|
Význam a uplatnenie
Plody brusnice pravej ( Vaccinium vitis-idaea ) sú obľúbené
pre ich špecifickú chuť. Z minerálnych látok je v plodoch
najviac zastúpený draslík, menej vápnik, horčík a fosfor. Obsahujú
cukry, provitamín A, vitamín C, farbivá ( flavonoidy, antokyány),
triesloviny, organické kyseliny a glykozidy. Pôsobia dezinfekčne
a protizápalovo, hlavne na močové ústrojenstvo. Používajú sa
ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu. Pre vyšší
obsah kyseliny šťavelovej sa neodporúča zvýšená konzumácia plodov
brusnice ľuďom náchylným na tvorbu obličkových kameňov.
Prirodzené porasty brusnice pravej sa na Slovensku
vyskytujú od nížin až po vysoké horské polohy. V súčasnosti
už existuje veľa vyšľachtených a mimoriadne produktívnych odrôd,
ktoré by nemali chýbať v žiadnej záhradke. Uplatnenie nájdu aj ako
dekoratívne vždyzelené rastliny v okrasnej časti záhrady (vresoviskách).
Dorastajú do výšky 0,30 m.
Nároky na pôdu
ôvodné prírodne porasty brusnice pravej sa vyskytujú
na chudobných, veľmi kyslých piesočnatých, piesočnatohlinitých a rašelinových
pôdach. Vyšľachtené odrody majú podobné požiadavky na kyslosť pôdy
( pH 3,5 – 4,5) a vyžadujú slnečné stanovištia. Prevážna časť
pôd v našich záhradkách nie je na ich pestovanie vhodná, preto
je potrebne upraviť najmä kyslosť a ťažšie ílovité pôdy vyľahčiť.
Keďže sú to rastliny s plytkou koreňovou sústavou, postačí
úprava kyslosti pôdy do hĺbky 0,20 – 0,30 m. Vhodný substrát si
pripravíme nasledujúcim spôsobom: zmiešame 1 až 4 diely hrubozrného
kremičitého piesku a 1 diel čistej vrchoviskovej ( rašelinníkovej)
rašeliny. Môžeme použiť aj hotové substráty určené pre vresoviskové
rastliny, čučoriedky a rododendróny. Čistá rašelina je tiež
vhodná, ale pri preschnutí zle prijíma vodu (rastliny môžu trpieť
suchom). Ťažšie a kyslé pôdy môžeme vyľahčovať pridaním pilín
a posekanej kôry z ihličnatých drevín, ktoré zapravíme
do požadovanej hĺbky rotavátorom, rýľom alebo motykou.
Vysadzovací materiál a výsadzanie
Na výsadzanie používame jednoročné rastliny
(sadenice). Sadenice sa dodávajú v sadbovačoch s objemom
0,5- 1,0 litra. Predávané rastliny majú byť dobre zakorenené aspoň
s troma výhonkami, niektoré už môžu mať kvety či plody. Zvyčajne
ide o odrody, ktoré prinášajú úrodu dvakrát ročne. Rastliny možno
vysádzať počas celého roka, ale najlepším obdobím na vysádzanie
je jar a jeseň. Vysádzame ich v spone 0,30 – 0,45m x 0,30
– 045 m, ak chceme zapojenú výsadbu, napr.v skalke alebo na záhone
( zelený koberec), prípadne v radoch, kde spon výsadby je 1,0
– 1,5 m x 0,30 – 0,45 m. Veľmi dôležité je pred vysádzaním odstrániť
z pozemku vytrvalé buriny ( napr. pýr plazivý, prasličku, štiavy).
Brusnice, ktoré rodia dvakrát ročne, možno vysádzať
od nížin až po nadmorskú výšku 750 m, vo vyšších polohách by už
druhá úroda nedozrela. Na vysádzanie sú najvhodnejšie slnečné stanovištia,
v tieni síce rastú, ale veľmi málo kvitnú.
Hnojenie
Brusnica nie je náročná na hnojenie a spoľahlivo rastie a prináša
úrodu aj bez hnojenia. Dôležitý je dostatok organickej hmoty v pôde
( rašeliny, kôrovia, pilín, lesnej hrabanky ), ktorej rozkladom
sa uvoľňujú živiny potrebné pre rastliny. Rastliny sú citlivé na
prehnojenie a na chloridové formy hnojív. V roku aplikácie
pilín do pôdy ( iba z ihličnatých drevín) je dobré pridať trochu
dusíkatého hnojiva (na podporu rozkladu) vo forme síranu amonného
( max. 20 gramov na 1 m2 ) alebo močoviny ( do10 gramov
na 1 m2 ).
Doplnková závlaha
Brusnica pravá je menej náročná na vodu ako čučoriedka chocholíkatá.
V severnejších vlhších oblastiach Slovenska ( Orava,Kysuce,Liptov,
Spiš) je potreba zavlažovania rastlín minimálna a potrebná
len počas dlhších období bez dažďov ( 10 – 15 dní). V južnejších
( suchších) regiónoch stúpa potreba rastlín na vodu a jej rovnomerné
rozdelenie, pričom dôležitá je aj kvalita vody používanej na polievanie.
Mäkká voda ( s nízkym obsahom solí) a dažďová voda sú najvhodnejšie
na závlahu brusnice pravej.
Ošetrovanie
Rastliny brusnice citlivo reagujú na zaburinenie, preto boj
proti burinám je dôležitým opatrením počas celého roka. Brusnica
má plytkú koreňovú sústavu, do okolia sa rozširuje podzemkami (
rizómami) podobne ako pýr plazivý, preto ju neokopávame (dôležité
pri pestovaní na záhone alebo v skalke), ale burinu odstránime
ručne vytrhnutím. Ak ich pestujeme v radoch, medziradie nezatrávňujeme,
ale udržujeme bez burín plečkovaním alebo okopávaním. Najlepšie
v boji proti burinám sa osvedčilo nastielanie ( mulčovanie)
okolia rastlín drvenou kôrou a pilinami ( z ihličnatých drevín)
a aj ihličím ( lesnou hrabankou). Nastielanie zabezpečuje rastlinám
rovnomernú vlhkosť a znižuje straty vody z pôdy vyparovaním.
Nastielané rastliny brusnice v zime, najmä v predjarnom
období, menej poškodzuje striedavé zamŕzanie a rozmŕzanie pôdy,
ktoré spôsobuje trhanie podzemkov a vyťahovanie rastlín na
povrch pôdy. Použitie herbicídov na boj proti burinám v porastoch
brusníc je dosť problematické a neodporúčame ho.
Tvarovanie a rez
Rastliny brusnice si nevyžadujú každoročný rez, rezom odstraňujeme
len polámané a odumreté časti rastlín. Veľmi poškodené rastliny
chorobou spôsobujúcou opad listov, môžeme zavčasu na jar zrezať
tesne nad zemou.
Choroby a škodcovia a ochrana proti
ním
Z chorôb sa v niektorých rokoch objavuje choroba spôsobujúca
opad listov brusnice. Jej výskyt podporuje vlhké počasie na jeseň,
mierne a vlhké zimy i vlhká jar. Ak sa choroba prejaví
vo väčšom rozsahu, môžeme použiť fungicídy. Postrekujeme na jar
od polovice apríla až do konca júna v 10 až 15 dňových intervaloch.
S fungicídov použijeme striedavo BENLATE, FUNDAZOL 50 WP, TOPSÍN
M 70 WP.
Táto choroba nenapáda plody, ale poškodenie listov
zapričiňuje zníženie úrody. Inými významnejšími chorobami a škodcami
brusnica netrpí. V úrode z prvého (letného) zberu je možný
výskyt hniloby plodov, pri druhom jesennom zbere sa hniloba plodov
takmer nevyskytuje čo potvrdzujú výskumy s odrodou Koralle
( u nás Výskumná stanica Krivá na Orave).
Zrelé plody vtáctvo nepoškodzuje a rastliny neohrýza ani
lesná zver.
Vo všeobecnosti môžeme brusnicu zaradiť medzi druhy menej citlivé
na choroby a škodcov. Pestovateľská agrotechnika kultúrnych
odrôd tomu výrazne napomáha.
Odrody vhodné na vysádzanie
V súčasnosti existuje už viacero vyšľactených a produktívnych
odrôd vhodných na vysádzanie do záhradiek .Rastliny z prírodných
podmienok ( z lesov) sú málo produktívne ( naše výskumy to potvrdzujú)
a sú vhodné len na vysádzanie skaliek ako dekoratívne rastliny
vo vyšších polohách ( nad 750 m). Tu ich môžeme použiť do výsadieb
v okolí chát.
Koralle– veľmi produktívna odroda, pochádza
z Nemecka. Najviac sa pestuje na produkciu ovocia. Tvorí vzpriamené
kry vysoké až 0,20 - 0,30m. Bobule sú stredne veľké žiarivočervenej
farby. Úroda môže dosiahnuť 150 až 300 gramov na rastlinu. Z 1
m2 vysadenej plochy môžeme naoberať 1 kg plodov. Rodí
dvakrát ročne.
Red pearl – stredne produktívna odroda, vyšľachtená v Holandsku.
Kry rastú vzpriamene a dosahujú výšky až 0,35 m. Plody sú stredne
veľké až veľké tmavočervenej farby a výbornej kvality. Listy
sú lesklé tmavozelené, veľmi dekoratívne. Prispôsobivejšia na horšie
pôdne podmienky ako odroda “Koralle”. Úrodu prináša dvakrát ročne.
Je dobrým opeľovačom pre odrodu “Koralle”.
Z perspektívnych odrôd môžeme spomenuť napr. odrody “Sanna”
a “Sussi”, ktoré boli vyšľachtené vo Švédsku a rodia jedenkrát
ročne.
Sanna – veľmi produktívna odroda, vytvárajúca vzpriamené
kry, vysoké 0,20 – 0,30 m. Plody sú stredne veľké tmavočervené hromadne
dozrievajúce. Strapce sú rozmiestnené na povrchu kra. Úrody z jedného
kra môžu dosahovať 200 až 500 gramov. Najvyššie úrody dáva po opelení
inou odrodou. Je to licenčne chránená odroda.
Sussi – stredne produktívna odroda. Rast kra je rozložitejší
a rastliny dosahujú výšku 0,15 – 0,25 m. Vhodná do skaliek
( vresovísk). Plody sú stredne veľké až veľké výbornej kvality,
v strapci hromadne dozrievajúce, rozmiestnené na povrchu kra.
Úroda z jedného kra môže byť až 200 gramov. Je dobrým opeľovačom
pre odrodu “Sanna”. Licenčne chránená odroda.
Zber a využitie plodov
Brusnice často rodia už prvý rok po vysadení, ale významnejšie úrody
prinášajú až v treťom roku. Zber úrody môžeme robiť ručne (
na malých plochách), ale na väčšej výmere použijeme česáky ktorými
zberáme lesné čučoriedky. Pri odrodách, ktoré rodia dvakrát ročne
je prvá úroda väčšinou zanedbateľná, významná je predovšetkým druhá
- jesenná úroda. Zber prvej úrody je pri týchto odrodách problematický,
keďže v tom istom období opakovane kvitnú a zber česákmi
by kvety poškodil. Preto odporúčame robiť prvý zber ručne alebo
vôbec nezberať. Optimálnu zrelosť plodov brusnice zistíme podľa
toho, že bobule v strapci sú rovnomerne vyfarbené na červeno,
pričom bielo-červených a zelených bobúľ je minimálne množstvo.
Prvá úroda dozrieva na Slovensku spravidla od polovice júla (nížinné
oblasti) do 20. augusta ( horské oblasti). Druhá úroda dozrieva
od polovice septembra do polovice októbra. Tieto orientačné termíny
platia po nadmorskú výšku do 750 m.
Plody brusníc sú veľmi obľúbené v celej Európe.
Majú vyšší obsah kyselín, najmä kyseliny benzoovej, ktorá svojími
účinkami prírodnej konzervačnej látky je zárukou dobrej trvanlivosti
čerstvých i spracovaných plodov. Môžeme ich použiť na výrobu
džemov, džúsov, sirupov , vína a kompótov. Sú výbornou prílohou
k jedlám z diviny, hydiny a syra. Vhodné sú na prípravu
omáčok ( tzv.cranberry omáčky), ako náhrada sa u nás používali plody
červených ríbezlí. Spracovať ich možno sušením i mrazením a použiť
do rôznych pečivárskych výrobkov.
|
