|
Tvarovanie a rez patrí medzi nevyhnuté faktory,
ktoré ovplyvňujú mnohé kvalitatívne, a kvantitatívne ukazovatele
ovocných drevín. Patrí medzi ne napr. skorý nástup do rodivosti,
rovnováha medzi rastom a rodivosťou, napomáhanie diferenciácie
kvetných pukov pre nasledujúce vegetačné obdobie a mnohé iné
faktory. Problematika rezu a tvarovania je veľmi široká a dynamicky
sa meniaca. Popri základných spôsoboch existujú aj doplnkové spôsoby
rezu a tvarovania, ktoré sú mnohokrát dôležitejšie a účinnejšie
ako tie základné. Platí to najmä pri novších pestovateľských technológiách
a tvaroch, ako je napr. štíhle vreteno.
Niektoré doplnkové spôsoby rezu a tvarovania
sa úspešne presadzujú vo veľkovýrobných podmienkach, mnohé sú však
tak náročné a prácne na čas a ľudskú silu, že sú pre veľkovýrobu
neekonomické. Práve preto sú veľmi vhodné, vítané a odporúčané
medzi drobnými pestovateľmi – záhradkármi.
Ohýbanie a vyväzovanie letorastov
Tento spôsob je jeden z mála, ktorý sa uplatňuje
aj vo veľkovýrobe. Pri pestovaní drevín v tvare štíhleho vretena
je v mnohých aspektoch lepší ako klasický rez. Je to dané tým,
že dreviny pestované týmto spôsobom reagujú na silnejší a hlbší
rez tvorbou nového dreva, čo v konečnom dôsledku oddiali nástup
do rodivosti, resp. kvitnutie. Pre pochopenie významu ohýbania,
jednoducho popíšeme niektoré fyziologické pochody.
Auxíny sú rastlinné fytohormóny, ktoré sú
zodpovedné aj za predlžovací rast nadzemných i podzemných častí.
Najväčšie množstvo auxínov je v rastových vrcholoch, koncoch
letorastov, výhonkov a na základe ich pôsobenia sú tieto rastlinné
časti schopné rastu do dĺžky. V spojitosti s auxínom sa
spomína tzv. apikálna dominancia, ktorý súvisí práve s auxínmi.
Je to jav, keď v raste dominuje stredník, resp. najvyššie postavené
časti stromčeka a potlačuje rast laterálnych (bočných) výhonkov.
Cytokiníny a giberelíny, sú (okrem iného)
zodpovedné aj za rast a hrubnutie výhonkov, ako aj bočné rozkonárovanie,
tvorbu kvetov, laterálnych výhonov, používajú sa k stimulácií
násady plodov, k redukcií predlžovacieho rastu.
Tieto dve skupiny hormónov sú antagonistické, to
znamená, že pri znížení koncentrácie jednej skupiny, sa zvýši koncentrácia
druhej. Napr. znížením hladiny auxínov sa zvyšuje koncentrácia cytokinínov
v bočných pukoch a naopak, cytokiníny a giberelíny
potlačujú apikálnu dominanciu.
S tým súvisí aj fakt, ktorý ste si určite
všimli aj na vašich stromoch. Čím rastie výhonok kolmejšie, priamejšie
smerom dohora (napr. vlk), tým menej plodí, resp. neplodí vôbec
a naopak. Najviac kvetov a plodov nájdeme na takmer vodorovne
ohnutých konároch. A to je práve pôsobením spomínaných fytohormónov.
V kolmo rastúcich výhonkoch a letorastoch je veľmi silná
dominancia auxínov, ktorá potlačuje syntézu cytokinínov a giberelínov
a naopak. V letorastoch vyrastajúcich v tupom uhle
odklonu je menej auxínov, prevládajú cytokiníny a giberelíny
a preto sa na nich nachádza veľké množstvo kvetov a plodov.
Vyviazaním konárov do viac-menej vodorovnej polohy
dosiahneme stlmenie silného rastu a energia namiesto toho, aby šla
do tvorby dreva, využije sa na tvorbu kvetov a plodov. To je základný
princíp ohýbania vyväzovania letorastov a výhonkov.
Vyväzovať môžeme k drôtenke, k opornému
kolíku, kmeňu, alebo stredníku. Najlepším termínom vyväzovania je
obdobie, kedy ešte drevo nie je vyzreté a je dobre tvarovateľné.
Je to teda v jarnom období, až do mesiaca jún. Je možné vyväzovať
aj po tomto termíne, ale najlepší efekt dosiahneme skorým jarným
vyväzovaním. Vo veľkovýrobe sú to často zimné mesiace január-február.
V záhradke môžeme túto celkom príjemnú činnosť nechať na teplejšie
marcové, alebo aprílové dni. Vyväzujeme najčastejšie jednoročné
drevo, teda výhonky vyrastené v predošlom roku. Tieto sú najlepšie
tvarovateľné. Je možné vyviazať aj staršie drevo, ale nie vždy sa
nám podarí dosiahnuť žiadaný smer. Čím je drevo staršie, tým je
ohýbanie problematickejšie, ba až nemožné, pretože konáre sú krehkejšie,
ľahšie sa lámu. Je veľmi dôležité, aby sme konáre neohli až príliš.
ak ich totiž ohneme viac ako do horizontálnej polohy, vznikne nám
oblúk a z jeho vrcholu začnú vyrastať vlky. Toto je veľmi častou
chybou aj vo veľkovýrobe.
Ďalším spôsobom ohýbania je okrem vyväzovania používanie
rôznych závaží, ktoré sa pripevnia na konárik a pod ťarchou
závažia sa ohnú. Môžu to byť rôzne kamienky, ktoré sú napr. v pančuche,
alebo sieťovine. Vhodné sú aj betónové závažia, ktoré si spravíme
odliatím z rôznych foriem (kvetináčik, konzerva). Oproti vyväzovaniu
majú výhodu v rýchlom odstránení, ako aj posunutí podľa potreby.
Obr. 1 Konáriky vyväzujeme do horizontálnej polohy
o drôtenku, kmienik, alebo silnejšie konáre. Na ohnutie je
možné použiť aj závažie.
Vyslepovanie očiek na stredníku
Týmto spôsobom dosiahneme lepšie a bohatšie rozkonárenie,
najmä strednej osi. Používa sa pri mladých stromčekoch, vo fáze
výchovného rezu. Najlepší efekt sa dosahuje pri jednoročnom dreve.
Odporúčame ho používať čo najskôr po vysadení, ešte pred založením
kostrových konárov. Princíp spočíva v odstránení určitého počtu
púčikov pod vrcholovým pukom. Najčastejšie sa odstraňuje 6-8 pukov.
Odstránenými pukmi zároveň odstraňujeme aj zdroj auxínov a tým pádom
podporíme lepšie a intenzívnejšie rozkonárovanie bočných výhonov.
Dosiahneme prebudenie (nižšie stojacich) pukov, ktoré boli v raste
zabrzdené práve prítomnosťou odstránených pukov. Je to relatívne
nový spôsob a začína sa v súčasnosti používať aj vo veľkovýrobe.
Veľmi dobre reagujú naň druhy, ktoré majú silnú apikálnu dominanciu,
teda hrušky, slivky a marhule, ale takisto aj odrody ostatných ovocných
druhov so silným a vzpriameným rastom.
V minulosti sa vyslepovanie používalo na
odstránenie nežiadúcich pukov, napr. na podpníku, alebo kmieniku.
Zárezy v blízkosti púčikov
Existujú dva typy a viac modifikácií tohto
spôsobu. Prvým typom sú zárezy pod a nad púčikom. Efekt zárezu
nad púčikom spočíva v tom, že živiny neprúdia do vyššie postavených
častí, ale iba po miesto zárezu. Tým pádom stimulujeme rast púčika,
alebo konárika pod zárezom.
Obr. 2 Zárezom nad púčik podporíme jeho rast. Zárezy môžu
byť rôzneho tvaru, napr. do “x”, “v”.
Efekt zárezu pod púčikom, alebo celým konárikom spočíva
v oslabení rastu konárika, alebo púčika. Zvyčajne robíme polmesiačikovité,
rovné, alebo do kríža smerujúce zárezy v dĺžke 2-5 mm aj s kúskom
dreva. V závislosti od veľkosti odstránenej plochy má táto
vplyv na oslabenie, resp. podporenie sily rastu. Zárezy robíme na
začiatku vegetačného obdobia.
Obr.3 Zárezom pod púčik ho v raste oslabíme.
Zaškrcovanie
Používa sa taktiež na oslabenie rastu,
alebo skoršieho nástupu do rodivosti. Zaškrcovať môžeme kmeň, alebo
konáriky. Oslabí sa vždy tá časť, nad ktorou je zaškrtenie spravené.
Používame špagát, drôt, ktorý je nutné obaliť handrou, alebo pevnejší
materiál z PVC. Zaškrcujeme na začiatku vegetácie. Ak robíme škrtenie
na kmieniku, čím je nižšie spravené, tým väčší vplyv bude mať a naopak.
Je dôležité nenechávať škrtiaci materiál príliš dlho na stromčeku.
Po dosiahnutí žiadaného efektu je nutné ho odstrániť, môžu to byť
mesiace, až roky.
Obr.4 Ak ponecháme viazací materiál príliš dlho na letorastoch
nastane neželané zarezanie do kôry a dreva, ktoré spôsobí efekt
podobný zaškrcovaniu – v tomto prípade je to nežiadúce a brzdí
sa rast.
Krúžkovanie
Má podobný efekt ako zaškrcovanie, je však menej
flexibilný. Používa sa na urýchlenie nástupu rodivosti pri silnejšie
rastúcich odrodách a to najmä jabloní. Pri kôstkovinách ho
neodporúčame pre riziko glejotoku. Robíme ho na začiatku vegetácie,
ešte pred kvitnutím. Spočíva v narezaní a odstránení kôry
pri báze výhonku v tvare prstenca širokého 5-10 mm. Je možné
urobiť aj dva polprstence, ktoré sú spojené tzv. mostíkom na prúdenie
asimilátov. Je vhodné ranu zatrieť voskom. Efekt sa prejaví zvyčajne
až nasledujúcu vegetáciu.
Obr.5 Krúžkovaním podporíme nástup do rodivosti. Robíme ho pri
báze letorastu. Je nežiadúce pri kôstkovinách.
Vylamovanie letorastov
Tento spôsob patrí ku komplexu letných rezov a spočíva
v odstraňovaní ešte nevyzretých, nezdrevnatených letorastov.
Odstraňujeme nepotrebné letorasty, ktoré zahusťujú korunu, zacláňajú
plodom, vrastajú do vnútra koruny, sú napadnuté múčnatkou atď.
Je možné ho robiť od začiatku vegetačného obdobia
až do mesiaca jún-júl. Čím neskoršie ho spravíme, tým menší efekt
dosiahneme. Robíme ho nožnicami, ale odporúčame vylamovanie rukou.
Rany po takomto zásahu sa lepšie hoja, sú prirodzenejšie pre strom
a navyše s vylomeným letorastom odstránime aj kúsok kôry
so spiacimi púčikmi. Riziko vyháňania vlkov je menšie.
Ak spravíme vylamovanie v druhej polovici vegetácie
(júl-august) dosiahneme skôr ukľudnenie rastu a odstraňujeme
letorasty, ktoré by sme odstránili aj v zime. Výhoda spočíva
v menšej prácnosti zimného rezu. Dosiahneme taktiež menej bujnú
reakciu na zimný rez, ako aj vhodné podmienky na vyfarbovanie plodov,
zmenšenie vlhkosti a teda menšie riziko hubových chorôb.
Zaštipovanie
Robíme na začiatku vegetácie z viacerých
dôvodov. Vo veľkovýrobe sa používa napr. na odstránenie konkurenčných
výhonov, ale takisto na zamedzenie prílišného rozkonárovania výhonov,
ako aj na premenu na rodivý obrast. Zvyčajne zaštipujeme prstami
pri dĺžke výhonov 80-100 mm. Zaštipovaním môžeme ošetriť aj vlky.
Nezaštipujeme príliš neskoro, pretože sa môže stať, že nové výhonky,
ktoré vzniknú zo zaštipnutých, nestačia dostatočne vyzrieť a počas
zimy vymrznú.
Ryhovanie
Sú to pozdĺžne zárezy o dĺžke 0,2 - 0,7m do kôry
a dreva kmeňa, alebo hrubších konárov. Robíme ich väčším nožom,
napr. žabkou. Ich význam spočíva v “uvoľnení napätia” v pletivách
kmeňa, ktorý má takto vhodnejšie podmienky na hrubnutie. Rany nie
je potrené zatierať. Zárezy robíme na začiatku, alebo v prvej
polovici vegetácie. Zárezmi predchádzame častému praskaniu kôry,
ktoré môže byť príčinou glejotoku.
Obr.6 Pozdĺžnymi zárezmi do kôry predchádzame jej praskaniu a možnému
vstupu chorôb do organizmu
Prepletanie letorastov
Slúži na oslabenie rastu konárikov. Prepletené
konáriky sa dostanú do horizontálnejšej polohy a tým pádom
sa rast do dĺžky oslabí. Je možné ho robiť v čase, keď sú letorasty
dostatočne dlhé a začínajú drevnatieť. Odporúčame ho robiť
v druhej polovici vegetácie, teda v mesiacoch júl-október.
Čím neskôr je prepletanie spravené, tým dlhší čas je potrebný pre
získanie trvalej polohy. Konáriky po získaní trvalej polohy rozpletieme,
alebo ich ponecháme spletené. Rozpletáme v závislosti od termínu
zapletania. Od 2 týždňov (termín prepletania: júl), až 4 mesiace
(termín prepletania: október). Tento spôsob sa používal v minulosti,
dnes sa miesto neho používa vyväzovanie letorastov. Je možné ho
použiť aj na spevnenie samonosných stenových tvarov pri palmetách,
alebo špalieroch.
Obr.7 Prepletaním konárikov urýchlime ich nástup do rodivosti, ako
aj spevníme samonosné stenové tvary.
Nalamovanie, alebo deformovanie letorastov, konárikov
Používa sa takisto na oslabenie rastu
silno rastúcich letorastov, alebo konárikov. Vykonávame ho v čase
vegetácie.
Nalamovať, alebo napilovať môžeme aj staršie konáre,
ktoré potrebujeme v raste oslabiť. Ak nalamujeme konárik, robme
to pomaly a len dovtedy, kým nezačujeme praskanie. Zákroky
na staršom a hrubšom dreve robíme pred začiatkom vegetácie.
Skrúcanie letorastov
Používa sa taktiež pre oslabenie rastu
mladých výhonkov a rozdiel oproti napr. vylamovaniu, alebo
zaštipovaniu je ten, že ostávajúce listy sú schopné asimilácie a ostávajú
vo vegetácií, neusychajú. Je to však málo používaný spôsob. Robí
sa tak, že mladý výhonok uchopíme na začiatku, alebo v prvej
polovici vegetácie pri báze a skrútime ho o 90 stupňov
na jednu aj druhú stranu.
Vystavené: 18.5. 2005
|
