Logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

tel: 037/73 36 073
e-mail: Oleg.Paulen@uniag.sk
 
 


Prebierka plodov – opatrenie na reguláciu
rodivosti ovocných stromov aktuálne v máji a júni

Ovocné stromy majú sklon k nasadzovaniu veľkého množstva plodov, čo má za následok zmenšenie veľkosti plodov a v dôsledku menšej listovej plochy pripadajúcej na jeden plod zníženie obsahu cukrov a iných zložiek v plodoch a tým zhoršenie ich chuťových vlastností. Strom sa veľkou úrodou vyčerpáva, zhoršuje sa jeho kondícia, oslabuje rast a skracuje sa životnosť stromu. Veľká násada plodov obmedzuje i zakladanie kvetných pukov pre úrodu nasledujúceho roka a prejavuje sa striedavá rodivosť.

Negatívnym efektom príliš vysokých úrod predchádzame reguláciou rodivosti. Primárnou metódou regulácie rodivosti rez vykonávaný koncom zimy alebo na jar. Rezom sa v prípade veľkej násady kvetných pukov odstraňuje časť rodivého dreva, čím sa okrem regulácie rodivosti dosiahnu lepšie svetelné pomery v korune a zlepšia podmienky pre vývoj a vyfarbovanie plodov. Rozsah takéhoto regulačného rezu závisí od veľkosti násady kvetných pukov, hustoty koruny, kondície ovocného stromu, pestovateľských podmienok, ovocného druhu, ktorý sa rezom ošetruje a samozrejme i od skúseností pestovateľa. Napríklad v prípade broskýň je možné pri reze odstrániť 70 % násady kvetných pukov a očakávať vysokú úrodu. Takáto regulácia je však spojená s rizikom zníženia násady plodov v prípade výskytu neskorých jarných mrazov. Rez použitý ako jediné opatrenie na reguláciu rodivosti neplní spravidla túto úlohu dostatočne, preto je potrebné realizovať reguláciu plodnosti prebierkou kvetov alebo plodov. Toto opatrenie prichádza do úvahy v prípade jabloní, hrušiek, broskýň, marhúľ, niekedy i v prípade slivkovín pestovaných pre priamy konzum plodov.

Podľa termínu, kedy sa vykonáva sa môže jednať o prebierku kvetov alebo prebierku plodov. Prvá je u nás menej zaužívaná, predovšetkým kvôli riziku ďalšej redukcie násady plodov neskorými jarnými mrazmi, avšak je známa v prípade použitia metód chemickej prebierky plodov jabloní.

V zásade sa používané metódy prebierky plodov delia na mechanickú a chemickú prebierku plodov, možné je aj ich kombinovanie.

a) mechanická prebierka plodov – realizuje sa ručne alebo pomocou rôznych nástrojov, ktoré umožňujú jej urýchlenie, potrebné predovšetkým v prípade vzrastnejších stromov alebo väčších výsadieb.

Ručná prebierka je najstarší spôsob prebierky, ktorý umožňuje detailnú a pomerne presnú reguláciu rodivosti. Pri pestovateľských tvaroch ovocných drevín, ktoré sa používajú v súčasnosti, je jej použitie vzhľadom na ich menšiu výšku a veľkosť koruny, jednoduchšie, ako bolo v minulosti pri vzrastných extenzívnych pestovateľských tvaroch. Platia pre ňu nasledovné odporúčania:

  • prebierku treba vykonať skoro, najneskôr do termínu diferenciácie kvetných pukov pre budúcoročnú úrodu (približne do polovice júna), optimálny termín je od ukončenia fyziologického opadu nedokonale oplodnených plodov po dosiahnutie veľkosti lieskového orecha (12 až 15 mm v priemere), v prípade broskýň a marhúľ do začiatku tvrdnutia kôstky
  • plody sa odtrhávajú alebo odštipujú nechtami, oddeľovanie plodov ich otáčaním okolo osi stopky plodu nie je vhodné
  • pri prebierke zásadne odstraňujeme všetky deformované, chorobami alebo inak poškodené plody, z ktorých sa nemôže vyvinúť prvotriedne ovocie
  • v prípade jabloní a hrušiek nechávame jeden, najlepšie vyvinutý plod zo súplodia (spravidla ten, ktorý je v jeho strede a vyvinul sa z tzv. kráľovského kvetu), plody preriedime na vzdialenosť približne 100 mm (stromčeky na slabo rastúcich podpníkoch, na jeden plod má pripadať 25 listov) až 150 mm (stromčeky na silnejšie rastúcich podpníkoch, na jeden plod má pripadať 30 až 40 listov), v prípade odrôd s veľkými plodmi sa odporúča prebierka plodov na vzdialenosť 150 až 250 mm, pri broskyniach nechávame na krátkych konárikoch 1 až 2 plody, na dlhých rodivých konárikoch (ak sme použili americký rez) maximálne 4 až 5 plodov, ktoré preriedime tak, aby medzi jednotlivými plodmi v bola vzdialenosť 70 až 100 mm, pričom ponechané plody maj v prípade marhúľ nechávame na krátkych obrastových konárikoch 1 až 2 plody, na dlhých konárikoch preriedime plody na vzdialenosť 50 až 70 mm.
  • na zlepšenie práce možno použiť špeciálne nožnice s úzkymi čepeľami, ktorými sa plody odstrihávajú a zmenšuje sa nebezpečenstvo poškodenia konárika, alebo odtrhnutia tých plodov, ktoré chceme na strome ponechať
  • urýchlenie práce možno dosiahnuť obíjaním mladých plodov termíne, vhodnom na ručnú prebierku pomocou palice, na konci ktorej je natiahnutá hadica s dĺžkou 30 cm, aby nedošlo k prílišnému poškodzovaniu konárikov a ponechaných plodov, v niektorých krajinách sa používajú na obíjanie mladých plodov bambusové palice, možné je i mechanické striasanie plodov (marhule)

b) chemická prebierka kvetov a plodov - realizuje sa pri jabloniach v zásade v dvoch termínoch, a to ako prebierka kvetov s aplikáciou prípravku, keď došlo k oplodneniu centrálneho kvetu súplodia, podľa použitého prípravku od času, keď je rozkvitnutých 70 až 80 % kvetov (napríklad prípravok Wilthin, Thinex), na konci kvitnutia, tesne po odkvitnutí až do termínu, keď najväčší plod dosiahol priemer 5 mm (Amidthin, Regulex, Dirigol ai., na posilnenie účinku v kombinácii s prípravkom Ethrel) alebo prebierka mladých plodov pri dosiahnutí priemeru plodov 5 až 12 mm (prípravky na báze kyseliny α-naftyl octovej napr. Rhodofix), pri priemere plodov 10 - 15 mm (prípravky na báze Carbarylu napr. Sevin), pri veľmi silnej násade plodov prípravok Ethrel. V prípade broskýň sa na prebierku odporúčajú prípravky Flordimex alebo Ethrel.

V každom jednotlivom prípade treba pri aplikácii striktne dodržiavať odporúčania výrobcu, nakoľko účinok prípravkov ovplyvňuje množstvo faktorov a neopatrnosť môže spôsobiť neželaný výsledok:

  • odrody so sklonom k tvorbe veľkého množstva plodov niekedy reagujú na použitie prípravkov slabšie ako ostatné odrody
  • použitie zmáčadla do postrekovej tekutiny zvyšuje prijateľnosť prípravku rastlinou a tým i jeho účinok
  • vyššie teploty a nedostatok vlahy v období pred aplikáciou prípravku a v období po aplikácii majú za následok vyššiu účinnosť chemickej prebierky
  • mierne teploty a vysoká vzdušná vlhkosť spomaľujú odparovanie postreku a predlžujú prenikanie účinnej látky do rastliny, čím sa zvyšuje jej účinok
  • menej reagujú na rovnakú dávku prípravku stromy dobre zásobené živinami, vo fyziologickej rovnováhe ako stromy trpiace nedostatkom živín (najmä dusíka), alebo ktorých rovnováha bola narušená napríklad silnejším rezom, silnejšie na aplikáciu prípravku na prebierku plodov reagujú stromy stresované nepriaznivými faktormi prostredia
  • účinnosť v prípade stromov na silnejšie rastúcich podpníkoch je vyššia ako na slabo rastúcich podpníkoch

Chemická prebierka je náročnejšia na skúsenosti a vzhľadom na viaceré aspekty je to metóda vhodná pre veľkovýrobné podmienky. V malovýrobe, kde čas nie je limitujúcim faktorom sa uplatní ručná prebierka plodov. Ako dobrý prístup z hľadiska výsledného efektu prebierky sa vo veľkovýrobných podmienkach ukázala chemická prebierka a následne aplikovaná ručná prebierka, ktorá umožňuje korekciu prípadného nepravidelného pôsobenia chemického zásahu.

 

Vystavené: 2.6. 2005

Autor: Ing. Oleg Paulen, PhD.
Späť