|
Ovocné stromy majú sklon k nasadzovaniu veľkého
množstva plodov, čo má za následok zmenšenie veľkosti plodov a v dôsledku
menšej listovej plochy pripadajúcej na jeden plod zníženie obsahu
cukrov a iných zložiek v plodoch a tým zhoršenie
ich chuťových vlastností. Strom sa veľkou úrodou vyčerpáva, zhoršuje
sa jeho kondícia, oslabuje rast a skracuje sa životnosť stromu.
Veľká násada plodov obmedzuje i zakladanie kvetných pukov pre
úrodu nasledujúceho roka a prejavuje sa striedavá rodivosť.
Negatívnym efektom príliš vysokých úrod predchádzame
reguláciou rodivosti. Primárnou metódou regulácie rodivosti rez
vykonávaný koncom zimy alebo na jar. Rezom sa v prípade veľkej násady
kvetných pukov odstraňuje časť rodivého dreva, čím sa okrem regulácie
rodivosti dosiahnu lepšie svetelné pomery v korune a zlepšia
podmienky pre vývoj a vyfarbovanie plodov. Rozsah takéhoto
regulačného rezu závisí od veľkosti násady kvetných pukov, hustoty
koruny, kondície ovocného stromu, pestovateľských podmienok, ovocného
druhu, ktorý sa rezom ošetruje a samozrejme i od skúseností
pestovateľa. Napríklad v prípade broskýň je možné pri reze
odstrániť 70 % násady kvetných pukov a očakávať vysokú úrodu.
Takáto regulácia je však spojená s rizikom zníženia násady
plodov v prípade výskytu neskorých jarných mrazov. Rez použitý
ako jediné opatrenie na reguláciu rodivosti neplní spravidla túto
úlohu dostatočne, preto je potrebné realizovať reguláciu plodnosti
prebierkou kvetov alebo plodov. Toto opatrenie prichádza do úvahy
v prípade jabloní, hrušiek, broskýň, marhúľ, niekedy i v prípade
slivkovín pestovaných pre priamy konzum plodov.
Podľa termínu, kedy sa vykonáva sa môže jednať o prebierku
kvetov alebo prebierku plodov. Prvá je u nás menej zaužívaná,
predovšetkým kvôli riziku ďalšej redukcie násady plodov neskorými
jarnými mrazmi, avšak je známa v prípade použitia metód chemickej
prebierky plodov jabloní.
V zásade sa používané metódy prebierky plodov
delia na mechanickú a chemickú prebierku plodov, možné je aj
ich kombinovanie.
a) mechanická prebierka plodov – realizuje
sa ručne alebo pomocou rôznych nástrojov, ktoré umožňujú jej urýchlenie,
potrebné predovšetkým v prípade vzrastnejších stromov alebo
väčších výsadieb.
Ručná prebierka je najstarší spôsob prebierky, ktorý
umožňuje detailnú a pomerne presnú reguláciu rodivosti. Pri
pestovateľských tvaroch ovocných drevín, ktoré sa používajú v súčasnosti,
je jej použitie vzhľadom na ich menšiu výšku a veľkosť koruny, jednoduchšie,
ako bolo v minulosti pri vzrastných extenzívnych pestovateľských
tvaroch. Platia pre ňu nasledovné odporúčania:
- prebierku treba vykonať skoro, najneskôr do termínu
diferenciácie kvetných pukov pre budúcoročnú úrodu (približne
do polovice júna), optimálny termín je od ukončenia fyziologického
opadu nedokonale oplodnených plodov po dosiahnutie veľkosti lieskového
orecha (12 až 15 mm v priemere), v prípade broskýň a marhúľ do
začiatku tvrdnutia kôstky
- plody sa odtrhávajú alebo odštipujú nechtami,
oddeľovanie plodov ich otáčaním okolo osi stopky plodu nie je
vhodné
- pri prebierke zásadne odstraňujeme všetky deformované,
chorobami alebo inak poškodené plody, z ktorých sa nemôže
vyvinúť prvotriedne ovocie
- v prípade jabloní a hrušiek nechávame jeden,
najlepšie vyvinutý plod zo súplodia (spravidla ten, ktorý je v
jeho strede a vyvinul sa z tzv. kráľovského kvetu), plody preriedime
na vzdialenosť približne 100 mm (stromčeky na slabo rastúcich
podpníkoch, na jeden plod má pripadať 25 listov) až 150 mm (stromčeky
na silnejšie rastúcich podpníkoch, na jeden plod má pripadať 30
až 40 listov), v prípade odrôd s veľkými plodmi sa odporúča
prebierka plodov na vzdialenosť 150 až 250 mm, pri broskyniach
nechávame na krátkych konárikoch 1 až 2 plody, na dlhých rodivých
konárikoch (ak sme použili americký rez) maximálne 4 až 5 plodov,
ktoré preriedime tak, aby medzi jednotlivými plodmi v bola
vzdialenosť 70 až 100 mm, pričom ponechané plody maj v prípade
marhúľ nechávame na krátkych obrastových konárikoch 1 až 2 plody,
na dlhých konárikoch preriedime plody na vzdialenosť 50 až 70
mm.
- na zlepšenie práce možno použiť špeciálne nožnice
s úzkymi čepeľami, ktorými sa plody odstrihávajú a zmenšuje
sa nebezpečenstvo poškodenia konárika, alebo odtrhnutia tých plodov,
ktoré chceme na strome ponechať
- urýchlenie práce možno dosiahnuť obíjaním mladých
plodov termíne, vhodnom na ručnú prebierku pomocou palice, na
konci ktorej je natiahnutá hadica s dĺžkou 30 cm, aby nedošlo
k prílišnému poškodzovaniu konárikov a ponechaných plodov,
v niektorých krajinách sa používajú na obíjanie mladých plodov
bambusové palice, možné je i mechanické striasanie plodov
(marhule)
b) chemická prebierka kvetov a plodov
- realizuje sa pri jabloniach v zásade v dvoch termínoch,
a to ako prebierka kvetov s aplikáciou prípravku, keď
došlo k oplodneniu centrálneho kvetu súplodia, podľa použitého
prípravku od času, keď je rozkvitnutých 70 až 80 % kvetov (napríklad
prípravok Wilthin, Thinex), na konci kvitnutia, tesne po odkvitnutí
až do termínu, keď najväčší plod dosiahol priemer 5 mm (Amidthin,
Regulex, Dirigol ai., na posilnenie účinku v kombinácii s prípravkom
Ethrel) alebo prebierka mladých plodov pri dosiahnutí priemeru plodov
5 až 12 mm (prípravky na báze kyseliny α-naftyl octovej napr.
Rhodofix), pri priemere plodov 10 - 15 mm (prípravky na báze Carbarylu
napr. Sevin), pri veľmi silnej násade plodov prípravok Ethrel. V prípade
broskýň sa na prebierku odporúčajú prípravky Flordimex alebo Ethrel.
V každom jednotlivom prípade treba pri aplikácii
striktne dodržiavať odporúčania výrobcu, nakoľko účinok prípravkov
ovplyvňuje množstvo faktorov a neopatrnosť môže spôsobiť neželaný
výsledok:
- odrody so sklonom k tvorbe veľkého množstva
plodov niekedy reagujú na použitie prípravkov slabšie ako ostatné
odrody
- použitie zmáčadla do postrekovej tekutiny zvyšuje
prijateľnosť prípravku rastlinou a tým i jeho účinok
- vyššie teploty a nedostatok vlahy v období pred
aplikáciou prípravku a v období po aplikácii majú za
následok vyššiu účinnosť chemickej prebierky
- mierne teploty a vysoká vzdušná vlhkosť spomaľujú
odparovanie postreku a predlžujú prenikanie účinnej látky
do rastliny, čím sa zvyšuje jej účinok
- menej reagujú na rovnakú dávku prípravku stromy
dobre zásobené živinami, vo fyziologickej rovnováhe ako stromy
trpiace nedostatkom živín (najmä dusíka), alebo ktorých rovnováha
bola narušená napríklad silnejším rezom, silnejšie na aplikáciu
prípravku na prebierku plodov reagujú stromy stresované nepriaznivými
faktormi prostredia
- účinnosť v prípade stromov na silnejšie rastúcich
podpníkoch je vyššia ako na slabo rastúcich podpníkoch
Chemická prebierka je náročnejšia na skúsenosti a vzhľadom
na viaceré aspekty je to metóda vhodná pre veľkovýrobné podmienky.
V malovýrobe, kde čas nie je limitujúcim faktorom sa uplatní
ručná prebierka plodov. Ako dobrý prístup z hľadiska výsledného
efektu prebierky sa vo veľkovýrobných podmienkach ukázala chemická
prebierka a následne aplikovaná ručná prebierka, ktorá umožňuje
korekciu prípadného nepravidelného pôsobenia chemického zásahu.
Vystavené: 2.6. 2005
|
