Logo VUTPHP
Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
Výskumná stanica VÚTPHP, 027 55 Krivá na Orave
Tel./fax: 043/5894248
 
 

BRUSNICA PRAVÁ (Vaccinium vitis-idaea L.)

Význam a uplatnenie
Plody brusnice pravej ( Vaccinium vitis-idaea ) sú obľúbené pre ich špecifickú chuť. Z minerálnych látok je v plodoch najviac zastúpený draslík, menej vápnik, horčík a fosfor. Obsahujú cukry, provitamín A, vitamín C, farbivá ( flavonoidy, antokyány), triesloviny, organické kyseliny a glykozidy. Pôsobia dezinfekčne a protizápalovo, hlavne na močové ústrojenstvo. Používajú sa ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Pre vyšší obsah kyseliny šťavelovej sa neodporúča zvýšená konzumácia plodov brusnice ľuďom náchylným na tvorbu obličkových kameňov.

Prirodzené porasty brusnice pravej sa na Slovensku vyskytujú od nížin až po vysoké horské polohy. V súčasnosti už existuje veľa vyšľachtených a mimoriadne produktívnych odrôd, ktoré by nemali chýbať v žiadnej záhradke. Uplatnenie nájdu aj ako dekoratívne vždyzelené rastliny v okrasnej časti záhrady (vresoviskách). Dorastajú do výšky 0,30 m.

Nároky na pôdu
ôvodné prírodne porasty brusnice pravej sa vyskytujú na chudobných, veľmi kyslých piesočnatých, piesočnatohlinitých a rašelinových pôdach. Vyšľachtené odrody majú podobné požiadavky na kyslosť pôdy ( pH 3,5 – 4,5) a vyžadujú slnečné stanovištia. Prevážna časť pôd v našich záhradkách nie je na ich pestovanie vhodná, preto je potrebne upraviť najmä kyslosť a ťažšie ílovité pôdy vyľahčiť. Keďže sú to rastliny s plytkou koreňovou sústavou, postačí úprava kyslosti pôdy do hĺbky 0,20 – 0,30 m. Vhodný substrát si pripravíme nasledujúcim spôsobom: zmiešame 1 až 4 diely hrubozrného kremičitého piesku a 1 diel čistej vrchoviskovej (  rašelinníkovej) rašeliny. Môžeme použiť aj hotové substráty určené pre vresoviskové rastliny, čučoriedky a rododendróny. Čistá rašelina je tiež vhodná, ale pri preschnutí zle prijíma vodu (rastliny môžu trpieť suchom). Ťažšie a kyslé pôdy môžeme vyľahčovať pridaním pilín a posekanej kôry z ihličnatých drevín, ktoré zapravíme do požadovanej hĺbky rotavátorom, rýľom alebo motykou.

Vysadzovací materiál a výsadzanie
Na výsadzanie používame jednoročné rastliny (sadenice). Sadenice sa dodávajú v sadbovačoch s objemom 0,5- 1,0 litra. Predávané rastliny majú byť dobre zakorenené aspoň s troma výhonkami, niektoré už môžu mať kvety či plody. Zvyčajne ide o odrody, ktoré prinášajú úrodu dvakrát ročne. Rastliny možno vysádzať počas celého roka, ale najlepším obdobím na vysádzanie je jar a jeseň. Vysádzame ich v spone 0,30 – 0,45m x 0,30 – 045 m, ak chceme zapojenú výsadbu, napr.v skalke alebo na záhone ( zelený koberec), prípadne v radoch, kde spon výsadby je 1,0 – 1,5 m x 0,30 – 0,45 m. Veľmi dôležité je pred vysádzaním odstrániť z pozemku vytrvalé buriny ( napr. pýr plazivý, prasličku, štiavy).

Brusnice, ktoré rodia dvakrát ročne, možno vysádzať od nížin až po nadmorskú výšku 750 m, vo vyšších polohách by už druhá úroda nedozrela. Na vysádzanie sú najvhodnejšie slnečné stanovištia, v tieni síce rastú, ale veľmi málo kvitnú.

Hnojenie
Brusnica nie je náročná na hnojenie a spoľahlivo rastie a prináša úrodu aj bez hnojenia. Dôležitý je dostatok organickej hmoty v pôde ( rašeliny, kôrovia, pilín, lesnej hrabanky ), ktorej rozkladom sa uvoľňujú živiny potrebné pre rastliny. Rastliny sú citlivé na prehnojenie a na chloridové formy hnojív. V roku aplikácie pilín do pôdy ( iba z ihličnatých drevín) je dobré pridať trochu dusíkatého hnojiva (na podporu rozkladu) vo forme síranu amonného ( max. 20 gramov na 1 m2 ) alebo močoviny ( do10 gramov na 1 m2 ).

Doplnková závlaha
Brusnica pravá je menej náročná na vodu ako čučoriedka chocholíkatá. V severnejších vlhších oblastiach Slovenska ( Orava,Kysuce,Liptov, Spiš) je potreba zavlažovania rastlín minimálna a potrebná len počas dlhších období bez dažďov ( 10 – 15 dní). V južnejších ( suchších) regiónoch stúpa potreba rastlín na vodu a jej rovnomerné rozdelenie, pričom dôležitá je aj kvalita vody používanej na polievanie. Mäkká voda ( s nízkym obsahom solí) a dažďová voda sú najvhodnejšie na závlahu brusnice pravej.

Ošetrovanie
Rastliny brusnice citlivo reagujú na zaburinenie, preto boj proti burinám je dôležitým opatrením počas celého roka. Brusnica má plytkú koreňovú sústavu, do okolia sa rozširuje podzemkami ( rizómami) podobne ako pýr plazivý, preto ju neokopávame (dôležité pri pestovaní na záhone alebo v skalke), ale burinu odstránime ručne vytrhnutím. Ak ich pestujeme v radoch, medziradie nezatrávňujeme, ale udržujeme bez burín plečkovaním alebo okopávaním. Najlepšie v boji proti burinám sa osvedčilo nastielanie ( mulčovanie) okolia rastlín drvenou kôrou a pilinami ( z ihličnatých drevín) a aj ihličím ( lesnou hrabankou). Nastielanie zabezpečuje rastlinám rovnomernú vlhkosť a znižuje straty vody z pôdy vyparovaním. Nastielané rastliny brusnice v zime, najmä v predjarnom období, menej poškodzuje striedavé zamŕzanie a rozmŕzanie pôdy, ktoré spôsobuje trhanie podzemkov a vyťahovanie rastlín na povrch pôdy. Použitie herbicídov na boj proti burinám v porastoch brusníc je dosť problematické a neodporúčame ho.

Tvarovanie a rez
Rastliny brusnice si nevyžadujú každoročný rez, rezom odstraňujeme len polámané a odumreté časti rastlín. Veľmi poškodené rastliny chorobou spôsobujúcou opad listov, môžeme zavčasu na jar zrezať tesne nad zemou.

Choroby a škodcovia a ochrana proti ním
Z chorôb sa v niektorých rokoch objavuje choroba spôsobujúca opad listov brusnice. Jej výskyt podporuje vlhké počasie na jeseň, mierne a vlhké zimy i vlhká jar. Ak sa choroba prejaví vo väčšom rozsahu, môžeme použiť fungicídy. Postrekujeme na jar od polovice apríla až do konca júna v 10 až 15 dňových intervaloch. S fungicídov použijeme striedavo BENLATE, FUNDAZOL 50 WP, TOPSÍN M 70 WP.

Táto choroba nenapáda plody, ale poškodenie listov zapričiňuje zníženie úrody. Inými významnejšími chorobami a škodcami brusnica netrpí. V úrode z prvého (letného) zberu je možný výskyt hniloby plodov, pri druhom jesennom zbere sa hniloba plodov takmer nevyskytuje čo potvrdzujú výskumy s odrodou Koralle ( u nás Výskumná stanica Krivá na Orave).

Zrelé plody vtáctvo nepoškodzuje a rastliny neohrýza ani lesná zver.

Vo všeobecnosti môžeme brusnicu zaradiť medzi druhy menej citlivé na choroby a škodcov. Pestovateľská agrotechnika kultúrnych odrôd tomu výrazne napomáha.

Odrody vhodné na vysádzanie
V súčasnosti existuje už viacero vyšľactených a produktívnych odrôd vhodných na vysádzanie do záhradiek .Rastliny z prírodných podmienok ( z lesov) sú málo produktívne ( naše výskumy to potvrdzujú) a sú vhodné len na vysádzanie skaliek ako dekoratívne rastliny vo vyšších polohách ( nad 750 m). Tu ich môžeme použiť do výsadieb v okolí chát.

Koralle– veľmi produktívna odroda, pochádza z Nemecka. Najviac sa pestuje na produkciu ovocia. Tvorí vzpriamené kry vysoké až 0,20 - 0,30m. Bobule sú stredne veľké žiarivočervenej farby. Úroda môže dosiahnuť 150 až 300 gramov na rastlinu. Z 1 m2 vysadenej plochy môžeme naoberať 1 kg plodov. Rodí dvakrát ročne.

Red pearl – stredne produktívna odroda, vyšľachtená v Holandsku. Kry rastú vzpriamene a dosahujú výšky až 0,35 m. Plody sú stredne veľké až veľké tmavočervenej farby a výbornej kvality. Listy sú lesklé tmavozelené, veľmi dekoratívne. Prispôsobivejšia na horšie pôdne podmienky ako odroda “Koralle”. Úrodu prináša dvakrát ročne. Je dobrým opeľovačom pre odrodu “Koralle”.

Z perspektívnych odrôd môžeme spomenuť napr. odrody “Sanna” a “Sussi”, ktoré boli vyšľachtené vo Švédsku a rodia jedenkrát ročne.

Sanna – veľmi produktívna odroda, vytvárajúca vzpriamené kry, vysoké 0,20 – 0,30 m. Plody sú stredne veľké tmavočervené hromadne dozrievajúce. Strapce sú rozmiestnené na povrchu kra. Úrody z jedného kra môžu dosahovať 200 až 500 gramov. Najvyššie úrody dáva po opelení inou odrodou. Je to licenčne chránená odroda.

Sussi – stredne produktívna odroda. Rast kra je rozložitejší a rastliny dosahujú výšku 0,15 – 0,25 m. Vhodná do skaliek ( vresovísk). Plody sú stredne veľké až veľké výbornej kvality, v strapci hromadne dozrievajúce, rozmiestnené na povrchu kra. Úroda z jedného kra môže byť až 200 gramov. Je dobrým opeľovačom pre odrodu “Sanna”. Licenčne chránená odroda.

Zber a využitie plodov
Brusnice často rodia už prvý rok po vysadení, ale významnejšie úrody prinášajú až v treťom roku. Zber úrody môžeme robiť ručne ( na malých plochách), ale na väčšej výmere použijeme česáky ktorými zberáme lesné čučoriedky. Pri odrodách, ktoré rodia dvakrát ročne je prvá úroda väčšinou zanedbateľná, významná je predovšetkým druhá - jesenná úroda. Zber prvej úrody je pri týchto odrodách problematický, keďže v tom istom období opakovane kvitnú a zber česákmi by kvety poškodil. Preto odporúčame robiť prvý zber ručne alebo vôbec nezberať. Optimálnu zrelosť plodov brusnice zistíme podľa toho, že bobule v strapci sú rovnomerne vyfarbené na červeno, pričom bielo-červených a zelených bobúľ je minimálne množstvo. Prvá úroda dozrieva na Slovensku spravidla od polovice júla (nížinné oblasti) do 20. augusta ( horské oblasti). Druhá úroda dozrieva od polovice septembra do polovice októbra. Tieto orientačné termíny platia po nadmorskú výšku do 750 m.

Plody brusníc sú veľmi obľúbené v celej Európe. Majú vyšší obsah kyselín, najmä kyseliny benzoovej, ktorá svojími účinkami prírodnej konzervačnej látky je zárukou dobrej trvanlivosti čerstvých i spracovaných plodov. Môžeme ich použiť na výrobu džemov, džúsov, sirupov , vína a kompótov. Sú výbornou prílohou k jedlám z diviny, hydiny a syra. Vhodné sú na prípravu omáčok ( tzv.cranberry omáčky), ako náhrada sa u nás používali plody červených ríbezlí. Spracovať ich možno sušením i mrazením a použiť do rôznych pečivárskych výrobkov.

 

Autor: Ing. Daniel Šimala
Späť