Logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

tel: 037/73 36 073
e-mail: Oleg.Paulen@uniag.sk
 
 


Pestovateľské tvary broskýň

Používané tvary korún broskýň vychádzajú z ich biologických vlastností, predovšetkým musia zohľadňovať ich vysoké nároky na svetlo, rodivosť na dlhých jednoročných výhonkoch, kratšiu životnosť a citlivosť na výkyvy teplôt. Napriek tomu, že sa odporúčalo zavedenie niekoľkých tvarov korún broskýň v minulosti všeobecne a v záhradkách ešte i dnes bola a je najpoužívanejším kotlovitá koruna, v intenzívnych výsadbách na Slovensku sa na konci 90. rokov začalo v čoraz väčšom rozsahu uplatňovať vreteno.

Kotlovitá koruna

Ide o prirodzený tvar koruny s výškou kmienika najčastejšie 0,6 - 1,1 m a 3 – 4 kostrovými konármi bez stredníka, čo zabezpečuje dobré osvetlenie všetkých častí koruny. Odporúčaný spon výsadby na bežných podpníkoch (broskyňový semenáč, podpníky radu B-VA a BM-VA) je 4,5 – 5,0 x 3,0 – 3,5 m. Na výsadbu sa používajú stromčeky so zapestovanou korunkou a ukončeným stredníkom, zriedkavejšie škôlkárske výpestky inej kategórie, v malovýrobe je z hľadoska životnosti stromov výhodne dopestovanie stromčeka očkovaním na generatívne rozmnožený podpník priamo na trvalom stanovišti. Stromčeky sa odporúča vysádzať na jar po obschnutí a ohriatí pôdy. Jesenný termín výsadby má často za následok veľký výpadok stromčekov z dôvodu ich neujatia.

Postup pri tvarovaní a rez

Na stromčeku so zapestovanou korunkou sa vyberú 3 - 4 do priestoru pravidelne rozložené silné výhonky s väčším uhlom uhlom odklonu od vertikálnej osi stromčeka (aspoň 45 o), najlepšie s odstupom 0,1 m od seba, stredník sa odstráni nad najvyšším zo zvolených výhonkov. Vhodné je ak vrchný konárik smeruje na sever alebo severozápad, tak aby koruna bola otvorená smerom na juh až juhovýchod. Ostatné výhonky v korunke a výhonky vyrastajúce na kmeni sa odstránia rezom na konárový krúžok a rany sa ošetria voskom alebo balzamom. Ponechané výhonky sa silne skrátia (maximálne na 5 - 6 púčikov) do jednej roviny, rez sa robí na vonkajší púčik.

V prípade, že bol k dispozícii slabší výsadbový materiál, je možné korunku založiť i z bočného výhonka rastúceho aspoň mierne vzpriamene, na ktorý korunku zosadíme rezom na prevod a výhonok skrátený na 6 - 10 zdravých púčikov vyviažeme ku opornému kolíku zvislo, tak že nahradí os stromčeka.

V priebehu vegetácie prvého roka po vysadení sa uplatňuje detailný letný rez, čím sa urýchli dopestovanie korunky. Predlžujúce letorasty kostrových konárov sa v polovici júna skrátia za 12. až 15. listom na rovnováhu na vonkajší púčik, prípadne silnejšie alebo skôr ako ostatné, aby sa oslabil ich rast do dĺžky. Bočné letorasty sa skrátia na vonkajší púčik za 6. až 10. listom.

V druhej rastovej vlne zo zaštipnutých letorastov vyrastajú druhotné (predčasné) letorasty. Ak do konca druhej dekády júla dosiahnu dĺžku s 15 až 20 listami, odporúča sa predlžujúce letorasty zaštipnúť za 12. až 15. listom a ostatné za 4. až 6. listom.

Ak sa začnú tvoriť letorasty 3. rastovej vlny, všetky sa zaštipnú za 2. - 4. listom

V druhom roku po vysadení pri jarnom reze sa odstránia všetky časti narastené počas 3. rastovej vlny. Na výhonkoch z druhej rastovej vlny zostane 6 - 8 dobre vyvinutých púčikov, predlžujúcim výhonkom sa ponechá táto dĺžka a ostatné sa odporúča zrezať na 4 púčikové čapíky, ktoré budú základom rodivých silných rozkonárení. Výhonky v dolnej časti koruny a tie, ktoré smerujú nadol sa nemusia veľmi skracovať. Výhonky, ktoré rastú zvislo nahor, dovnútra koruny alebo zahusťujú korunu sa odstraňujú rezom na konárový krúžok. Stromčeky, ktoré rástli počas prvej vegetácie slabšie sa odporúča skrátiť hlbšie (po časť vytvorenú počas prvej rastovej vlny), aby sa podporil silnejší rast v nasledujúcej vegetácii.

V priebehu druhej vegetácie po vysadení je v dobrých podmienkach rast stromčeka pomerne silný, dochádza samovoľne k druhotnému rozkonárovaniu letorastov počas druhej rastovej vlny, čo možno využiť na budovanie koruny a letorasty zaštipovať podľa podobnej schémy ako v prvom roku po výsadbe.

V 3. roku na jar sa predlžujúce výhonky kostrových výhonkov mierne skrátia na rovnováhu, podobne iba plytký rez aplikujeme na predlžujúcich výhonkoch polokostrových konárov, ktoré zakladáme z rozkonárení vytvorených počas druhej vegetácie. Začína bežný rez niektorým zo systémov rezu broskýň (jednovýhonkový, dvojvýhonkový alebo dlhý rez), ktorý sa bude uplatňovať aj v ďalších rokoch rodivosti. Bočné výhonky, ktoré majú slúžiť ako rodivé drevo sa preriedia na vzdialenosť 15 až 20 cm, polokostrové konáre vyplňujúce priestor medzi kostrovými konármi sa budujú vo vzdialenosti približne 0,4 m od seba. Ako rodivé drevo sa ponechávajú výlučne silnejšie výhonky s púčikmi usporiadanými v skupinách. Dôležité je zachovávanie svetlosti koruny vo všetkých jej častiach, a to z dôvodu zabezpečenia kvality plodov a dobrého vyzrievania dreva. Letný rez (skracovanie letorastov na podporu druhotného rozkonárenia) sa aplikuje pri silne rastúcich letorastoch alebo v prípade potreby preriedenia koruny.

Vreteno broskýň

Jedná sa o modifikáciu vretenovitého tvaru, ktorý sa používa dávnejšie v prípade jadrovín, avšak je upravený s ohľadom na zvláštnosti broskýň. Z hľadiska výšky kmeňa ide o zákrpok s dominujúcim stredníkom a spodným poschodím pozostávajúcim zo 4 silnejších konárov, ktoré majú odklon od horizontálnej roviny maximálne 30 o a nad ktorými sa ďalej až po vrchol stromčeka na stredníku nachádzajú v odstupoch, zabezpečujúcich ich dobré osvetlenie, rodivé rozkonárenia udržiavané dlhým rezom, podľa možnosti bez skracovania iba rezom na prevod. Výška stromčeka sa môže pohybovať od 2,5 do 3,5 m, podľa rozhodnutia pestovateľa. Vyšší stromček prináša menšie riziko úplného zničenia kvetnej násady neskorými jarnými mrazmi, vyššie úrody, avšak je pracovne náročnejší.

Na výsadby sa používajú stromčeky s predčasným obrastom a neukončeným stredníkom. Odporúča sa spon výsadby 4,0 – 4,5 x 1,5 – 2,5 m. Ako opora slúži vyšší kolík v prvých rokoch po vysadení.

Postup pri tvarovaní a rez

Na vysadenom stromčeku sa v roku výsadby na jar sa vyberú 4 výhonky rozmiestnené rovnomerne do všetkých strán, vzdialené na stredníkou 0,1 až 0,15 m od seba, ktoré sa skrátia hlboko, na časti s 2 až 3 púčikmi, ostatné sa odrežu rezom na konárový krúžok. Ak stredník nie je príliš dlhý, neskracuje sa, ak je silný, skráti sa vo výške približne 0,4 m nad najvyšším ponechaným základom bočného konárika. Výhonky v kmeňovej časti do výšky 0,6 m sa odstránia rezom na konárový krúžok. V priebehu vegetácie sa čo najskôr vylámu konkurenčné a vzpriamené letorasty, ako základy budúcich bočných konárov sa na zrezaných čapíkoch nechá po jednom, mierne šikmo rastúcom letoraste. V prípade veľmi silného rastu sa môžu v júli letorasty skrátiť na druhotné letorasty vytvorené počas druhej rastovej vlny smerujúce von z koruny.

V ďalších rokoch sa pri jarnom reze predlžujúce výhonky a terminálny výhonok stredníka neskracujú, aby sa nepodporovala tvorba konkurenčných prírastkov a hrubnutie konárov. V prípade potreby skrátenia osi konárov alebo spomalenia výškového rastu stredníka sa použije zosadenie konárov alebo stredníka na vhodný bočný výhonok, ktorý ho nahradí a ktorý sa neskracuje (rez na prevod). Na stredníku sa v odstupe približne 0,3 m postupne vyberajú silné výhonky s veľkým uhlom odklonu od stredníka, ktoré ošetrujeme s využitím dlhého rezu tak, aby sa nepremenili na silnejšie konáriky a zachoval sa tvar stromčeka zužujúci sa k vrcholu.

Po dosiahnutí konečnej výšky sa stredný výhonok zreže, alebo ohne do horizontálnej polohy. Od tretieho roka po výsadbe je potrebné prerieďovanie výhonkov, pričom sa odstraňujú najmä vzpriamene rastúce výhonky. V priebehu vegetácie sa vylamujú zahusťujúce a vzpriamene rastúce letorasty, možné je i preriedenie koruny po zbere úrody, aby sa zlepšilo vyzrievanie letorastov. Po objavení sa príznakov starnutia spodných bočných konárov tieto nahrádzame systémom zaužívaným pri vretenách.



Vystavené: 3.5. 2005

Autor: Ing. Oleg Paulen, PhD.
Späť