Logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva
Katedra ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva

tel: 037/73 36 073
e-mail: Oleg.Paulen@uniag.sk
 
 


Tvarovanie a rez broskýň

Broskyne sú ovocným druhom, ktorý má špecifické nároky na podmienky prostredia, citlivo reagujúcim na nedostatky v agrotechnike vrátane zanedbania rezu.

Z biologických špecifík broskýň ovplyvňujúcich prístup k rezu možno menovať predovšetkým rýchly vývin a bujný rast po vysadení, prejavujúci sa viacnásobným rozkonárovaním letorastov v priebehu vegetácie. Silný rast sa prejavuje predovšetkým po hlbšom reze a broskyne prejavujú i po pomerne radikálnych zásahoch do nadzemnej časti dobrú regeneračnú schopnosť, podporenú množstvom spiacich púčikov na starom dreve.

Kvetné puky sa zakladajú v bočných pozíciách na výhonkoch, a to jednotlivo (v prípade tenkých, krátkych výhonkov) alebo v skupinách – 1 kvetný +1 rastový, 2 kvetné + 1 rastový, zriedkavo sa tvoria skupiny s väčším počtom kvetných pukov. Usporiadanie púčikov v skupinách je typické pre silnejšie výhonky (hrubšie ako 5 – 6 mm) a je z hľadiska zabezpečenia výživy rastúcich plodov a ich kvality lepšie ako samostatné postavenie kvetných pukov. Preto ošetrovanie stromov (rez, hnojenie, závlaha) má smerovať k tvorbe silných výhonkov. Časti výhonkov vytvorené druhotným rozkonárením (počas druhej prípadne tretej rastovej vlny) nemajú z hľadiska rodivosti veľký význam, najmä pokiaľ boli silne rastúce stromy ponechané počas vegetácie bez skracovania letorastov alebo zaštipovania.

Okrem toho sú broskyne náročné na svetlo. Pri nedostatku svetla tvoria dlhé, menej sa rozkonárujúce výhonky s dlhými internódiami a menšou násadou kvetných pukov, drevo zle vyzrieva a v zime často namŕza. Plody majú v takom prípade menší obsah cukrov a sú slabo vyfarbené. Broskyne majú vysoký potenciál rodivosti. Príliš vysoká úroda, ktorá sa môže vyskytnúť po zanedbanom reze v roku, keď neboli poškodené kvetné puky strom vyčerpáva, znižuje sa jeho odolnosť proti nízkym teplotám počas nasledujúcej zimy a zhoršuje jeho regeneračnú schopnosť. Preto dôležitou súčasťou ošetrovania stromov je regulácia násady kvetných pukov rezom a násady plodov ich prebierkou.

Broskyne sa bez náležitého rezu i v dobrých podmienkach rýchlo vyčerpajú a starnú čo je sprevádzané odumieraním predovšetkým zatienených konárov, zvýšeným výskytom glejotoku a tvorbou rán s odumierajúcim pletivom v strede a bujnejúcim (rakovinovým) pletivom po okrajoch často aj na hrubších konároch alebo na kmeni. Okrem glejotoku, ktorý je spôsobený súhrou podmienok prostredia a patogénnych mikroorganizmov broskyne trpia predovšetkým kučeravosťou broskýň (Taphrina derofmans), niekedy múčnatkou broskyne (Spaherotheca pannosa var. persicae). Ostatné choroby spravidla majú menší význam. Napadnutie chorobami a škodcami oslabuje ovocný strom a v prípade broskýň využívame rez na odstránenie napadnutých častí, čím môžeme obmedziť ďalšie rozširovanie chorôb.

Vo svete je známych viacero prístupov k rezu broskýň, z ktorých sa v našich podmienkach stretávame s tzv. dvojvýhonkovým systémom rezu, jednovýhonkovým systémom rezu a dlhým (americkým) rezom broskýň, prípadne ich modifikáciami.

Dvojvýhonkový systém rezu

Princíp tohto rezu je podobný princípu Guyotovho rezu pri viniči. Bočné výhonky vyrastajúce na staršom dreve (spravidla na dvojročnom) sa preriedia na vzdialenosť 10 až 15 cm a ponechané (tie, ktoré rástli vhodným smerom a boli hrubé aspoň 6 mm) sa skrátia na 2 až 4 púčiky (resp. skupiny púčikov). Toto hlboké skrátenie spôsobí tvorbu silných výhonkov so skupinami púčikov, ktoré sú najcennejším rodivým drevom broskýň. Predlžujúci výhonok konárika skracujeme podľa potreby s ohľadom Na jar druhého roka zo vzniknutého rozkonárenia necháme 2 silné výhonky, z ktorých vyššie postavený skrátime na 6 až 10 púčikov (skupín púčikov) nižšie postavený výhonok na časť s 2 až 4 dobre vyvinutými vegetatívnymi púčikmi. Zásadne odstraňujeme rezom na konárový krúžok všetky výhonky, na ktorých sú kvetné puky umiestnene jednotlivo (tenké výhonky vyskytujúce sa najmä vo vnútorných partiách koruny a v horších podmienkach). Horný výhonok prinesie úrodu, nižšie postavený, hlboko skrátený vytvorí silné výhonky pre obdobný rez v nasledujúcom roku.

V treťom roku na jar vyrodený konárik odrežeme od základu a dva výhonky vyrastené zo záložného čapíka režeme rovnako ako sme rezali 2 vybraté výhonky v predchádzajúcom roku. V júni môžeme svetelný režim na konárikoch zlepšiť vylámaním prebytočných letorastov. Vylamujú sa tie, pri báze ktorých sa nenachádzajú plody. Niekedy je potrebná i prebierka plodov, pri ktorej na rodivom konáriku nechávame maximálne 3 plody, na kratších konárikoch maximálne 1 plod a odstraňujeme plody, ktoré nemajú vlastný vyživujúci letorast.

Jendovýhonkový systém

Je alternatívou predchádzajúceho rezu, ktorej výhodou je menší počet rán po reze a menšia spotreba práce.

Princíp spočíva v kratšom reze, ktorý spôsobuje tvorbu silnejších výhonkov vrátane náhradných výhonkov slúžiacich ako základ rodivosti v ďalšom roku priamo na skracovanom rodivom výhonku čo umožňuje rezať bez ponechania "záložných" čapíkov. Bočné výhonky sa pritom skracujú na 5 až 6 skupín púčikov. V priebehu vegetácie sa môžu vylámať čo najskôr prebytočné, zahusťujúce letorasty a na krátkom konáriku, ktorý zostal po reze necháme 1, iba výnimočne 2 plody.

Na jar ďalšieho roka zo vzniknuté rozkonárenie skrátime rezom na prevod na silný, čo najnižsie (najbližšie k báze konárika vyrastajúci) postavený výhonok, ktorý skrátime na 5 až 6 skupín púčikov. Z celého rozkonárenia tak zostane 1 hlboko skrátený výhonok, čo zabezpečuje tvorbu silných prírastkov. Vzhľadom na hlboké skracovanie výhonkov tento rez je menej vhodný pre odrody tvoriace kvetné puky predovšetkým v hornej časti výhonkov, avšak znamená pomerne radikálnu reguláciu násady, čo znižuje potrebu následnej prebierky plodov.

Dlhý (americký rez)

Na rozdiel od predchádzajúcich spôsobov rezu je dlhý rez menej náročný na čas a zostáva po ňom menej rán.

Pri dlhom reze vyberieme silnejšie výhonky so skupinami púčikov (rastový + kvetné púčiky), ktoré sú však schopné ohnúť sa pri zaťažení plodmi. Tieto ponecháme bez rezu alebo len mierne skrátime. Ostatné tenké a príliš hrubé výhonky a tie, ktoré by spôsobovali prílišné zahustenie koruny sa odstránia rezom na konárový krúžok. V prípade, že na väčšej dĺžke osi konára nie je dostatok rozkonárení, môžeme náhodne vyrastajúce tenšie výhonky vyrastajúce zo starého dreva zrezať na 1 až 2 vegetatívne púčiky, ktoré vytvoria silné prírastky pre dlhý rez v nasledujúcom roku. Počet ponechaných výhonkov závisí od veku stromu a veľkosti koruny, na dospelom strome sa necháva maximálne 50 až 70 výhonkov, podľa možnosti rovnomerne rozložených v priestore koruny. Pod hmotnosťou plodov sa cez vegetáciu výhonky ohnú do oblúkov, čo vyvolá tvorbu silných letorastov pri ich báze a tieto sa využijú na rez počas nasledujúcej jari.

Vyrodené konáriky sa na jar odstraňujú a nahradzujú jedným z vytvorených náhradných výhonkov. Pri bujnejšom raste sa ponechávajú dva náhradné výhonky, niekedy sa tento rez kombinuje i s rezom na krátke čapíky, ak chceme chceme výraznejšie skrátiť os konárika a chceme zabezpečiť tvorbu výhonkov pri jeho báze, ktoré ho nahradia.

Tento rez je potrebné pri väčšej násade plodov doplniť ich prebierkou, aby sa regulovala rodivosť. Na rodivom výhonku sa ponecháva maximálne 3 až 5 plodov. Dlhý rez je menej vhodný pre slabšie rastúce stromy, pre ošetrenie príliš hrubých výhonkov, ktoré sa neohnú pod vplyvom hmotnosti plodov a v podmienkach keď dôjde k zmrznutiu násady kvetov alebo plodov je potrebné urobiť korekčný, krátky rez časti výhonkov, aby nedošlo k vzďaľovaniu sa rodivého dreva od bázy koruny.

 

Vystavené: 3.5. 2005

Autor: Ing. Oleg Paulen, PhD.
Späť