|
Stromčekové formy ríbezlí a egrešov predstavujú
akúsi “šľachtu” oproti tradičným formám pestovnia týchto ovocných
druhov. Vyzerajú majestátnejšie, vznešenejšie, kompaktnejšie. Okrem
svojej úžitkovosti, ak sú správne zapestované, sú dekoratívnym a
okrasným atribútom v našich záhradkách. Žiaľ, nestretávame
sa s nimi tak často. Prečo je to tak, si povieme ku koncu.
K stomčekovým materiálom sa dopracujeme dvomi
spôsobmi. Prvý je kúpa hotového stromčeka, ale žiaľ v našich
predaniach sa stretávame s takýmto materiálom veľmi sporadicky.
Druhou, podľa mňa schodnejšou cestou je “vyrobenie si” takéhoto
tvaru vrúbľovaním.
Mladý výpestok stromčekovej ríbezle na konci 1.
vegetačného obdobia.
Základom je mať vhodný podpník, ktorý je pre oba
druhy Ribes aureum, teda ríbezľa zlatá, alebo meruzalka.
Na trhu existuje množstvo klonov tejto ríbezle, ale pre naše potreby
postačuje hocaký podpník ríbezle zlatej, ak ho viete zohnať. Najvhodnejší
termín vrúbľovania pre záhradkárov je po skončení zimných mrazov,
keď je možné zavrúbľované kopuláty vysádzať priamo na záhon. Čo
sa týka techniky vrúbľovania, odporúčame anglickú kopuláciu, teda
klasické spojkovanie s protijazýčkom. Tento pôsob je spoľahlivejší
a manipulácia pri vrúbľovaní je jednoduchšia. Odporúčame vrúbľovanie
v ruke, to znamená, že podpníky nie sú vysadené v pôde.
Vysádzame ich aj s navrúbľovanými odrodami hneď po vrúbľovaní.
Technika vrúbľovania anglickou kopuláciou.
Miesto vrúbľovania je dobre viditeľné (po anglickej
kopulácií).
Je dôležité, aby boli podpníky v dobrej kondícií,
aj keď nemusia byť úplne napité vodou. Používame dvoj až trojpúčikové
vrúble, ak sa dá tak zo strednej časti jednoročného letorastu. Výška
vrúbľovanie závisí od toho, aký vysoký máme podpník a aký vysoký
kmienik chceme mať. Zvyčajne sa pestujú tvary s výškou kmienika
0,6-0,8m. Hrúbka podpníka v mieste vrúbľovanie by však mala
byť minimálne 8-10 mm.
Po navrúbľovaní kopuláty ihneď vysádzame. Je vhodné,
ak máme jamy vopred pripravené. Jamy majú byť dostatočne hlboké,
aby žiadny s korienkov nevytŕčal na povrch. Po vysadení stromček
dobre zavlažíme a pripevníme k nemu oporný kolík. Stromček
následne poriadne zavlažujeme každý deň. Odporúča sa viesť vo výške
štepenia aj drôtenku, ku ktorej priväzujeme podpník tesne nad miestom
vrúbľovania.
Počas vegetácie odstraňujeme z podpníka vyrastajúci
bočný obrast. Slabší obrast je možné zaštipnúť a takto zaštipnutý
prispieva k lepšiemu hrubnutiu podpníka. V auguste potom
všetok obrast z podpníka odstránime. Do konca vegetácie vznikne
korunka.
Neujaté kopuláty je možné v auguste prevrúbľovať
a to vrúbľovaním do boku. Podpník by mal byť v tomto čase
už zdrevnatený a vrúble musia mať ukončený rast. Na podpníku
ponechávame listy nad aj pod miestom vrúbľovania, ktorý odstraňujeme
až nasledujúcu vegetáciu. Keďže sme vrúbľovali v auguste, vrúbeľ
vypučí (resp, mal by vypučať) až na nasledujúcu jar. Je nežiadúce,
keď vypučí ešte ten istý rok. Z toho dôvodu musia mať vrúble
ukončený rast a preto sú ponechávané na podpníku aj listy,
ktoré brzdia nadmerné prúdenie asimilátov do vrúbľa.
Vrúbľovanie do boku
Na jar zrežeme podpník na čapík, to znamená, že nad
miestom vrúbľovania ponecháme 80-100 mm dlhý kus podpníka, ku ktorému
priviažeme budúcu korunku. Obrast aj čapík úplne odstránime v auguste.
Existuje aj ďalší spôsob vrúbľovania, ktorý robíme
počas vegetácie v období, keď sú podpníky a vrúble ešte
v bylinnom stave. Pri tomto spôsobe vrúbľujeme do rázštepu
na vrchol podpníka. V tomto prípade je možné použiť aj vrcholové
časti vrúbľov. Rany nezatierame.
Vrúbľovanie do rázštepu.
Pre tento spôsob je možné použiť aj vrúbľovanie do
klina.
Vrúbľovanie do klina
V ďalších rokoch pestujeme korunku, rezom ich
udržujeme svetlé, vzdušné, odstraňujeme zahusťujúce výhonky, choré
a slabé. V neskorších rokoch rezom odstraňujeme celé vyrodené
konáriky a nahradzujeme ich novými. Tvar korunky udržujeme
v guľovitom, alebo mierne elipsovitom tvare.
Proti chorobám a škodcom bojujeme ako pri
obvyklých neduhoch ríbezlí a egrešov. Sú to najčastejšie hrdza
ríbezľová, rakovina dreva, múčnatka egreša a zo škodcov roztočec
ríbezľový, vošky a iné.
Čo sa týka odrôd, vhodné sú všetky, ktoré
sa pestujú aj kríčkovou formou. Na tomto mieste musím spomenúť veľmi
zlú situáciu pri výbere odrôd v škôlkach. Pracoviská, ktoré
sú špecializované na výrobu (ale šľachtenie a uznávanie nielen)
drobného ovocia zlyhávajú a tak sú predajcovia nútení dovážať
ríbezle zo zahraničia. Je to na škodu, pretože aj keď máme v sortimente
pekné, hodnotné odrody, ktoré boli vyšľachtené len nedávno, nikto
ich nemnoží a široká verejnosť sa k nim nemôže dopracovať.
Matečnice sú prestarnuté, množstvo ponúkaného materiálu je malé,
ja málo výrobcov, (česť výnimkám, ktorí vyrábajú relatívne mnoho
a široký sortiment, ale je to na slovenské pomery málo).
Z červených ríbezlí zastúpených v našich
predajniach je možné nájsť osvedčenú odrodu Jonkheer van Teets,
Tatran, Detvan a Hron. Z čiernych ríbezlí Ojebyn, Otelo
a Eva a z bielych Primus a Blanka. Z egrešov
môžete dostať kúpiť taktiež veľmi obmedzený sortiment, ako napr.
odrodu Biely Nádherný, Industria, alebo Šolcovu nádej.
Možno je zbytočné spomínať novšie a perspektívne
odrody, ale len tlakom verejnosti je možné dosiahnuť stav, keď aj
v tomto zákazník bude hovoriť, čo chce v predajniach vidieť
a kúpiť. Veľmi dobrou a v krajinách EU najzastúpenejšou
odrodou červenej ríbezle je odroda Rovada. Z kvalitných čiernych
ríbezlí je v obmedzenom množstva dostať odrodu Titania, Ben
Lomond, Tiben a Tisel.
Pestovania stromčekových foriem egrešov a ríbezlí
nie je náročný na priestor ani na čas a určite obohatí aj z estetickej
stránky naše záhradky.
Nákresy sú z knihy Oberthová a kol: Záhradnícke
škôlkárstvo, Príroda Bratislava 1989
Vystavené: 18.5. 2005
|
