logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02/43 420 866
fax: 02/43 295 487
e-mail: sci@vupu.sk, bielek@vupu.sk
 
 

Pôdy Slovenska
Hnedozem (HM)

Hnedozeme sú typické svojim trojhorizontovým A-B-C pôdnym profilom. Vyvinuli sa prevažne na sprašiach a iných kvartérnych a neogénnych sedimentoch. Ich vývoj prebiehal v podmienkach periodicky premyvného vodného režimu.

Od povrchu majú obyčajne svetlý humusový Ao-horizont. Pod ním je vyvinutý výrazný Bt-horizont obohatený zhora vymývaným ílom a koloidnými zložkami, ktoré vytvárajú na povrchu pôdnych agregátov viditeľné povlaky. Bt-horizont prechádza postupne cez svetlejší B/C-horizont do farebne svetlého pôdotvorného substrátu, t.j. C-horizontu.

V prípade vývoja pôdy na karbonátových substrátoch sú karbonáty vylúhované zo všetkých horizontov a nachádzajú sa až v C-horizonte často vo forme mäkkých zhlukov, CaCO3, alebo spevnených konkrécií, tzv. cicvárov. Môže sa tým vytvoriť osobitný kalcikový (Ca) horizont.

Subtypy

Hnedozem modálna B – HMm: hnedozem v typickom vývoji.

Hnedozem kultizemná – HMa: ako HMm, ale s ornicovým horizontom nepresahujúcim hĺbku 0,35 m.

Hnedozem luvizemná – HMl: ako HMm, ale s hrubším Bt-horizontom a náznakmi eluviálneho luvického El-horizontu (svetlejší horizont pod A-horizontom, ochudobnený o vylúhované, prevažne ílovité častice, translokované do podložného iluviálneho horizontu).

Hnedozem pseudoglejová – HMg: s tzv. mramorovaným luvickým Btg-horizontom, v ktorom popri plných luvických znakoch sú aj znaky oglejenia povrchovou vodou (hrdzavé a sivé škvrny so zastúpením 10-80 % v matrici).

Hnedozem rubifikovaná – HMr: ako HMm, ale s výrazným červeným sfarbením minimálne Bt-horizontu, v dôsledku vývoja rubifikovaných pôdotvorných substrátov (terra rossa, terra fusca).

Charakteristika územia výskytu

Pôda je rozšírená najmä v územiach pahorkatín a nízko položených kotlín v nadmorských výškach 150-480 m, s priemernou ročnou teplotou 8-9°C a s ročným úhrnom zrážok 600-700 mm. Pôdotvorným substrátom sú spraše, sprašové hliny, svahoviny a neogénne sedimenty. Pôvodným porastom boli lesy s hustým trávnym podrastom. Lesy sa postupne vyrúbali, takže dnes je takmer celá oblasť výskytu hnedozemných pôd poľnohospodárskou pôdou.

V čase lesnej pokrývky sa v týchto pôdach hromadil slabo kyslý humus, prebiehalo vylúhovanie karbonátov, intenzívne zvetrávanie minerálov a vertikálny posun ílovitých častíc. Premyvný režim týchto pôd sa následnou kultiváciou značne zoslabil. Hnedozeme patria medzi naše najviac skultúrnené pôdy.

Ekologická charakteristika

Hnedozeme majú stredný až vysoký pozitívny ekologický potenciál, relatívne dobre tvoria biomasu (najmä keď sú hnojené). V Bt-horizonte majú hnedozeme 1,2-2,0-krát viac ílovitých častíc v porovnaní s ornicou. Preto niektoré hnedozeme majú hlinitú ornicu, ale ílovitohlinitú podornicu, čo sa pozitívne prejavuje na vododržnosti pôdy. V suchých obdobiach sú náchylné na veternú eróziu a počas prívalových zrážok môžu byť poškodzované aj vodnou eróziou. Pretože podzemná voda je u nich obyčajne hlboko nie sú príliš “nebezpečné” z hľadiska znečistenia vodných zdrojov vyplavovaním látok z pôdneho profilu.

Agronomická charakteristika

Hnedozeme majú dobrú pútaciu schopnosť a obsahujú aj dosť živín, takže patria medzi naše agronomicky najvhodnejšie pôdy. Sú to úrodné pôdy, ktoré vyhovujú širšiemu sortimentu rastlín. Keď sa dodržiavajú správne zásady obhospodarovania, stáva sa z nich dobrý produkčný typ, vhodný pre pestovanie väčšiny bežných poľnohospodárskych plodín – najmä obilnín. Sú po černozemiach a čierniciach našimi najúrodnejšími pôdami, umožňujúcimi značnú pružnosť osevného postupu. Za dobré “pšeničné pôdy” môžeme považovať hnedozeme na sprašiach a hnedozeme na sprašových hlinách, avšak len pri intenzívnom hnojení a vápnení. Na hnedozemiach sa darí aj kukurici, tabaku, repke olejnej, ale aj cukrovej repe, maku, lucerne a ľanu. Vzhľadom na nedostatok humusu a často aj pomerne plytký humusový horizont je dôležité, aby sa na nich pravidelne pestovali viacročné krmoviny. Sú vhodné aj na založenie sadov, najmä tam, kde povrchové vrstvy sú štrkovité. Darí sa na nich aj hrachu (ak sú dostatočne hlboké a nie sú ťažké a kyslé), ale aj fazuli a to pri dostatočnom kyprení a organickom hnojení.

Vzhľadom na nižšiu stabilitu humusu sú hnedozeme zraniteľné z hľadiska zachovania obsahu a kvality pôdnej organickej hmoty. Pri hospodárení treba starostlivo usilovať o aspoň vyrovnanú bilanciu organických látok. Ak sú na svahoch, treba ich chrániť aj proti erózii. Stáva sa, že sú erodované až na pôdotvorný substrát.

Základné charakteristiky

Typická sekvencia horizontov:

Ao – Bt – C

Výmera v poľnohospodárskych pôdach SR

317 360 ha (12,9 %)

Typologicko produkčná kategória:

02 – T3
vysoko produkčné orné pôdy až menej produkčné trvalé trávne porasty

Produkčný potenciál:

34 – 90 bodov
v 100 bodovej stupnici

Zisk z poľnohospodárskeho využívania:

105 až 3 500 Sk z 1 ha ročne

Úradná cena podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z. z.:

7 000 – 102 000 Sk za 1 ha

Rozšírenie na území SR

Vystavené:13.4. 2004

Autor textu: Prof. RNDr. Pavol Bielek, DrSc.