logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02/43 420 866
fax: 02/43 295 487
e-mail: sci@vupu.sk, bielek@vupu.sk
 
 

Pôdy Slovenska
ČERNOZEM (ČM)

Černozeme sú dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté z rôznych nespevnených sedimentov, prevažne spraší. Majú dlhodobý, 5 – 7 tisícročný vývoj v podmienkach teplej suchej klímy, kde evapotranspirácia je trvalo vyššia ako zrážky.

Sú to pôdy s tmavým, tzv. molickým Am-horizontom priaznivej štruktúry, s vysokou biologickou aktivitou. Je sorpčne nasýtený, s hrúbkou spravidla nad 0,3 m, bez znakov glejovatenia. V typickom vývoji neobsahuje karbonáty.

Am-horizont prechádza do pôdotvorného substrátu (C-horizontu) cez prechodný A/C-horizont mocnosti 0,1 – 0,2 m, ktorý v typickom vývoji z karbonátových sedimentov obsahuje karbonáty.

Subtypy:

Černozem modálna – ČMm:
černozem v typickom vývoji.

Černozem kultizemná – Čma:
ako ČMm, ale s ornicovým horizontom nepresahujúcim hĺbku 0,35 m.

Černozem hnedozemná - ČMh:
s náznakmi luvického Bt-horizontu pod A-horizontom, t.j. vylúhovanie karbonátov z prechodného A/C-horizontu a náteky translokovaných koloidných (ílových) povlakov v ňom.

Černozem luvizemná – ČMl:
S plne vyvinutým luvickým Bt-horizontom pod molickým Am-horizontom.

Černozem kambizemná – ČMk:
s náznakmi kambického Bv-horizontu, t.j. vylúhovanie karbonátov z prechodného A/C-horizontu, ale ešte bez koloidných povlakov.

Černozem čiernicová – ČMč:
ako ČMm, ale s oxidačnými znakmi glejového G-horizontu v C-horizonte do 1,0 m od povrchu (hrdzavé Fe škvrny a tmavé Mn bročky).

Černozem slanisková – ČMs:
s náznakmi slaniskového S-horizontu, obsahujúceho 0,3 – 1% rozpustných solí.

Základné charakteristiky:

Typická sekvencia horizontov

Am-A/C-C

Výmera v poľnohospodárskych pôdach SR

345 740 ha (14,1%)

Typologicko-produkčná kategória

O1 – O5
(najprodukčnejšie orné pôdy až stredne produkčné orné pôdy)

Produkčný potenciál

63 – 100 bodov v 100 bodovej stupnici

Zisk z poľnohospodárskeho využívania

590 (plytké ČM) až 4 640 (karbonátové ČMčc) Sk na 1 ha ročne

Úradná cena podľa Vyhlášky MF SR č. 465/1995 Z.z.

27 000 – 121 000 Sk za 1 ha

Charakteristika územia výskytu:

Černozeme sa vyvinuli v najsuchších a najteplejších oblastiach nížin a pahorkatín, v nadmorskej výške do 300 m (Podunajská nížina, menej Východoslovenská nížina a Chvojnická pahorkatina). Pôdotvorným substrátom sú prevažne spraše a príbuzné nespevnené sedimenty a staré karbonátové aluviálne sedimenty s trvalo a dlhodobo veľmi hlbokou hladinou podzemnej vody, ktorá kapilárnym zdvihom nezasahuje do genetických pôdnych horizontov. V týchto podmienkach sa u nich vyvinul často až 0,80 m hlboký humusový horizont. Dominantným pôdotvorným procesom pri vzniku černozemí je tvorba a premena (najmä humifikácia) veľkého množstva zvyškov stepnej a lesostepnej vegetácie.

Ekologická charakteristika:

Černozeme patria k dobrým producentom biomasy. Pretože sa nachádzajú v nížinných oblastiach so zdrojmi podzemnej vody, mimoriadne cenná je ich dobrá schopnosť filtrácie, neutralizácie a premeny látok. Sú to dôležité funkcie pôdy nielen pri ochrane kvality podzemných vôd, ale tiež potravinového reťazca a celého životného prostredia. Černozeme možno považovať za významné kultúrne dedičstvo našej krajiny. Ich vývoj sa začal už v neolite (pred 5-7 tisíc rokmi) a to pravdepodobne aj za spolupôsobenia človeka – v tom čase už poľnohospodára - ktorý tieto pôdy odlesňovaním chránil a stabilizoval pred ďalšími pôdotvornými procesmi vyvolávanými zmenami klímy. Eróziou sú menej ohrozené ako susediace hnedozeme, pretože sa vyvinuli na menej členitých “tabuľových” partiách pahorkatín.

Agronomická charakteristika:

Černozeme sú hlboké, spravidla bezskeletnaté pôdy s prevažne hlinitou textúrou, s priemerným obsahom častíc pod 0,01 mm 40,6%. Humusový horizont černozemí má priemernú mocnosť 0,52 m, veľmi kvalitnú hrudkovitú až nevýrazne polyedrickú štruktúru s priemerným obsahom humusu 2,2%. Celý pedon je sorpčne nasýtený až plne nasýtený (bazickými katiónmi vrátane živín).

Sú to teda úrodné pôdy vhodné pre pestovanie najnáročnejších plodín. Najvhodnejšie sú pre pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice, ďateliny, strukovín, olejnín a i. Limitujúcim faktorom úrodnosti černozemí je často nedostatok vody prístupnej pre rastliny. Platí to najmä pre černozeme kultizemné karbonátové (nad 0,3 % uhličitanov), ktoré sa vyvinuli v najteplejších a najsuchších oblastiach černozemného pásma a to aj napriek tomu, že ich humusový horizont je dobrým akumulátorom a regulátorom vlahy. Z tohto hľadiska sú na tom lepšie subtypy ČM čiernicová s vyššou hladinou podzemnej vody a predovšetkým ČM luvizemná a hnedozemná, ktoré okrem mocného A-horizontu majú aj luvický Bt-horizont (alebo aspoň jeho náznaky) akumulácie translokovaného ílu, ktorý výborne viaže zrážkové vody a počas sucha ich uvoľňuje do nadložného humusového horizontu.

Černozeme patria k našim najlepším pôdam, preto ich treba chrániť a citlivo využívať. Minerálne hnojivá sú pri ich poľnohospodárskom využívaní veľmi efektívne, avšak nadmerné minerálne hnojenie môže znižovať obsah a zhoršovať kvalitu ich humusu. Závlahy sú vítaným doplnkom produkčného potenciálu černozemí.

Rozšírenie černozemí na území SR

 

Vystavené: 5.4. 2004

Autor textu: Prof. RNDr. Pavol Bielek, DrSc.