Logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

tel: 037/73 36 073
e-mail: Jan.Mezey@uniag.sk
 
 


Perspektívne rezistentné odrody jabloní pre záhradky

V súčasnom sortimente odrôd jabloní, ktoré sú v ponuke ovocných škôlok, záhradkárskych obchodov a pod. sa často stretávame s označením “rezistentná odroda”. V praxi by to malo znamenať rezistenciu proti najvýznamnejším chorobám, čo je v prípade jabloní chrastavitosť jabloňová (Venturia inaequalis) a múčnatka jabloňová (Podosphaera leucotricha).

V poslednej dobe pribúda k týmto dvom významných chorobám aj bakteriálny agens Erwinia amlyovora, ktorá spôsobuje spálu ružokvetých. Pre drobného záhradkára je to ešte možno relatívna neznáma. Pre zníženie rizika šírenia tejto choroby je potrebné vedieť, že existujú odrody, ktoré sú viac-menej rezistentné, alebo tolerantné proti tejto chorobe. Cieľom tohto článku je odporučiť niekoľko odrôd, ktoré by mohli chuťovo, ale najmä zdravotne uspokojiť pestovateľa tým, že proti týmto trom chorobám sú relatívne odolné.

Žial, nikdy nemožno so stopercentnou istotou tvrdiť, že odroda je rezistentná proti danej chorobe, aj keď je to deklarované v pomologickom popise. Oblasť Slovenskej republiky je veľmi rôznorodá, čo sa týka pôdnych podmienok, klimatických podmienok (teploty, zrážky, mráz, vlhkosť vzduchu, prúdenie vzduchu, slnečný svit, dĺžka vegetačného obdobia a pod.) a preto platí, že ak odroda vykazuje relatívnu rezistentnosť v jednej oblasti, nemusí tak platiť o pár stoviek, alebo desiatok kilometrov ďalej. Tento fakt je spôsobený tým, že Slovensko je topograficky veľmi premenlivé na malom území a so zmenou topografie terénu sa menia aj klimatické podmienky. Ukazuje sa veľmi logické, že pre naše územie sú najvhodnejšie odrody, ktoré sú “domáce”, teda boli vyšľachtené u nás, prípadne v Českej republike. Je preto na pestovateľovi, aby on sám našiel z množstva (rezistentných) odrôd tú “svoju”, ktorá vyhovie jeho potrebám v jeho záhrade.

Nesmieme zabudnúť ani na fakt, že všetky (aj spomínané) choroby sú živými organizmami, ktoré sú v procese vývoja a veľmi citlivo a promptne reagujú na vonkajšie zmeny. Sú schopné sa veľmi rýchlo adaptovať na nové podmienky a účinne pôsobiť ďalej. Pritom je jedno či sa jedná o huby (chrastavitosť, múčnatka), alebo baktérie (spála).

Prax ukázala, že pri odrodách, ktoré sú rezistentné, sa veľmi často vyskytuje iný problém, ktoré je rovnako vážny, lebo v konečnom dôsledku znehodnocuje celú úrodu. Je ňou horká škvrnitosť, resp. veľmi zlá skladovateľnosť niektorých rezistentov. Vhodným riešením sa zdá byť suplementárna foliárna výživa v priebehu vegetácie so zvýšeným prísunom vápnika, ktorý “zabezpečí” pevnejšiu šupku a tým pádom aj zníži riziko pre vstup patogénov cez ňu. Samozrejmosťou by mali byť pôdne rozbory každé tri roky a listové rozbory, ak je to možné, každý rok. Na základe deficitov v pôde, resp. listoch, určujeme aplikovanú dávku.

Možno to zaznie trocha filozoficky, ale všetko so všetkým súvisí, hlavne v prírode, nehľaďme na veci čierno-bielo, ale snažme sa vidieť veci v kontexte a dívajme sa na naše stromčeky ako na živé tvory.

Odporúčané odrody

Z množstva odrôd, ktoré by sme odporučili našim záhradkárom určite väčšine nepovieme nič nové. Nedozviete sa tu o prevratne super rezistentnej odrode. Spomenieme odrody, ktoré sa v podmienkach Slovenskej republiky javia zatiaľ ako veľmi vhodné, či už z hľadiska rezistencie, alebo chuťových vlastností. Je zbytočné spomínať odrody, ktoré sú rezistentné v Číne, USA, Austrálií, alebo Nemecku. Na Slovensku sa môžu javiť ako úplne náchylné napr. na múčnatku. Ďalším faktom, pre ktoré nespomenieme ani rezistentné odrody napr. z Poľska, alebo Maďarska je fakt, že v našich škôlkach ich oficiálne nenájdete a ich dovoz cez hranice je rizikový práve kvôli spále ružokvetých. Takže ostaneme pri odrodách československej proveniencie, resp. takých zahraničných odrodách, ktoré dostať v slovenských ovocných škôkach. Zo všetkých odrôd by sme vyzdvihli dve české odrody a to odrody TOPAZ a RUBINOLA, ktoré sú veľmi dobre zdravotne, ale aj chuťovo, ako aj dĺžkou skladovateľnosti a teda aj absenciou skladových chorôb. Taktiež sú veľmi atraktívne svojou farbou a sú uznávané a zastúpené aj v komerčných veľkosadoch v západnej Európe (najmä Topaz).

"Nekorunovaný kráľ testu" - odroda Topaz.

Kvalitná odroda po všetkých stránkach – Rubinola.

Ďalšou kvalitnou odrodou sa javí v našich podmienkach francúzska odroda SELENA, ktorá pri dobrom zásobení vápnikom a pri správnom podtrhnutí vydrží aj veľmi dlho na sklade.

Vhodná na dlhšie skladovanie je aj odroda Selena.

Nemecká odroda PINOVA, ktorá je veľmi atraktívna svojim vzhľadom, farbou, ale aj chuťou sa javí v podmienkach južného Slovenska ako mierne až stredne citlivá na múčnatku, vo vlhších polohách je mierne náchylná na chrastavitosť a spálu.

Atraktívna odroda Pinova je mierne citlivá na múčnatku.

Odroda MELODIE je rezistentná proti chrastavitosti a málo citlivá na múčnatku a spálu. Na uskladnenie je vhodná, chuťovo aj vzhľadovo je atraktívna.

Melodie – dozrievajúce plody koncom augusta.

Francúzska odroda FLORINA a americká PRIMA sú síce rezistentné proti chrastavitosti, ale stredne náchylné na múčnatku a mierne na spálu. Problémy sú však pri skladovaní a to najmä pri odrode Prima.

Florina nie je ideálnou odrodou pre skladovanie.


Prima – kvalitná a chutná jesenná odroda.

Česká odroda JULIE sa javí v teplejších oblastiach Slovenska ako tolerantná proti chrastavitosti, múčnatke aj spále. Keďže ide o letnú odrodu, odporúčame skorú konzumáciu, pretože je nevhodná pre skladovanie.

ANGOLD je farebne veľmi atraktívna rezistentná odroda proti chrastavitosti, málo citlivá na múčnatku a spálu, vhodná aj na dlhodobejšie skladovanie.

Odroda Angold vyniká veľmi atraktívnou farbou.

Ostatné odrody sú síce rezistentné, ale najmä pre svoje chuťové vlastnosti si nenašli uplatnenie u pestovateľov.

Odroda Rosana.

Myšlienka rezistentnosti je síce veľmi pekná, ale neodporúčame pestovať iba rezistentné, alebo ekologické odrody. Podľa vyjadrenia jedného rakúskeho odborníka je to nebezpečné. Prečo, to už necháme na čitateľa.

 

Vystavené: 9.6. 2005

Autor: Ing. Ján Mezey, PhD.
Späť