|
Ujme sa dotazníková metóda?
Špecifickou vlastnosťou viniča je potreba optimálnej pôdnej
reakcie a zastúpenie jednotlivých živín v pôde
(relatívne dynamický parameter). Nedostatok, alebo nadbytok
živín v pôde ovplyvňuje kvalitu a množstvo zberu i kvalitu
vyrobeného vína. Nároky viniča na živiny sú oplyvnené predovšetkým
účelom jej pestovania. Veľmi náročné na teplo a menej náročné na
pôdne vlastnosti sú muštové odrody hrozna. Kvalita hrozna závisí
od obsahu cukru: pri vysokom výnose cukornatosť obyčajne klesá
a naopak.
Pojem kvality pôdy vo vinohrade nie je nový, historicky sa spája
s výnosom a kvalitou pestovaného hrozna a z neho
vyrobeného vína. Pôda však plní okrem produkčných vlastností aj
celý rad ďalších funkcií. Na hodnotenie súčasných problémov, ako
uvádza Bujnovský (1999), už nepostačuje produkčné hodnotenie kvality
pôdy z hľadiska produktivity, ale aj z hľadiska ekologického
a socio-ekonomického (súhrnne ich označujeme ako environmentálne).
Kvalita sa chápe ako kapacita určitej pôdy fungovať v rámci
hraníc ekosystému (prirodzeného, alebo človekom vytvoreného), ako
schopnosť pôdy udržovať produkciu rastlín a zvierat, udržovať,
alebo zvyšovať kvalitu vody, vzduchu a podporovať zdravie človeka
(Acton et al., 1995, Doran et al., 1998).
V súčasnosti k základným parametrom hodnotenia kvality pôdy
patria jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti zisťované
podrobnými analýzami a ich vyhodnocovaním (Prax et al. 1996,
Hraško et al. 1962).
K indikátorom kvality pôdy patria nasledujúce parametre:
- Fyzikálne parametre pôdy (štruktúra, textúra, hĺbka, hydraulická
vodivosť, maximálna a retenčná vodná kapacita, objemová hmotnosť
a pórovitosť)
- Chemické a fyzikálno–chemické parametre pôdy (obsah a kvalita
humusu, obsah dusíka, pH, celková katiónová výmenná kapacita,
stupeň nasýtenosti sorpčného komplexu, vodivosť, obsah živín (N,
P, K,Ca, Mg) a obsah rizikových prvkov a organických kontaminantov)
- Biologické parametre pôdy (C, N biomasy mikroorganizmov, potenciálne
mineralizovateľný N, respirácia, aktivita pôdnych enzýmov)
Pri výbere parametrov kvality významnú úlohu zohráva ich variabilita
v čase, ktorá súvisí so stabilitou parametrov. Medzi stabilné
pôdne parametre patrí napr. jej hĺbka a zrnitostné zloženie.
Medzi relatívne stabilné parametre patrí obsah solí, organickej
hmoty, rizikových prvkov a organických kontaminantov. Medzi
dynamické parametre patrí vlhkosť, teplota a mikrobiálna aktivita.
Medzi relatívne dynamické parametre patrí reakcia pôdy (pH) a obsah
živín. Stabilné a relatívne stabilné parametre dominantne ovplyvňujú
kvalitu pôdy, zatiaľ čo dynamické a relatívne dynamické viac
súvisia s jej krátkodobými resp. dlhodobými zmenami v závislosti
od ich včasnej a účinnej eliminácie.
Hodnotenie kvality pôdy by malo byť komplexné a malo by
integrovať všetky časti pôdneho systému, nesmie sa omedzovať na
fungovanie iba časti systému. Je však veľmi náročné takú širokú
škálu parametrov sledovať a pravidelne vyhodnocovať. Preto vzhľadom
na komplexné riešenie problému existuje vo svete snaha vytvoriť
index kvality pôdy. Z publikovanej literatúry je zrejmé, že ide
vždy iba o časť zložitého systému a v praktickom
prostredí je to úloha veľmi komplikovaná a ťažko zvládnuteľná. Napríklad
Larson a Pierce (1991) navrhli vyjadriť zmenu kvality pôdy
pomocou nasledujúceho minimálneho súboru údajov:
- Obsah prijateľných živín
- Celkový organický uhlík
- Labilný organický uhlík
- Zrnitostné zloženie pôdy
- Využiteľná vodná kapacita
- Štruktúra pôdy
- Odpor a elektrická vodivosť
- Maximálna hĺbka prekorenenia
- Pôdna reakcia (pH)
V súčasnosti sa okrem detailného hodnotenia čiastkových
procesov pracuje i na komplexnom vyjadrení kvality celého systému.
Vo vinohrade potom nehodnotíme iba kvalitu pôdy, kvalitu a množstvo
hroznových produktov, ale sa snažíme uplatňovat všeobecný a praktický
pohľad na celý systém s väzbou na dané prostredie. Príkladom
môže byť praktické riešenie tohto problému z Wisconsinu, ktoré
vzniklo na základe spolupráce vedcov s farmármi. Hodnotenie
kvality pôdy v jednotlivých kategoriách (zdravá, zhoršená,
nezdravá) sa vypracovalo na základe dotazníkov, kde viac ako polovica
otázok sa týkala pôdy, ďalej rastlín, zvierat a vody. Následne
bola určená klasifikácia kvality pôdy (Šarapatka et al., 2002, Pokorný
et al., 2003). Hodnotenie kvality pôdy pomocou dotazníkových akcií
sa u nás zatiaľ nepraktizuje, zasluhuje si však pozornosť a ďalšie
rozpracovanie tak, aby sa mohlo použiť v praxi.
Literatúra :
Acton D. F., Gregorich L. J. (1995): Understanding soil
health. In: Acton D.F., Gregorich L.J. (eds.), The healthof our
soils: towards sustainable agriculture in Canada. Centre Land Biol.Resour.
Res., Research Branch, Agriculture Agri-Food Canada, Otawa: 5-10
Black C. A. (1993): Soil fertility evaluation and control.
Lewis Publisher, Boca Raton –Tokyo: 0-746
Bujnovský R., Juráni B. (1999): Kvalita pôdy jej hodnotenie
a vymedzenie. VÚPOP, Bratislava: 0-42
Doran J. V., Liebig M., Santana D. P. (1998): Soil health
and global sustainability. XVIth World Congress of Soil Science
, Symposium No 36, ISSS-SICS, Montpelier: 0-7
Hraško J. a kol.(1962): Rozbory pôd. Slovenské vydavateľstvo
pôdohospodárskej literatúry, Bratislava:0-335
Larson W.E., Pierce F.J.(1991): Conservation and enhancement
of soil quality. In: Evaluation for sustainable land management
in the developing world. Vol. 2 technical Papers, IBSRAM Proc. No
12: 175-203
Pokorný E., Šarapatka B. (2003): Půdoznalství pro ekozemědělce.
MŽP, Praha: 0-40
Prax A., Pokorný E. (1996): Klasifikace a ochrana
půd. MZLU, Brno: 0-143
Šarapatka B., Dlapa P., Bedrna Z. (2002): Kvalita a degradace
půdy. VUP, Olomouc: 0-246
Vystavené 20. 6. 2005
|
