|
Broskyne sú ovocným druhom, ktorý má špecifické nároky
na podmienky prostredia, citlivo reagujúcim na nedostatky v agrotechnike
vrátane zanedbania rezu.
Z biologických špecifík broskýň ovplyvňujúcich prístup
k rezu možno menovať predovšetkým rýchly vývin a bujný rast
po vysadení, prejavujúci sa viacnásobným rozkonárovaním letorastov
v priebehu vegetácie. Silný rast sa prejavuje predovšetkým
po hlbšom reze a broskyne prejavujú i po pomerne radikálnych
zásahoch do nadzemnej časti dobrú regeneračnú schopnosť, podporenú
množstvom spiacich púčikov na starom dreve.
Kvetné puky sa zakladajú v bočných pozíciách
na výhonkoch, a to jednotlivo (v prípade tenkých, krátkych
výhonkov) alebo v skupinách – 1 kvetný +1 rastový, 2 kvetné
+ 1 rastový, zriedkavo sa tvoria skupiny s väčším počtom kvetných
pukov. Usporiadanie púčikov v skupinách je typické pre silnejšie
výhonky (hrubšie ako 5 – 6 mm) a je z hľadiska zabezpečenia
výživy rastúcich plodov a ich kvality lepšie ako samostatné
postavenie kvetných pukov. Preto ošetrovanie stromov (rez, hnojenie,
závlaha) má smerovať k tvorbe silných výhonkov. Časti výhonkov
vytvorené druhotným rozkonárením (počas druhej prípadne tretej rastovej
vlny) nemajú z hľadiska rodivosti veľký význam, najmä pokiaľ
boli silne rastúce stromy ponechané počas vegetácie bez skracovania
letorastov alebo zaštipovania.
Okrem toho sú broskyne náročné na svetlo. Pri nedostatku
svetla tvoria dlhé, menej sa rozkonárujúce výhonky s dlhými
internódiami a menšou násadou kvetných pukov, drevo zle vyzrieva
a v zime často namŕza. Plody majú v takom prípade
menší obsah cukrov a sú slabo vyfarbené. Broskyne majú vysoký
potenciál rodivosti. Príliš vysoká úroda, ktorá sa môže vyskytnúť
po zanedbanom reze v roku, keď neboli poškodené kvetné puky
strom vyčerpáva, znižuje sa jeho odolnosť proti nízkym teplotám
počas nasledujúcej zimy a zhoršuje jeho regeneračnú schopnosť.
Preto dôležitou súčasťou ošetrovania stromov je regulácia násady
kvetných pukov rezom a násady plodov ich prebierkou.
Broskyne sa bez náležitého rezu i v dobrých podmienkach
rýchlo vyčerpajú a starnú čo je sprevádzané odumieraním predovšetkým
zatienených konárov, zvýšeným výskytom glejotoku a tvorbou rán s
odumierajúcim pletivom v strede a bujnejúcim (rakovinovým) pletivom
po okrajoch často aj na hrubších konároch alebo na kmeni. Okrem
glejotoku, ktorý je spôsobený súhrou podmienok prostredia a patogénnych
mikroorganizmov broskyne trpia predovšetkým kučeravosťou broskýň
(Taphrina derofmans), niekedy múčnatkou broskyne (Spaherotheca
pannosa var. persicae). Ostatné choroby spravidla majú
menší význam. Napadnutie chorobami a škodcami oslabuje ovocný
strom a v prípade broskýň využívame rez na odstránenie
napadnutých častí, čím môžeme obmedziť ďalšie rozširovanie chorôb.
Vo svete je známych viacero prístupov k rezu
broskýň, z ktorých sa v našich podmienkach stretávame
s tzv. dvojvýhonkovým systémom rezu, jednovýhonkovým systémom
rezu a dlhým (americkým) rezom broskýň, prípadne ich modifikáciami.
Dvojvýhonkový systém rezu
Princíp tohto rezu je podobný princípu Guyotovho
rezu pri viniči. Bočné výhonky vyrastajúce na staršom dreve (spravidla
na dvojročnom) sa preriedia na vzdialenosť 10 až 15 cm a ponechané
(tie, ktoré rástli vhodným smerom a boli hrubé aspoň 6 mm)
sa skrátia na 2 až 4 púčiky (resp. skupiny púčikov). Toto hlboké
skrátenie spôsobí tvorbu silných výhonkov so skupinami púčikov,
ktoré sú najcennejším rodivým drevom broskýň. Predlžujúci výhonok
konárika skracujeme podľa potreby s ohľadom Na jar druhého
roka zo vzniknutého rozkonárenia necháme 2 silné výhonky, z ktorých
vyššie postavený skrátime na 6 až 10 púčikov (skupín púčikov) nižšie
postavený výhonok na časť s 2 až 4 dobre vyvinutými vegetatívnymi
púčikmi. Zásadne odstraňujeme rezom na konárový krúžok všetky výhonky,
na ktorých sú kvetné puky umiestnene jednotlivo (tenké výhonky vyskytujúce
sa najmä vo vnútorných partiách koruny a v horších podmienkach).
Horný výhonok prinesie úrodu, nižšie postavený, hlboko skrátený
vytvorí silné výhonky pre obdobný rez v nasledujúcom roku.
V treťom roku na jar vyrodený konárik odrežeme
od základu a dva výhonky vyrastené zo záložného čapíka režeme rovnako
ako sme rezali 2 vybraté výhonky v predchádzajúcom roku. V júni
môžeme svetelný režim na konárikoch zlepšiť vylámaním prebytočných
letorastov. Vylamujú sa tie, pri báze ktorých sa nenachádzajú plody.
Niekedy je potrebná i prebierka plodov, pri ktorej na rodivom konáriku
nechávame maximálne 3 plody, na kratších konárikoch maximálne 1
plod a odstraňujeme plody, ktoré nemajú vlastný vyživujúci letorast.
Jendovýhonkový systém
Je alternatívou predchádzajúceho rezu, ktorej výhodou
je menší počet rán po reze a menšia spotreba práce.
Princíp spočíva v kratšom reze, ktorý spôsobuje
tvorbu silnejších výhonkov vrátane náhradných výhonkov slúžiacich
ako základ rodivosti v ďalšom roku priamo na skracovanom rodivom
výhonku čo umožňuje rezať bez ponechania "záložných" čapíkov. Bočné
výhonky sa pritom skracujú na 5 až 6 skupín púčikov. V priebehu
vegetácie sa môžu vylámať čo najskôr prebytočné, zahusťujúce letorasty
a na krátkom konáriku, ktorý zostal po reze necháme 1, iba výnimočne
2 plody.
Na jar ďalšieho roka zo vzniknuté rozkonárenie skrátime
rezom na prevod na silný, čo najnižsie (najbližšie k báze konárika
vyrastajúci) postavený výhonok, ktorý skrátime na 5 až 6 skupín
púčikov. Z celého rozkonárenia tak zostane 1 hlboko skrátený
výhonok, čo zabezpečuje tvorbu silných prírastkov. Vzhľadom na hlboké
skracovanie výhonkov tento rez je menej vhodný pre odrody tvoriace
kvetné puky predovšetkým v hornej časti výhonkov, avšak znamená
pomerne radikálnu reguláciu násady, čo znižuje potrebu následnej
prebierky plodov.
Dlhý (americký rez)
Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov rezu je dlhý
rez menej náročný na čas a zostáva po ňom menej rán.
Pri dlhom reze vyberieme silnejšie výhonky so skupinami
púčikov (rastový + kvetné púčiky), ktoré sú však schopné ohnúť sa
pri zaťažení plodmi. Tieto ponecháme bez rezu alebo len mierne skrátime.
Ostatné tenké a príliš hrubé výhonky a tie, ktoré by spôsobovali
prílišné zahustenie koruny sa odstránia rezom na konárový krúžok.
V prípade, že na väčšej dĺžke osi konára nie je dostatok rozkonárení,
môžeme náhodne vyrastajúce tenšie výhonky vyrastajúce zo starého
dreva zrezať na 1 až 2 vegetatívne púčiky, ktoré vytvoria silné
prírastky pre dlhý rez v nasledujúcom roku. Počet ponechaných
výhonkov závisí od veku stromu a veľkosti koruny, na dospelom
strome sa necháva maximálne 50 až 70 výhonkov, podľa možnosti rovnomerne
rozložených v priestore koruny. Pod hmotnosťou plodov sa cez
vegetáciu výhonky ohnú do oblúkov, čo vyvolá tvorbu silných letorastov
pri ich báze a tieto sa využijú na rez počas nasledujúcej jari.
Vyrodené konáriky sa na jar odstraňujú a nahradzujú
jedným z vytvorených náhradných výhonkov. Pri bujnejšom raste sa
ponechávajú dva náhradné výhonky, niekedy sa tento rez kombinuje
i s rezom na krátke čapíky, ak chceme chceme výraznejšie
skrátiť os konárika a chceme zabezpečiť tvorbu výhonkov pri
jeho báze, ktoré ho nahradia.
Tento rez je potrebné pri väčšej násade plodov doplniť
ich prebierkou, aby sa regulovala rodivosť. Na rodivom výhonku sa
ponecháva maximálne 3 až 5 plodov. Dlhý rez je menej vhodný pre
slabšie rastúce stromy, pre ošetrenie príliš hrubých výhonkov, ktoré
sa neohnú pod vplyvom hmotnosti plodov a v podmienkach
keď dôjde k zmrznutiu násady kvetov alebo plodov je potrebné
urobiť korekčný, krátky rez časti výhonkov, aby nedošlo k vzďaľovaniu
sa rodivého dreva od bázy koruny.
Vystavené: 3.5. 2005
|
