WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Čučoriedka chocholíkatá /Vaccinium corymbosum L./

Úvodné slovo

Plody čučoriedok patria medzi najzdravšie druhy ovocia na svete. Na Slovensku sa prakticky doteraz zbierali a využívali iba plody čučoriedky obyčajnej z prírodných porastov. Máme tu však možnosť obohatiť sortiment o čučoriedku chocholíkatú, ktorej plody sú veľmi chutné, vhodné na priamu konzumáciu a na spracovanie. V porovnaní s plodmi čučoriedky obyčajnej sú plody čučoriedky chocholíkatej väčšie, v čerstvom stave nefarbia, obsahujú dvakrát viac cukrov, niečo menej minerálnych látok a vitamínov.

Najväčšie skúsenosti s pestovaním čučoriedky chocholíkatej vo svete majú v USA, kde bolo vyšľachtených aj najviac odrôd. V Európe založili najviac plantáží v Nemecku a Poľsku. Prvé intenzívne výsadby plantáí sa už realizujú aj na Slovensku /Liptov/ a vysoký záujem o jej pestovanie je medzi záhradkármi.

Cieľom tejto príručky je spropagovať pestovanie tohoto na Slovensku ešte stále málo známeho ovocného druhu a poskytnúť základné informácie o pestovateľských podmienkach. Príručka je určená pre agropodnikateľov a záhradkárov.

Botanická charakteristika, pôvod a biológia druhov

Čučoriedka chocholíkatá /Vaccinium corymbosum L./ patrí do čeľade Vaccinium - brusnica. Z mnohých zástupcov tejto čeľade sú na Slovensku v prirodzených porastoch zastúpené tieto druhy:
Čučoriedka obyčajná - Vaccinium myrtillus L., ker vysoký 0,10 - 0,40 m, listy sú opadavé, po okraji jemne pílkovité. Plodom je čierno-modrá oinovatená bobuľa. U nás je rozšírená od nížin až do pásma kosodreviny na pôdach veľmi kyslých, rašelinných i nevýživných piesočnatých.
Čučoriedka barinná - Vaccinium uliginosum L., ker vysoký 0,30 - 0,80 m, listy sú celistvookrajové opadavé. Bobule sú po dozretí čierno-modré oinovatené a chutné, podobné plodom čučoriedky chocholíkatej. Je to vlhkomilný druh, preto sa vyskytuje na vrchoviskových rašeliniskách, močaristých lesoch i v kosodrevine na veľmi kyslých pôdach.
Brusnica pravá - Vaccinium vitis - idaea L., ker vysoký 0,10 - 0,20 m, s kožovitými a trvácimi listami. Nie je náročná na živiny ani vlahu, preto ju nájdeme na nevýživných piesočnatých pôdach i na rašeliniskách na veľmi kyslých substrátoch od nížin až po pásmo kosodreviny. Plodom je červená bobuľa.
Kľukva močiarna - Vaccinium oxycoccus L. - syn.: Oxycoccus quadripetalus Gilib., poliehavý ker, so striedavými trvácimi kožovitými, krátkostopkatými, končistovajcovitými celistvookrajovými listami. Plodom je červená bobuľa . Vyskytuje sa na pôdach extrémne kyslých s dostatkom až prebytkom stagnujúcej vody. Rastie na vrchoviskových rašeliniskách, vlhkých rašelinných lúkach i v lesoch s podobnými podmienkami.

Predmetom hospodárskeho využitia a zberu z prirodzených porastov sú najmä plody čučoriedky obyčajnej a brusnice pravej. Čučoriedka barinná /ľudový názov šalenica/ a kľukva močiarna /ľudový názov žeravica/ sa vyskytujú u nás len okrajovo na severe Slovenska /Orava, Vysoké Tatry/ a plody z nich sú predmetom zberu a spracovania miestnych obyvateľov.

V USA predmetom hospodárskeho využitia sú nasledovné druhy z čeľade Vaccinium :
Čučoriedka úzkolistá - Vaccinium angustifolium Ait. Ker je vysoký 0,50 m. Rastie v lesoch a na poliach severovýchodnej Kanady a USA. Pestuje sa tam aj v intenzívnych podmienkach a plody sú určené na spracovanie. U nás zrejme nenájde uplatnenie hoci v pokusoch uspokojivo rastie a prináša úrodu, ale poskytuje malé plody, nerovnomerne dozrievajúce a nevýraznej chuti.
Vaccinium ashei Reade. - slovenský ekvivalent názvu neznámy /angl.názov Rabbiteye blueberry/. Ker dosahuje výšku až 3,0 m. Pestuje sa v južných oblastiach USA a pre naše klimatické podmienky pravdepodobne nie je vhodná, pretože jej kvety sú náchylné na vymŕzanie.
Brusnica veľkoplodá - Vaccinium macrocarpon Ait. Ker v mnohom podobný kľukve močiarnej aj v nárokoch na podmienky pestovania. Je veľmi populárna a pestuje sa intenzívne na plantážach hlavne na severovýchode USA. Niektoré odrody by bolo možné pestovať aj u nás, ale problémom by bolo nájsť vhodné lokality.
Čučoriedka chocholíkatá - Vaccinium corymbosum L. Ker dosahuje výšku 1,5 - 2,5 m. Vhodná aj pre naše klimatické podmienky.

Nároky na klimatické podmienky a stanovište

Úspešnosť pestovania je v klimatických podmienkach Slovenska podmienená splnením dvoch základných podmienok. Je to dĺžka vegetačného obdobia a minimálne zimné teploty. Dĺžka vegetačného obdobia by nemala byť kratšia ako 160 dní. Na väčšine územia Slovenska je táto podmienka splnená, dá sa predpokladať, že až po nadmorskú výšku 750 m. Naše pokusy, ktoré sú v nadmorskej výške 700 m to potvrdzujú, pričom tu predpokladáme uplatnenie skorších odrôd. Nemenej dôležitým činiteľom, ktorý rozhoduje o úspešnosti pestovania sú minimálne zimné teploty.

Skúsenosti z našich pokusov, ale aj zo zahraničia potvrdzujú značnú odolnosť rastlín čučoriedky chocholíkatej voči zimným mrazom. Počas trvania našich pokusov sa krátkodobo vyskytli mrazy pod - 28 °C, ktoré rastliny prežili bez ujmy. V zahraničnej literatúre sa uvádza, že aj mrazy pod - 35 °C rastliny prežili, ale priniesli slabšiu úrodu. Stupeň mrazuvzdornosti vo veľkej miere ovplyvňujú také faktory ako je dĺžka vegetačnej doby, úroveň hnojenia dusíkom počas vegetácie, odroda, priebeh počasia na jeseň i počas zimy / tzv. aklimatizácia rastlín/, výška snehovej pokrývky a pestovateľské podmienky. Pri výbere plôch na zakladanie plantáží sa vyhýbame mrazovým kotlinám, kde dochádza k veľkým výkyvom a poklesom teplôt.

Kvitnutie rastlín čučoriedky chocholíkatej začína spravidla po 20. máji /platí pre nadmorskú výšku 700 m/ čo je veľmi dôležité z hľadiska istoty úrod v týchto podmienkach.

Počas šesťročného výskumu nám neskoré jarné mrazy ani raz nepoškodili kvety či vyvíjajúce sa plody. Za uvedené obdobie kvety a vyvíjajúce sa plody čučoriedky obyčajnej, ktoré kvitnú spravidla o 10 až 15 dní skoršie boli v našich pokusoch totálne zničené neskorými jarnými mrazmi až štyrikrát.

Čučoriedke chocholíkatej počas vegetácie vyhovuje teplé a slnečné počasie s dostatkom vlahy najmä v čase dozrievania a zberu, vtedy je veľkosť i kvalita plodov najvyššia. Príliš vysoké teploty ako aj studené obdobia v čase zberu znižujú kvalitu plodov. Polohy s častým výskytom silných vetrov sú nevhodné, do určitej miery je to možné eliminovať výsadbou pásov z vyšších rýchlorastúcich drevín okolo plantáže. Rastliny čučoriedky chocholíkatej sú náročné na svetlo, preto najvyššie a najkvalitnejšie úrody poskytujú na slnečných stanovištiach.

Výber odrôd

Nemenej dôležitým činiteľom, ktorý rozhoduje o stabilite, rentabilite, kvalite a výške úrod je odroda. Výber odrôd prispôsobujeme požiadavke odberateľov, t.j. či sú plody určené pre predaj v čerstvom stave, alebo na spracovanie. Pre predaj v čerstvom stave plody majú byť väčšie, s dobrou chuťou a atraktívnej svetlomodrej farby s intenzívnym voskovým nádychom. Odrody posudzujeme najmä z hľadiska stupňa skorosti, úrodnosti, veľkosti a kvality plodov, mrazuvzdornosti, vzrastnosti, odolnosti proti chorobám a škodcom a adaptability na podmienky prostredia. Podľa výsledkov našich pokusov /nadmorská výška 700 m/ spoľahlivo tu dozrievajú odrody skoré, stredne skoré i stredne neskoré. U neskorých odrôd takmer každoročne posledné zbery zničia jesenné mrazy.

Výsledky našich pokusov čo sa týka úrod a hmotnosti bobúľ /Tabuľka č.1. / po troch rokoch od vysadenia nám už umožňujú urobiť predbežný výber a charakteristiku odrôd.

Tabuľka č.1.

Odporúčané odrody:

GOLDTRAUBE - skorá odroda, nízkeho vzrastu a kompaktného guľovitého tvaru. Plody sú malé, guľovitého tvaru, tmavomodré veľmi sladké. Vytvára značné množstvo výhonkov, preto vyžaduje silný rez inak sú plody veľmi malé. Do intenzívnych výsadieb nie je vhodná. V záhradkách môže nájsť uplatnenie nielen na produkciu chutného ovocia, ale aj ako dekoratívna drevina.

ZUCKERTRAUBE - stredne skorá odroda, so stredne silným rastom. Plody sú stredne veľké, tmavomodré, menej atraktívne, sladké. Plody sú vhodné na spracovanie. Je priemerne produktívna. Nie je vhodná do intenzívnych výsadieb, môže však nájsť uplatnenie v záhradkách.

BLUERAY - stredne skorá a veľmi úrodná odroda. Vytvára vzpriamené, rozkonárené a vzrastné kry, ktoré si vyžadujú prísnejší rez. Je dostatočne mrazuvzdorná. Plody sú pevné, veľké, svetlomodré a výbornej chuti. Vhodná do výsadieb pre predaj plodov v čerstvom stave i na spracovanie.

BLUECROP - stredne skorá odroda. Veľmi produktívna, vzrastná, podobná odrode Blueray. Poskytuje pevné, veľké, kvalitné plody atraktívnej svetlomodrej farby a výbornej chuti. Pre stabilizáciu úrod a veľkosti bobúľ si vyžaduje prísnejší rez. Je vhodná do intenzívnych výsadieb pre predaj plodov v čerstvom stave i na spracovanie. Patrí v súčasnosti k najpestovanejším odrodám vo svete.

BERKELEY - stredne neskorá odroda. Je úrodná, ale menej mrazuvzdorná. Vytvára rozložité kry so silnými výhonkami. Dozrieva o niekoľko dní neskôr po odrode Bluecrop. Plody sú veľké, s výraznejšou kališnou jamkou, atraktívnej svetlomodrej farby akoby pomúčené s menej výraznou, ale dobrou chuťou. Plody sa ručne dobre oberajú, pretože odroda tvorí dlhé a voľné strapce a sú vhodné pre predaj v čerstvom stave a na spracovanie. Veľmi zaujímavá neskoršia odroda vhodná najmä pre záhradkárov, ale vyžaduje širší spon výsadby.

DARROW - stredne neskorá odroda, pomerne úrodná so stredne silným rastom. Plody sú pevné, veľké až veľmi veľké svetlomodré dobrej chuti po plnom dozretí a v teplejších letách, inak sú plody kyslejšie. Plody sú vhodné pre predaj v čerstvom stave v neskoršej sezóne.

Požiadavky na pôdu

Čučoriedka chocholíkatá má oproti iným ovocným druhom špecifické požiadavky na pôdu. Vyžaduje pôdy štruktúrne a veľmi kyslé. Najvhodnejšie sú ľahké až stredne ťažké pôdy, piesočnaté až piesočnatohlinité s obsahom humusu nad 3 %. Rašelinné záhrevné pôdy sú taktiež vhodné. Nevhodné sú ťažké, íľovité a všetky zamokrené pôdy. Optimálne pH pôdy je od 3,5 - 4,5 / v KCl /. Ak pôda obsahuje veľa humusu môže byť pH aj 5,0. Pod výsadbu čučoriedky vyberáme málo úrodné pôdy, pretože koreňový systém rastlín žije v symbióze s mykoríznymi hubami, ktoré napomáhajú získavaniu živín z menej prístupných foriem.

Do určitej miery možno upraviť vyššie pH pôdy pred výsadbou použitím práškovej síry /tzv. sádrovanie/ pokiaľ sa jedná o pôdy tvorené z kyslých hornín, kde bolo predtým použité vápnenie. Menšie odchýlky vyššieho pH od optimálnych hodnôt môžeme upravovať aj používaním síranových foriem dusíkatých a draselných hnojív. Nevhodné vysoké pH pôdy možno upravovať aj použitím kyslých substrátov, ktoré zapracujeme do pôdy, alebo nimi úplne nahradíme pôvodnú nevhodnú pôdu do hĺbky 0,35 až 0,45 m. Používame na to kyslú vrchoviskovú rašelinu a kremičitý hrubozrný piesok. Náhradný substrát si pripravíme zo zmesi rašeliny a piesku v pomere 2 : 1, alebo 3 : 1. Toto nákladné opatrenie má opodstatnenie na malých výmerách v záhradkách.

Vodný režim

Čučoriedka chocholíkatá je náročná na vlahu, ale neznáša zamokrenie. Optimálna hladina spodnej vody je okolo 0,5 - 0,6 m. Rastliny sú veľmi citlivé na prebytočnú, stagnujúcu vodu v pôde, ktorá poškodzuje ich koreňový systém, preto dobrá drenáž je nevyhnutná. Plochy, ktoré bývajú pravidelne zaplavované počas intenzívnejších dažďov a v čase topenia snehu nie sú vhodné na pestovanie.

Dôležité je nielen množstvo, ale aj rovnomernosť vlahy, hlavne počas vegetačného obdobia, kedy je spotreba vody najvyššia. V našich pokusoch vo vlhkých podmienkach Slovenska /Orava/ s ročným úhrnom zrážok 800 až 900 mm bolo treba zavlažovať. Maximum zrážok tu je v mesiacoch jún a júl, ale takmer pravidelne treba zavlažovať v mesiaci august, menej v mesiacoch máj, júl, september. V suchších oblastiach Slovenska s vyššou potrebou závlahy, je veľmi dôležitá aj kvalita závlahovej vody čo sa týka obsahu solí a alkality, ktorá môže nepriaznivo ovplyvniť kyslosť pôdy. Čím je nižší obsah solí a nižšia tvrdosť vody, tým je vhodnejšia na závlahu čučoriedky chocholíkatej. Ideálna na závlahu je dažďová voda.

Príprava pozemku

Pozemok v prvom rade očistíme od náletu drevín a vytrvalých burín. Plochy s výskytom vytrvalých burín ošetríme herbicídmi. Menšie nerovnosti pozemku splanírujeme, vyrovnáme orbou a smykovaním, väčší sklon upravíme terasovaním. Najlepšie je začať s prípravou pôdy v dostatočnom časovom predstihu aby sme plochu pod výsadbu pripravili čo najkvalitnejšie. Ak sme začali s prípravou pôdy skoro na jar a výsadbu budeme realizovať na jeseň, na takto pripravenú plochu môžeme zasiať medziplodinu, aby sme zabránili zaburineniu.

Vhodné medziplodiny sú ovos a raž, ktoré veľmi dobre znášajú kyslé a chudobné pôdy, a ktoré môžeme použiť aj na zelené hnojenie. Takto upravený pozemok nakoniec oplotíme.

Kvalita rastlín

Dôležitou podmienkou, ktorá rozhoduje o efektívnosti investície je použiť certifikovaný výsadbový materiál od spoľahlivých dodávateľov, ktorí deklarujú zdravotný stav a odrodovú pravosť. Výsadby produkčných plantáží realizujeme len z osvedčených odrôd a nepoužívame rastliny množené semenom. Do výsadieb používame najčastejšie vzrastnejšie dvojročné rastliny /množené klasicky odrezkami, príp. metódou in vitro/.

Jednoročný rastlinný materiál je sice lacnejší, ale vyžaduje si zvýšenú starostlivosť a neskoršie vchádza do obdobia rodivosti. Rastliny sú dodávané s rašelinným zemným balom, ktorý nesmie počas prepravy a výsadby preschnúť, pretože potom ťažko prijíma vodu. Rastliny s preschnutým zemným balom namočíme vo vode a až potom vysadíme.

Termín a technika výsadby

Prakticky môžeme vysádzať rastliny počas celého roka pokiaľ pôda nie je zamrznutá. Optimálny termín výsadby je skoršia jeseň a skoré jarné obdobie. V týchto obdobiach sa zároveň intenzívne rozvíja koreňový systém rastlín. Vysadené rastliny majú dostatok času na adaptáciu a presadzovací šok je minimálny.

Čučoriedka chocholíkatá má koreňový systém rozložený plytko pod povrchom pôdy, čomu musíme podriadiť hĺbku výsadby. Pokiaľ je pôda pred výsadbou dostatočne uľahnutá rastliny sadíme zarovno s pôdou tak ako rástli predtým v škôlke, prípadne o 3 až 5 cm hlbšie. Ak chceme pôdu vo vyhĺbenej jamke obohatiť humusom, pridáme podľa potreby rašelinu, ktorú premiešame s pôvodnou zeminou a takouto zmesou obsypeme koreňový systém rastlín. Zeminu jemne pritlačíme ku koreňom a takto vysadenú rastlinu zalejeme dostatočným množstvom vody.

Spon výsadby

Na výsadbovej ploche vytýčime smer radov. Optimálna orientácia radov je v smere sever - juh. Spon výsadby volíme s ohľadom na spôsob ošetrovania výsadby. Na menšej výmere kde sa nepredpokladá použitie mechanizácie odporúčaná vzdialenosť medzi radmi je 2,5 m, pri menej vzrastných odrodách aj 2,0 m. Použitie mechanizácie predpokladá prispôsobiť vzdialenosť medzi radmi na 3,0 - 3,5 m. Vzdialenosť rastlín v riadku je od 0,8 m /menej vzrastné odrody /po 1,4 m/ veľmi vzrastné odrody/.

Opeľovacie pomery

Kvety čučoriedky chocholíkatej sú samoopelivé, ale opelenie peľom inej odrody má za následok zväčšenie plodov a tým aj úrody. Do výsadby preto zaradíme viacej odrôd. Striedavo vysádzame dva až tri rady jednou odrodou a dva až tri rady druhou odrodou, pričom je dôležité, aby obidve odrody kvitli približne v rovnakom období.

Ošetrovanie po výsadbe

Novozaložené výsadby sú mimoriadne citlivé na zaburinenie, preto najdôležitejším opatrením v prvých dvoch až troch rokoch po výsadbe je boj proti burinám. Okopávanie je neprípustné, pretože poškodzuje plytký koreňový systém rastlín. Bez burín je nutné udržovať okolie rastlín v šírke okolo 1 m.

Najúčinnejšie v boji proti burinám vo výsadbách čučoriedky chocholíkatej je použitie herbicídov alebo mulčovanie.

V boji proti burinám sa nám veľmi dobre osvedčili neselektívne herbicídy na báze glyphosatu Rondoup, Glyfogan, Mamba/. Aplikujeme ich v čase intenzívneho rastu burín, spravidla dvakrát ročne. Na aplikáciu použijeme herbicídny zvon, tak aby zelené časti rastlín čučoriedky neboli zasiahnuté postrekom.

Zo selektívnych herbicídov odporúčame proti burinám ako sú štiavy, praslička, černica, malina použiť prípravok na báze triclopyru /Garlone 4/. Výhodou tohoto herbicídu je, že neničí rastliny z čeľade brusnicovitých, poškodzuje iba ich mladé nevyzreté listy v čase intenzívneho rastu.

Mulčovanie je veľmi účinný prostriedok v boji proti burinám, ktorý minimalizuje použitie herbicídov. Ako mulčovací materiál môžeme použiť drvenú kôru a piliny z ihličnatých drevín, ktoré rozmiestnime v okolí rastlín do výšky 3 až 5 cm a v šírke do 0,80 m. Mulčovanie zároveň obohacuje pôdu o organickú hmotu, udržuje priaznivé vlhkostné a teplotné pomery v pôde. V zimnom období takto mulčované rastliny menej trpia premŕzaním koreňového systému. Mulčovanie je potrebné obnovovať každé 3 až 4 roky.

Medziradie je výhodné zatrávniť a udržiavať ho častým kosením. Zabránime tým erózii pôdy a znečisteniu plodov hlinou počas letných dažďov. Na výsev do medziradia použijeme trsnaté a menej intenzívne druhy tráv ako sú napr. kostrava červená a kostrava ovčia.

Medziradie možno udržiavať aj vo forme herbicídneho úhoru, ale doporučuje sa len na plochách, ktoré nie sú ohrozené eróziou.

Rez rastlín

Optimálny termín rezu je skorá jar, kedy sú už na rastlinách viditeľné aj následky prezimovania. Rezom môžeme významne ovplyvniť kondičný stav rastlín, výšku úrod, veľkosť a kvalitu plodov. Čučoriedka nasadzuje kvety na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z dvojročného dreva, menej aj na dlhých jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z koreňového krčku rastliny. Výhonky s nasadenými kvetnými púčikmi rozoznáme na rastline podľa toho, že sú podstatne väčšie ako listové. Prvé dva roky po výsadbe odporúčame ponechať na rastline len silnejšie výhonky, ostatné odrežeme pri zemi. Taktiež odstránime všetky kvetné výhonky, aby sa rastliny úrodou nevysiľovali. Cieľom týchto opatrení je podpora rastu rastlín a vytvorenie dostatočného množstva silných výhonkov, ktoré budú schopné v ďalších rokoch prinášať vysoké úrody. V ďalších rokoch rezom upravujeme pomer medzi rastom a rodivosťou. Slabo rastúce odrody si vyžadujú prísnejší /hlbší/ rez, ako odrody silno rastúce.

Rastliny v plnej rodivosti /7. až 8. rok po výsadbe/ by mali mať okolo 7 až 12 výhonkov rôzneho veku, ale nie staršie ako štvorročné drevo. Ak chceme stabilizovať produkciu, rez vykonávame každoročne. Pri reze sa odporúča dodržať nasledovný postup. Najprv odrežeme všetky mrazom, chorobami a škodcami poškodené a polámané časti rastliny. Následne odstránime staré rozvetvené, previsajúce a nerodiace časti výhonkov. Taktiež odstránime slabé a tenké rozvetvené výhonky, ktoré zahusťujú ker aj keď majú kvetné puky. Plody na takýchto výhonkoch bývajú malé a nekvalitné aj vplyvom zatienenia. Odrežeme zahusťujúce a križujúce sa časti výhonkov vo vnútri kra. Skrátime príliš vysoké jednoročné i staršie prečnievajúce a slaborastúce výhonky na priemer kra. Všetky nevyzreté a slabé jednoročné výhonky vysoké do 0,5 m, ktoré vyrástli zo zeme neskoro v lete odstránime pri zemi.

Hnojenie

Čučoriedka chocholíkatá je citlivá na vysokú koncentráciu solí v pôde. Dôležitá je nielen dávka, ale aj forma použitého hnojiva. Najdôležitejšou živinou je dusík, ktorý aplikujeme vo forme síranu amónneho, alebo močoviny. Odporúčané a orientačné dávky dusíkatých hnojív podľa veku výsadby sú v tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 2. Dávky N /dusíka/ v gramoch na rastlinu podľa veku výsadby

Množstvo dusíka zvýšime v roku mulčovania pilinami z ihličnatých drevín o jednu tretinu. Na humóznych pôdach znížime dávku dusíka o jednu tretinu z množstva odporúčaného v tabuľke č. 1.

Dusík vo forme močoviny aplikujeme na pôdach s optimálnym pH pôdy, ak je pH pôdy vyššie aplikujeme dusík vo forme síranu amónneho.

Dusíkaté hnojivá aplikujeme od polovice apríla do konca júna. Ak dávku dusíka delíme odporúčame polovicu dávky aplikovať pred roztvorením pukov a druhú o 5 až 6 týždňov neskôr /po odkvitnutí/.

Fosforečné a draselné hnojivá aplikujeme vo forme superfosfátov a síranu draselného v nasledovných množstvách /tabuľka č.3./.

Tabuľka č.3. Dávky P / fosforu / a K / draslíka / v gramoch na rastlinu

Uvedené množstvá hnojív sú len orientačné a presnejšiu potrebu živín môžeme stanoviť na základe výsledkov analýzy pôdy a listov. Na hnojenie môžeme použiť aj organické hnojivá, z nich najvhodnejší je rozložený maštaľný hnoj.

Dozrievanie a zber úrody

Plody začínajú dozrievať o 50 až 70 dní po kvitnutí v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. V nadmorskej výške 700 m začínajú dozrievať skoré odrody spravidla koncom júla. Hlavným obdobím zberu je august a prvá polovica septembra. Bobule dozrievajú v strapci postupne a všetky plody na kríku dozrejú v priebehu 15 až 35 dní. Určenie optimálneho termínu zberu je z tohoto dôvodu dosť obtiažne. Prvým charakteristickým znakom dozrievania je zmena zelenej farby bobule na modrofialovú. Plnú zrelosť, modrú farbu a charakteristickú chuť však táto bobuľa dosiahne o 4 až 7 dní, v prípade chladného počasia aj neskôr. Zber plodov robíme s odstupom 7 až 15 dní, podľa priebehu počasia. Prvé zbery poskytujú najväčšie a najkvalitnejšie plody. Zber plodov sa vykonáva väčšinou ručne, pričom je dôležité, aby sme plody pri oberaní a manipulácii nestláčali. Plody sypeme do prepravných debničiek v tenkej vrstve. Na predaj v čerstvom stave oberáme priamo do nádob, v ktorých budú aj predávané a uložíme v chlade. Za hodinu dokáže skúsený zberač naoberať 5 až 8 kg plodov. Mechanizovaný zber je možný, ale ekonomicky opodstatnený pri veľkej výmere, pričom zberané plody sú vhodné len na spracovanie.

Prvú významnejšiu úrodu dosahujú kry v treťom roku po výsadbe a to v priemere 0,5 až 1 kg, podľa odrody. V období plnej rodivosti, /šiesty až ôsmy rok po výsadbe/, úroda z jedného kra môže presiahnuť 7 kg , ale priemerné úrody sa pohybujú od 2,5 - 3,5 kg .

Choroby a škodcovia

Hospodársky významné choroby sme doteraz nezaznamenali. Na nevhodných zamokrených lokalitách, prehnojených porastoch a vo vlhkých rokoch, môžu rastliny atakovať hubovité choroby /Godronia kassandrae, syn. Fusicoccum putrefaciens a Botrytis cinerea/.

Zo škodcov v období dozrievania sú problémom vtáky živiace sa bobuľovitým ovocím a osy. Zle oplotené výsadby v čase vegetačného pokoja poškodzuje ohryzom výhonkov vysoká zver a zajace. Hraboše môžu poškodzovať koreňový systém najmä mulčovaných rastlín v období vegetačného pokoja.