logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257

 
 


OČAKÁVANÉ ZMENY V ŠTRUKTÚRE A PROSPERITE RASTLINNEJ VÝROBY V REGIÓNOCH SLOVENSKA

Poľnohospodárstvo pri vstupe do EÚ predstavuje v SR jednu z najzložitejších oblastí. Vyplýva to z  toho, že výroba potravín je veľmi citlivá oblasť a zabezpečenie trhu agrokomodít v EÚ je značne zložité. Dopad integrácie na vývoj agrosektoru okrem iného sa odrazí aj v zmenách štruktúry výroby podniku najmä rastlinnej produkcie. Najväčšie zmeny sa očakávajú v regiónoch, najmä v konkrétnych podnikateľských subjektoch. Závisieť budú nielen od diferencovaných podmienok, ale najmä od schopnosti podnikového manažmentu prispôsobiť sa novým špecifickým podmienkam. V súčasnom poľnohospodárstve EÚ sa vyskytujú dva trendy:

  • Prvým trendom je intenzifikácia výroby vo vybraných produkčných regiónoch, ktorý predstavuje rozvoj kapitálovo intenzívnej a geograficky koncentrovanej a špecializovanej poľnohospodárskej výroby. Tento trend je viditeľný, najmä v krajinách s vysoko produktívnym poľnohospodárstvom. Konkurenčné výhody môžu sa uplatňovať v regiónoch s lepšími biofyzikálnymi podmienkami, tam kde majú racionálnejšie štruktúry fariem, integráciu agropotravinárskeho komplexu a dobre rozvinuté agrárne služby.

  • Druhým trendom je redukcia a likvidácia výroby v ostatných oblastiach s nepriaznivými ekonomickými a sociálnymi podmienkami, alebo v regiónoch s menej úrodnou pôdou, tam kde extenzívne poľnohospodárstvo je ohrozované jeho neschopnosťou v porovnaní s intenzívnym poľnohospodárstvom (Hudák a kol. 2003).

Podľa rôznych zdrojov vstupom SR do EÚ by sa ziskovosť nášho agrárneho sektora (bez započítania platieb na rozvoj vidieka a podpory znevýhodnených oblastí) mohla v rokoch 2004 až 2006 pohybovať na úrovni okolo 2,8 miliardy Sk. Z regionálneho pohľadu je osobitne významné, že prírastok zisku bude alokovaný najmä do produkčných oblastí. Po vstupe do EÚ v roku 2004 budú ceny komodít rastlinnej výroby na Slovensku oproti roku 2001 v priemere vyššie o 9 – 10 % .

Predpokladá sa, že konkurencie schopní môžu byť chovatelia dojníc, pestovatelia obilnín, olejnín a cukrovej repy. Cena pšenice by sa mala po vstupe do EÚ zvýšiť (zaokrúhlene) asi o 15 %, cena repky olejky o 32 % , a cukrovej repy o 88 %. Ceny živočíšnych výrobkov by sa mali zvýšiť výraznejšie ako pri komoditách rastlinnej produkcie. Najvyššie zvýšenie by malo byť pri mlieku v priemere o 43,5 % . Najnovší odhad budúcich cien jatočného mäsa HD sa pohybuje v rozsahu zvýšenia o 10-35% . Pri bravčovom mäse v priemere o 0 % . Pokles cien ošípaných a hydiny by mal byť nepatrný. Rast cien rastlinných komodít však môže ich rentabilitu ovplyvniť negatívne. Problémy s efektívnosťou výroby budú mať najmä pestovatelia zemiakov, chovatelia ošípaných a hydiny. Pri zemiakoch môže prísť k poklesu cien až na 70 % terajšej cenovej hladiny (Bóžik, 2003).

Vývoj nákladov po vstupe výrazne ovplyvnia ceny materiálových vstupov a služieb. Zmena celkových vlastných nákladov medzi rokmi 2003 a 2005 predstavuje okolo 13% . V porovnaní s variabilnými nákladmi v Nemecku a Rakúsku by v priemere 3 rokov po vstupe do EÚ mali byť náklady za skupinu obilnín (kukurica, raž, jačmeň) vyššie o 22-23 % . Pri pšenici a ovse by boli vyššie asi o 13% .

Predpokladaný trend ziskovosti by si vyžadoval zvýšené dotácie v rokoch 2004 – 2006 na úrovni 55/60/65 % z bežnej úrovne EÚ. Pri tomto nápočte by rentabilita pšenice predstavovala 21,9% , repka 30,2% a repa cukrová 51,4% - tnú rentabilitu výrobkov.

Filozofia štruktúry rastlinnej výroby - snahou je pestovať také plodiny pri ktorých je v daných podmienkach prekročený ekonomický (nulový) prah rentability. Ide o získanie produkcie, pri ktorej minimálna nákupná cena plodiny sa rovná sume fixných a variabilných nákladov vynaložených na jej pestovanie.

V SR s produkčným potenciálom pôd v bodovom hodnotení BPEJ od 100 do 57 bodov (vysoko produkčné, veľmi produkčné, produkčné a stredne produkčné pôdy) bude hospodárenie orientované na vysokú efektívnosť pri istej intenzite produkcie. Z hľadiska štruktúry rastlinnej výroby to predpokladá rôzne formy hospodárenia na pôde – podniky s rastlinnou trhovou produkciou, zmiešané podniky s rastlinnou a živočíšnou výrobou, so snahou využívať disponibilnú techniku, stavby a infraštruktúru, prírodné, a výrobné podmienky a iné. V produkčných oblastiach sú najpriaznivejšie ekologické podmienky pre špecializáciu pestovania obilnín (vrátane kukurice s využitím olejnín ako prerušovačov) na černozemných pôdach v repnej oblasti (tab.1).

Tab. 1 Modelové typy štruktúr rastlinnej produkcie a osevných postupov v kukuričnej a repnej výrobnej oblasti (Procházková et al. www.mendelu.cz, upravil Kováč, 2003)

Typ osevného postupu
Sled plodín v osevnom postupe Výrobnosť OP v obilných jednotkách (OJ.ha-1)
  I.   II.   III.   IV.   V.   VI. nižšia produkčná úroveň vyššia produkčná úroveň
KVO RVO KVO RVO
s vyšším podielom obilnín a hrachu (hr) vrátane kukurice (kz)
hr op kz kz jj - 49,2 57,0 58,7 66,5
hr op jj or op jj 44,4 50,8 54,0 60,4
kz jj or op op - 49,6 57,0 59,7 67,2
hr op op jj - - 42,4 47,8 51,6 57,0
kz jj hr op op - 46,1 52,4 55,5 61,8
kz ks op jj - - 47,8 56,5 58,6 67,5
ks op jj - - - 43,7 51,3 54,8 62,4
hr op jj - - - 41,5 47,0 50,5 56,0
kz jj op - - - 50,8 57,5 60,9 67,7
s vyšším podielom cukrovej repy (cr)
cr jj hr op - - 56,1 60,9 69,1 74,0
cr op jj - - - 62,4 67,5 77,2 82,7
cr jj op - - - 63,8 68,0 78,9 83,3
s vyšším podielom ozimnej repky(or)
or op hr op jj - 44,3 51,0 53,8 60,5
op hr or op - - 44,5 52,1 53,9 61,6

Prepočet na obilné jednoty: 1 tona hlavného produktu x koeficient prepočtu.
Pre op, jj, kz = 1,00;hr = 1,20; cr = 0,25, or = 2,00

V kukuričnej a repnej oblasti na černozemných pôdach je v podmienkach dobrého agrofónu a ochrany rastlín ešte únosný dvojročný (pšenica, pšenica) a aj 3 ročný sled obilnín: pšenica letná f.o. – jačmeň jarný – pšenica letná f. o. V repnej hnedozemnej a zemiakovej oblasti je pre pšenicu letnú f.o. neúnosné už jej dvojročné pestovanie po sebe. Čím je štruktúra rastlinnej výroby užšia (nízka druhová diverzita), tým zvyšuje nároky na potrebu hnojív (najmä dusíkatých) a pesticídov. Rastlinná výroba bez viacročných krmovín je ročne náročnejšia na spotrebu dusíka o 25-30 kg.ha. V produkčných oblastiach môžu dlhodobejšie hospodáriť i podniky bez živočíšnej výroby, za predpokladu, že prísun organickej hmoty do pôdy sa zabezpečí z náhradných zdrojov.

V ostatných znevýhodnených a najmä v horských oblastiach bude prevládať orientácia na extenzívne hospodárenie a intenzívnejšie využívanie mimoprodukčných funkcií. V týchto oblastiach už dnes sa vyskytuje istý podiel neobhospodarovanej pôdy. Nadbytok pôdy v marginálnych oblastiach bude motiváciou pre hospodárenie využívajúce prírodné a výrobné podmienky s ohľadom na rentabilitu vložených prostriedkov, ktoré sú tam limitujúce. V týchto podmienkach bude treba podnikateľské riziko rozložiť na širší sortiment 5 – 6 pestovaných plodín, najmä z dôvodov využitia benefícií vhodného striedania plodín, ktoré je v týchto podmienkach (menej úrodných pôd) vyššie ako v nížinách. O výrobnosti štruktúry rastlinnej výroby bude rozhodovať podiel ďatelinovín, repky olejky a plodín hnojených maštaľným hnojom. Pestovanie ďateliny lúčnej v osevnom postupe zvyšuje výrobnosť o 7-9 obilných jednotiek na ha. Prírastok produkcie v týchto podmienkach sa tvorí najmä organickým hnojením (50-60% ). V týchto podmienkach majú preto väčšiu šancu podniky s kombináciou rastlinnej a živočíšnej výroby. Na málo úrodných pôdach je dlhodobé hospodárenie bez živočíšnej výroby značne problematické a funkcia ďatelinovín a maštaľného hnoja sú tam prakticky nezastupiteľné (Vrkoč a kol. 1996). V záujme získania dostatku zdrojov bude nutné využívať i nepoľnohospodárske aktivity ako vidiecku turistiku, agroturistiku, remeslá a vidiecke služby.

V menej priaznivých oblastiach budú preferované aj mimoprodukčné funkcie. Poľnohospodárskej subjekty v rámci Nariadenia EÚ 1257/99 budú dostávať podporu za ochranu životného prostredia a za správcovstvo krajiny (agroenvironmentálne programy, podpora za hospodárenie v menej priaznivých oblastiach /LFA/ a podpora na ekologické poľnohospodárstvo).

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ motivuje poľnohospodárov aj na alternatívne možnosti využitia a obhospodarovania pôdy a obnoviteľných zdrojov energie. Predpokladá postupne znižovať plochy obilnín a olejnín v prospech plôch pôdy, ktorá bude v dočasnom produkčnom pokoji (set a side). Konverzia na tieto účely by sa mala robiť s ohľadom na charakter opatrení (účel a dĺžka) a pôdnoklimatické a širšie environmentálne pomery regiónu. Pritom sa sleduje, aby boli zabezpečené ekonomické, ekologické, hygienické a krajinárske hľadiská, ktoré zabezpečujú.

Modelovou simuláciou výsledkov dosahu vstupov SR do EÚ na slovenské poľnohospodárstvo na troch podnikových modeloch v výrobnou štruktúrou zodpovedajúcou produkčným oblastiam (podiel ornej pôdy 83% z toho obilnín 63% ), ostatným znevýhodneným oblastiam a horským oblastiam (podiel OP 46 % resp. 23,3% a obilnín 53% resp. 49% ) sa zistilo (VÚEPP Bratislava), že priame platby po vstupe do EÚ by v modelových podnikoch v produkčných oblastiach predstavovali 4812 v ostatných znevýhodnených oblastiach 1987 a v horskej oblasti 1712 Sk.ha. Predpokladá sa, že zisk z podnikania sa vo všetkých vyššie analyzovaných oblastiach zlepší. Bez platieb na rozvoj vidieka však bude zisková pozícia v ostatných znevýhodnených oblastiach veľmi slabá a v horských oblastiach môžu zostať podniky naďalej v strate. Zisk z podnikania vrátane platby za znevýhodnenie výrazne prispeje k odstráneniu straty najmä v horských oblastiach. Podľa rôznych aktivít podniku preto môžu za podmienok vhodnej alokácie produkcie i podniky v ostatných znevýhodnených a horských oblastiach dosiahnuť výsledok hospodárenia na úrovni podnikov v produkčných oblastiach (Bóžik, 2003).

Viaceré štúdie ukazujú, že zavedenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky a jej vplyv na ceny poľnohospodárskych produktov v krajinách SVE môže byť malý. Pre budúci vývoj produkcie v týchto krajinách po vstupe do EÚ budú dôležitejšie skôr pozitívne trendy v raste produktivity, než zavedenie SPP (Serenčéš, 2002). (Zoznam použitej literatúry je u autora príspevku).

Vystavené 6. 11. 2003

Autor textu: doc. Ing. Karol Kováč, CSc.