Logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

tel: 037/73 36 073
e-mail: Jan.Mezey@uniag.sk
 
 


Doplnkové spôsoby rezu a tvarovania ovocných drevín

Tvarovanie a rez patrí medzi nevyhnuté faktory, ktoré ovplyvňujú mnohé kvalitatívne, a kvantitatívne ukazovatele ovocných drevín. Patrí medzi ne napr. skorý nástup do rodivosti, rovnováha medzi rastom a rodivosťou, napomáhanie diferenciácie kvetných pukov pre nasledujúce vegetačné obdobie a mnohé iné faktory. Problematika rezu a tvarovania je veľmi široká a dynamicky sa meniaca. Popri základných spôsoboch existujú aj doplnkové spôsoby rezu a tvarovania, ktoré sú mnohokrát dôležitejšie a účinnejšie ako tie základné. Platí to najmä pri novších pestovateľských technológiách a tvaroch, ako je napr. štíhle vreteno.

Niektoré doplnkové spôsoby rezu a tvarovania sa úspešne presadzujú vo veľkovýrobných podmienkach, mnohé sú však tak náročné a prácne na čas a ľudskú silu, že sú pre veľkovýrobu neekonomické. Práve preto sú veľmi vhodné, vítané a odporúčané medzi drobnými pestovateľmi – záhradkármi.

Ohýbanie a vyväzovanie letorastov

Tento spôsob je jeden z mála, ktorý sa uplatňuje aj vo veľkovýrobe. Pri pestovaní drevín v tvare štíhleho vretena je v mnohých aspektoch lepší ako klasický rez. Je to dané tým, že dreviny pestované týmto spôsobom reagujú na silnejší a hlbší rez tvorbou nového dreva, čo v konečnom dôsledku oddiali nástup do rodivosti, resp. kvitnutie. Pre pochopenie významu ohýbania, jednoducho popíšeme niektoré fyziologické pochody.

Auxíny sú rastlinné fytohormóny, ktoré sú zodpovedné aj za predlžovací rast nadzemných i podzemných častí. Najväčšie množstvo auxínov je v rastových vrcholoch, koncoch letorastov, výhonkov a na základe ich pôsobenia sú tieto rastlinné časti schopné rastu do dĺžky. V spojitosti s auxínom sa spomína tzv. apikálna dominancia, ktorý súvisí práve s auxínmi. Je to jav, keď v raste dominuje stredník, resp. najvyššie postavené časti stromčeka a potlačuje rast laterálnych (bočných) výhonkov.

Cytokiníny a giberelíny, sú (okrem iného) zodpovedné aj za rast a hrubnutie výhonkov, ako aj bočné rozkonárovanie, tvorbu kvetov, laterálnych výhonov, používajú sa k stimulácií násady plodov, k redukcií predlžovacieho rastu.

Tieto dve skupiny hormónov sú antagonistické, to znamená, že pri znížení koncentrácie jednej skupiny, sa zvýši koncentrácia druhej. Napr. znížením hladiny auxínov sa zvyšuje koncentrácia cytokinínov v bočných pukoch a naopak, cytokiníny a giberelíny potlačujú apikálnu dominanciu.

S tým súvisí aj fakt, ktorý ste si určite všimli aj na vašich stromoch. Čím rastie výhonok kolmejšie, priamejšie smerom dohora (napr. vlk), tým menej plodí, resp. neplodí vôbec a naopak. Najviac kvetov a plodov nájdeme na takmer vodorovne ohnutých konároch. A to je práve pôsobením spomínaných fytohormónov. V kolmo rastúcich výhonkoch a letorastoch je veľmi silná dominancia auxínov, ktorá potlačuje syntézu cytokinínov a giberelínov a naopak. V letorastoch vyrastajúcich v tupom uhle odklonu je menej auxínov, prevládajú cytokiníny a giberelíny a preto sa na nich nachádza veľké množstvo kvetov a plodov.

Vyviazaním konárov do viac-menej vodorovnej polohy dosiahneme stlmenie silného rastu a energia namiesto toho, aby šla do tvorby dreva, využije sa na tvorbu kvetov a plodov. To je základný princíp ohýbania vyväzovania letorastov a výhonkov.

Vyväzovať môžeme k drôtenke, k opornému kolíku, kmeňu, alebo stredníku. Najlepším termínom vyväzovania je obdobie, kedy ešte drevo nie je vyzreté a je dobre tvarovateľné. Je to teda v jarnom období, až do mesiaca jún. Je možné vyväzovať aj po tomto termíne, ale najlepší efekt dosiahneme skorým jarným vyväzovaním. Vo veľkovýrobe sú to často zimné mesiace január-február. V záhradke môžeme túto celkom príjemnú činnosť nechať na teplejšie marcové, alebo aprílové dni. Vyväzujeme najčastejšie jednoročné drevo, teda výhonky vyrastené v predošlom roku. Tieto sú najlepšie tvarovateľné. Je možné vyviazať aj staršie drevo, ale nie vždy sa nám podarí dosiahnuť žiadaný smer. Čím je drevo staršie, tým je ohýbanie problematickejšie, ba až nemožné, pretože konáre sú krehkejšie, ľahšie sa lámu. Je veľmi dôležité, aby sme konáre neohli až príliš. ak ich totiž ohneme viac ako do horizontálnej polohy, vznikne nám oblúk a z jeho vrcholu začnú vyrastať vlky. Toto je veľmi častou chybou aj vo veľkovýrobe.

Ďalším spôsobom ohýbania je okrem vyväzovania používanie rôznych závaží, ktoré sa pripevnia na konárik a pod ťarchou závažia sa ohnú. Môžu to byť rôzne kamienky, ktoré sú napr. v pančuche, alebo sieťovine. Vhodné sú aj betónové závažia, ktoré si spravíme odliatím z rôznych foriem (kvetináčik, konzerva). Oproti vyväzovaniu majú výhodu v rýchlom odstránení, ako aj posunutí podľa potreby.

Obr. 1 Konáriky vyväzujeme do horizontálnej polohy o drôtenku, kmienik, alebo silnejšie konáre. Na ohnutie je možné použiť aj závažie.

Vyslepovanie očiek na stredníku

Týmto spôsobom dosiahneme lepšie a bohatšie rozkonárenie, najmä strednej osi. Používa sa pri mladých stromčekoch, vo fáze výchovného rezu. Najlepší efekt sa dosahuje pri jednoročnom dreve. Odporúčame ho používať čo najskôr po vysadení, ešte pred založením kostrových konárov. Princíp spočíva v odstránení určitého počtu púčikov pod vrcholovým pukom. Najčastejšie sa odstraňuje 6-8 pukov. Odstránenými pukmi zároveň odstraňujeme aj zdroj auxínov a tým pádom podporíme lepšie a intenzívnejšie rozkonárovanie bočných výhonov. Dosiahneme prebudenie (nižšie stojacich) pukov, ktoré boli v raste zabrzdené práve prítomnosťou odstránených pukov. Je to relatívne nový spôsob a začína sa v súčasnosti používať aj vo veľkovýrobe. Veľmi dobre reagujú naň druhy, ktoré majú silnú apikálnu dominanciu, teda hrušky, slivky a marhule, ale takisto aj odrody ostatných ovocných druhov so silným a vzpriameným rastom.

V minulosti sa vyslepovanie používalo na odstránenie nežiadúcich pukov, napr. na podpníku, alebo kmieniku.

Zárezy v blízkosti púčikov

Existujú dva typy a viac modifikácií tohto spôsobu. Prvým typom sú zárezy pod a nad púčikom. Efekt zárezu nad púčikom spočíva v tom, že živiny neprúdia do vyššie postavených častí, ale iba po miesto zárezu. Tým pádom stimulujeme rast púčika, alebo konárika pod zárezom.

Obr. 2 Zárezom nad púčik podporíme jeho rast. Zárezy môžu byť rôzneho tvaru, napr. do “x”, “v”.

Efekt zárezu pod púčikom, alebo celým konárikom spočíva v oslabení rastu konárika, alebo púčika. Zvyčajne robíme polmesiačikovité, rovné, alebo do kríža smerujúce zárezy v dĺžke 2-5 mm aj s kúskom dreva. V závislosti od veľkosti odstránenej plochy má táto vplyv na oslabenie, resp. podporenie sily rastu. Zárezy robíme na začiatku vegetačného obdobia.

Obr.3 Zárezom pod púčik ho v raste oslabíme.

Zaškrcovanie

Používa sa taktiež na oslabenie rastu, alebo skoršieho nástupu do rodivosti. Zaškrcovať môžeme kmeň, alebo konáriky. Oslabí sa vždy tá časť, nad ktorou je zaškrtenie spravené. Používame špagát, drôt, ktorý je nutné obaliť handrou, alebo pevnejší materiál z PVC. Zaškrcujeme na začiatku vegetácie. Ak robíme škrtenie na kmieniku, čím je nižšie spravené, tým väčší vplyv bude mať a naopak. Je dôležité nenechávať škrtiaci materiál príliš dlho na stromčeku. Po dosiahnutí žiadaného efektu je nutné ho odstrániť, môžu to byť mesiace, až roky.

Obr.4 Ak ponecháme viazací materiál príliš dlho na letorastoch nastane neželané zarezanie do kôry a dreva, ktoré spôsobí efekt podobný zaškrcovaniu – v tomto prípade je to nežiadúce a brzdí sa rast.

Krúžkovanie

Má podobný efekt ako zaškrcovanie, je však menej flexibilný. Používa sa na urýchlenie nástupu rodivosti pri silnejšie rastúcich odrodách a to najmä jabloní. Pri kôstkovinách ho neodporúčame pre riziko glejotoku. Robíme ho na začiatku vegetácie, ešte pred kvitnutím. Spočíva v narezaní a odstránení kôry pri báze výhonku v tvare prstenca širokého 5-10 mm. Je možné urobiť aj dva polprstence, ktoré sú spojené tzv. mostíkom na prúdenie asimilátov. Je vhodné ranu zatrieť voskom. Efekt sa prejaví zvyčajne až nasledujúcu vegetáciu.

Obr.5 Krúžkovaním podporíme nástup do rodivosti. Robíme ho pri báze letorastu. Je nežiadúce pri kôstkovinách.

Vylamovanie letorastov

Tento spôsob patrí ku komplexu letných rezov a spočíva v odstraňovaní ešte nevyzretých, nezdrevnatených letorastov. Odstraňujeme nepotrebné letorasty, ktoré zahusťujú korunu, zacláňajú plodom, vrastajú do vnútra koruny, sú napadnuté múčnatkou atď.

Je možné ho robiť od začiatku vegetačného obdobia až do mesiaca jún-júl. Čím neskoršie ho spravíme, tým menší efekt dosiahneme. Robíme ho nožnicami, ale odporúčame vylamovanie rukou. Rany po takomto zásahu sa lepšie hoja, sú prirodzenejšie pre strom a navyše s vylomeným letorastom odstránime aj kúsok kôry so spiacimi púčikmi. Riziko vyháňania vlkov je menšie.

Ak spravíme vylamovanie v druhej polovici vegetácie (júl-august) dosiahneme skôr ukľudnenie rastu a odstraňujeme letorasty, ktoré by sme odstránili aj v zime. Výhoda spočíva v menšej prácnosti zimného rezu. Dosiahneme taktiež menej bujnú reakciu na zimný rez, ako aj vhodné podmienky na vyfarbovanie plodov, zmenšenie vlhkosti a teda menšie riziko hubových chorôb.

Zaštipovanie

Robíme na začiatku vegetácie z viacerých dôvodov. Vo veľkovýrobe sa používa napr. na odstránenie konkurenčných výhonov, ale takisto na zamedzenie prílišného rozkonárovania výhonov, ako aj na premenu na rodivý obrast. Zvyčajne zaštipujeme prstami pri dĺžke výhonov 80-100 mm. Zaštipovaním môžeme ošetriť aj vlky. Nezaštipujeme príliš neskoro, pretože sa môže stať, že nové výhonky, ktoré vzniknú zo zaštipnutých, nestačia dostatočne vyzrieť a počas zimy vymrznú.

Ryhovanie

Sú to pozdĺžne zárezy o dĺžke 0,2 - 0,7m do kôry a dreva kmeňa, alebo hrubších konárov. Robíme ich väčším nožom, napr. žabkou. Ich význam spočíva v “uvoľnení napätia” v pletivách kmeňa, ktorý má takto vhodnejšie podmienky na hrubnutie. Rany nie je potrené zatierať. Zárezy robíme na začiatku, alebo v prvej polovici vegetácie. Zárezmi predchádzame častému praskaniu kôry, ktoré môže byť príčinou glejotoku.

Obr.6 Pozdĺžnymi zárezmi do kôry predchádzame jej praskaniu a možnému vstupu chorôb do organizmu

Prepletanie letorastov

Slúži na oslabenie rastu konárikov. Prepletené konáriky sa dostanú do horizontálnejšej polohy a tým pádom sa rast do dĺžky oslabí. Je možné ho robiť v čase, keď sú letorasty dostatočne dlhé a začínajú drevnatieť. Odporúčame ho robiť v druhej polovici vegetácie, teda v mesiacoch júl-október. Čím neskôr je prepletanie spravené, tým dlhší čas je potrebný pre získanie trvalej polohy. Konáriky po získaní trvalej polohy rozpletieme, alebo ich ponecháme spletené. Rozpletáme v závislosti od termínu zapletania. Od 2 týždňov (termín prepletania: júl), až 4 mesiace (termín prepletania: október). Tento spôsob sa používal v minulosti, dnes sa miesto neho používa vyväzovanie letorastov. Je možné ho použiť aj na spevnenie samonosných stenových tvarov pri palmetách, alebo špalieroch.

Obr.7 Prepletaním konárikov urýchlime ich nástup do rodivosti, ako aj spevníme samonosné stenové tvary.

Nalamovanie, alebo deformovanie letorastov, konárikov

Používa sa takisto na oslabenie rastu silno rastúcich letorastov, alebo konárikov. Vykonávame ho v čase vegetácie.

Nalamovať, alebo napilovať môžeme aj staršie konáre, ktoré potrebujeme v raste oslabiť. Ak nalamujeme konárik, robme to pomaly a len dovtedy, kým nezačujeme praskanie. Zákroky na staršom a hrubšom dreve robíme pred začiatkom vegetácie.

Skrúcanie letorastov

Používa sa taktiež pre oslabenie rastu mladých výhonkov a rozdiel oproti napr. vylamovaniu, alebo zaštipovaniu je ten, že ostávajúce listy sú schopné asimilácie a ostávajú vo vegetácií, neusychajú. Je to však málo používaný spôsob. Robí sa tak, že mladý výhonok uchopíme na začiatku, alebo v prvej polovici vegetácie pri báze a skrútime ho o 90 stupňov na jednu aj druhú stranu.

 

Vystavené: 18.5. 2005

Autor: Ing. Ján Mezey, PhD.
Späť