logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Mládežnícka 36, 974 05 Banská Bystrica
 
 

Chráňme pôdu, je zraniteľná!

Pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj má pre život človeka obrovský význam. Má veľa funkcií. Za prvoradú sa pokladá úrodotvorná. Oddávna bolo snahou človeka dosahovanie maximálnych úrod. Tomuto cieľu bolo podriadené i hospodárenie na pôde. Pôda bola často vystavená sústave agrotechnických opatrení, ktoré síce na jednej strane pôsobili pozitívne - zvyšovali produkciu, ale na strane druhej pôsobili negatívne - pôda bola znečisťovaná, utláčaná, zvýšili sa riziká acidifkácie, erózie. Ekonomická situácia aj dnes núti hospodára zaoberať sa len dosahovaním produkcie. Neostávajú prostriedky na ochranné opatrenia, v praxi chýba diferencovaný prístup k hospodáreniu na pôde.

Pôda je schopná eliminovať negatívne účinky znečistenia, ale len do určitej hranice. Našim necitlivým prístupom môže byť táto hranica u pôdy prekročená. Pri jej prekročení sa znižuje schopnosť pôdy zabezpečovať ekologické funkcie, akými sú produkcia biomasy, filtračná a akumulačná, asanačná, pufračná funkcia. Následne dochádza k znižovaniu kvality pôdy, k nekontrolovateľnému prieniku naakumulovaných kontaminantov do poľnohospodárskej produkcie i do podzemných vôd.

Pôda je extrémne heterogénny systém. Podľa geneticky podmienených vlastností rozlišujeme skupiny a typy pôd. Tie sa medzi sebou líšia i väčšou či menšou odolnosťou voči vonkajším antropogénnym vplyvom, čo predurčuje ich zraniteľnosť.

Prístup k vymedzeniu limitných hodnôt záťaže pôdy z pohľadu jej ekologických funkcií preto musí byť komplexným prístupom, ktorý vychádza zo stanovených indikátorov, zohľadňuje ich vzájomné pôsobenie ale aj fyzikálno - chemické vlastnosti jednotlivých kontaminantov. Indikátory zraniteľnosti ekologických funkcií pôdy chápeme ako multidimenzionálne vyvíjajúce sa hodnoty, číselne merateľné alebo bodovo ohodnotiteľné, ktoré zahrňujú procesy v agroekosystéme. Indikátory je možné využiť aj pri modelovaní procesov prebiehajúcich v agroekosystéme. Schématicky ich zobrazuje obr.1.

Rozlišujeme tzv. priame a neptriame indikátory. Priame vychádzajú z fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôd. Nepriame indikátory charakterizujú pôsobenie ostatných zložiek životného prostredie na pôdu: vplyv atmosféry (K - klíma), rastliny (R - rastlina) a zásahov človeka (A - antropogénny).

Indikátory umožňujú kategorizáciu poľnohospodársky využívaných pôd z pohľadu ich zraniteľnosti a tým umožňujú antropogénnymi zásahmi ovplyvňovať tie pôdne parametre, ktoré sa komplexne prejavujú pri zmene kvality pôdy.

Stanovenie indikátorov zraniteľnosti pôd vo vzťahu k rôznorodým typom kontaminantov (ťažké kovy, organické kontaminanty...) je špecifický problém. Kontaminanty sa odlišujú svojimi fyzikálno - chemickými vlastnosťami, distribúciou v pôde, transférom do potravového reťazca a spodných vôd, čo vyžaduje diferencovaný prístup k výberu indikátorov ako aj k ich hodnoteniu.

Ťažké kovy ako jedna z takýchto skupín kontaminantov majú veľký ekologický význam, daný ich ekotoxicitou a schopnosťou akumulácie. Vplyv ťažkých kovov na životné prostredie je zvýraznený ich nedegradovateľnosťou. Znečistená pôda sa stáva zdrojom znečistenia ostatných zložiek životného prostredia včítane potravového reťazca. K ťažkým kovom patria životne dôležité prvky pre výživu organizmov ako aj neesenciálne prvky, potenciálne toxické. Toxicitu ťažkých kovov je nevyhnutné hodnotiť z hľadiska ich koncentrácie, pretože všetky ťažké kovy, aj esenciálne, pôsobia pri prekročení koncentrácie špecifickej pre kov a organizmus, toxicky.

Obr.1: Indikátory zraniteľnosti ekologických funkcií pôd

Kategorizácia poľnohospodársky využívaných pôd na základe stanovenia indikátorov zraniteľnosti umožní pestovateľom ovplyvňovať vstup znečisťujúcich látok (ťažkých kovov a iných) do pôdy výberom priemyselných a organických hnojív, ktoré aplikujú. Diferencovaným prístupom - pozitívnou zmenou pôdnych parametrov (už napr. dôsledným vápnením pôdy, patriacim medzi základné opatrenia na udržanie kvality pôdy) budú môcť zmierniť nepriaznivé pôsobenie kontaminantov znižovaním ich bioprístupnosti. Poznanie zraniteľnosti pôd umožní pestovateľom optimálne využívanie danej poľnohospodárskej lokality rešpektujúc zásady ekologizácie poľnohospodárskej praxe, predovšetkým rastlinnej výroby a to pestovaním plodín menej citlivých na príjem konkrétnych kontaminantov. Takýto prístup prispeje nielen k zvýšeniu kvality pestovaných potravín, ale aj k zachovaniu "zdravej" pôdy ako súčasti prírodného dedičstva pre ďaľšie generácie. Cieľom ekologického poľnohospodárstva je dopestovať kvalitnú produkciu pri zachovaní kvality pôdy a ostatných prírodných zdrojov a súčasnom zabezpečení ekonomických a sociálnych podmienok pestovateľa.

Vystavené 9. 12. 2003

Autor textu: RNDr. Jarmila Makovníková, Csc., Ing. Radoslava Kanianska, CSc