcií sa u nás zatiaľ nepraktizuje, zasluhuje si však pozornosť a ďalšie rozpracovanie tak, aby sa mohlo použiť v praxi.

Literatúra :

Acton D. F., Gregorich L. J. (1995): Understanding soil health. In: Acton D.F., Gregorich L.J. (eds.), The healthof our soils: towards sustainable agriculture in Canada. Centre Land Biol.Resour. Res., Research Branch, Agriculture Agri-Food Canada, Otawa: 5-10

Black C. A. (1993): Soil fertility evaluation and control. Lewis Publisher, Boca Raton –Tokyo: 0-746

Bujnovský R., Juráni B. (1999): Kvalita pôdy jej hodnotenie a vymedzenie. VÚPOP, Bratislava: 0-42

Doran J. V., Liebig M., Santana D. P. (1998): Soil health and global sustainability. XVIth World Congress of Soil Science , Symposium No 36, ISSS-SICS, Montpelier: 0-7

Hraško J. a kol.(1962): Rozbory pôd. Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, Bratislava:0-335

Larson W.E., Pierce F.J.(1991): Conservation and enhancement of soil quality. In: Evaluation for sustainable land management in the developing world. Vol. 2 technical Papers, IBSRAM Proc. No 12: 175-203

Pokorný E., Šarapatka B. (2003): Půdoznalství pro ekozemědělce. MŽP, Praha: 0-40

Prax A., Pokorný E. (1996): Klasifikace a ochrana půd. MZLU, Brno: 0-143

Šarapatka B., Dlapa P., Bedrna Z. (2002): Kvalita a degradace půdy. VUP, Olomouc: 0-246

Vystavené 20. 6. 2005

Autori textu: RNDr. Pospíšilová Ľ., CSc. a Ing. Pokorný E., CSc., RNDr. Laštincová J., PhD.