logo SVP
Slovenský vodohospodársky podnik š.p. OZ Hydromeliorácie
Vrakunská 29
825 63 Bratislava

tel.: 02/45 24 80 84, 45 24 80 00, 45 24 81 87
fax: 02/45 52 17 04
 
 


Využitie závlahy na zvyšovanie istoty zakladania porastu

Produkcia každej kultúrnej rastliny závisí počas svojho individuálneho vývoja na mnohých ekologických faktoroch (dostatok minerálnych živín, pôdnej vody, slnečného žiarenia a pod.). Medzi tieto ekologické faktory, ktorých účinok je často determinujúci – limitujúci, patrí na popredné miesto voda. Je tomu tak preto, že rozdelenie zrážok počas vegetačného obdobia nezodpovedá vždy vlahovej potrebe rastlín a tiež preto, že zásoby pôdnej vody sa veľmi často “nehospodárne” znižujú výparom - evaporáciou. Ak je nedostatok pôdnej vody sprevádzaný nepriaznivými zmenami teploty voda sa stáva limitujúcim faktorom, ktorý významnou mierou obmedzuje rast kultúrnych rastlín a tým aj ich produkciu a celkovú tvorbu výnosu. Je tomu tak preto, že vodný režim rastliny rozhoduje o príjmoch všetkých minerálnych i organických živín z pôdy a výrazne ovplyvňuje celú látkovú a energetickú výmenu v rastline. Tým sa stáva starostlivosť o vodný režim rastliny a vodný režim pôd prvoradou otázkou v našom poľnohospodárstve. Tu by som rád pripomenul, že je potrebné si uvedomiť aj nasledovnú skutočnosť: Slovensko je stredom Európy, od nás voda len odteká. Niečo vody na Slovensko prinesie Dunaj, ale ostatné toky od nás vodu len odvádzajú. Záleží len na nás ako tie zdroje vody ktoré máme k dispozícii využijeme. Preto apelujem na agronómov aby využili každú kvapku vody, ktorú majú k dispozícii.

V pláne zavlažovania uprednostňujeme kompletné, zdravé a čisté porasty. Osobitnú pozornosť treba venovať kvalite zavlažovania, t.j. veľkosti závlahovej dávky a rovnomernosti závlahovej vody na povrchu pôdy. Závlahovú dávku je potrebné zosúladiť s vodnou kapacitou pôdy a rozmiestnením koreňového systému zavlažovanej plodiny, čiže u plytko koreniacich plodín (jarný jačmeň) nemôžeme dávať dávky väčšie ako 25 mm. Veľmi dôležité je tiež zosúladenie vsakovacej schopnosti pôdy s intenzitou zavlažovania. Nedodržanie tejto zásady vedie k tvorbe kaluží na pôde a pri nerovnom teréne dochádza k povrchovému odtoku a tak k vodnej erózii. V tomto smere je výhodnejšie používanie závlahových konzol, ktoré dávajú vodu s nižšou intenzitou a rovnomernejšie rozdeľujú vodu po povrchu oproti postreku. (Konzoly sa začali vyrábať už aj na Slovensku).

Výsledky 30 ročného stacionárneho pokusu na karbonátovej černozemi v Moste pri Bratislave ukazujú, že:

  • živiny na nezavlažovanej pôde zvýšili priemernú ročnú úrodu o 1,65 t/ha
  • živiny na zavlažovanej pôde zvýšili priemernú ročnú úrodu o 2,06 t/ha
  • závlahová voda zvýšila úrodu o 3,30 t/ha
  • závlahová voda x živiny zvýšila úrodu o 5,20 t/ha

Výsledky výskumu ukázali, že závlahová voda podmieňuje biologické, mineralizačné, fyzikálne, fyzikálnochemické a chemické procesy v pôde, výsledkom ktorých je intenzívnejšie sprístupňovanie živín, ich lepšie prijímanie a využívanie na tvorbu organickej hmoty.

Pri sústave hospodárenia na zavlažovanej pôde treba vychádzať z toho, že stabilitu rastlinnej výroby vyjadruje produkcia organickej hmoty. Stabilita rastlinnej sústavy vyjadruje mieru závislosti produkcie od vplyvu vonkajších činiteľov najmä klímy. Stabilita rastlinnej sústavy určuje schopnosť autoregulácie sústavy t.j. mieru vyrovnávania sa s existujúcimi nepriaznivými podmienkami. Ukazuje sa, že s rastom potenciálnych úrod klesá ich stabilita. Aby sa udržala stabilita rastlinnej výroby na vysokej úrovni intenzity celého osevného postupu, čo je základným kritériom závlahových osevných postupov, je potrebné upraviť komplexnú pestovateľskú technológiu. Stabilita úrod jednotlivých plodín na hranici blízkej ekologickému stropu značne závisí od vplyvu podmienok prostredia, ako aj od množstva a kvality antropogénnych faktorov. V týchto podmienkach sa môže výrazne prejaviť regulačná funkcia závlah. Závlahy sa však plne s hospodárne môžu uplatniť len pri komplexnom pôsobení všetkých ostatných regulačných prvkov a zásahov, ak je správne zvolený biologický materiál, spracovanie a príprava pôdy, úprava živinového režimu, ochrana rastlín a optimálna štruktúra poľnohospodárskej sústavy v príslušnom regióne. Závlahy je potrebné chápať ako regulačný prvok, drahý investičný zásah do poľnohospodárskej sústavy, náročný na organizáciu a riadenie prevádzky spojenej s rastom pracovných, materiálových a finančných nákladov. Z tohto dôvodu závlahy u nás nie sú len funkciou klimatických a poľných podmienok. Závlahy u nás nie sú bezpodmienečné, ale podmienené, nie sú jediným, ale len jedným z regulačných prvkov. Pri takto chápanej funkcii závlah nemôžu závlahy vyvolávať úpravu a korigovať ostatné regulačné prvky, ale plná účinnosť komplexu prvkov má vyvolať zapojenie závlah do systému hospodárenia.

Zavlažovanie pôsobí na rast intenzity rastlinnej výroby nielen priamo zlepšením hydratačného stavu v rastline, ale ovplyvňuje intenzitu rastlinnej výroby aj nepriamo. Ide najmä o lepšie uvoľňovanie živín z pôdy a hnojív, zlepšenie podmienok na skvalitnenie a zhospodárnenie obrábania pôdy, zvyšovanie účinnosti herbicídov, zabezpečenie kompletného a rovnomerne rozloženého porastu a zintenzívnenie počiatočného rastu. Úprava vodných pomerov v pôde závlahou vytvára vhodné podmienky na lepšiu intenzitu transformácie slnečnej energie rastlinami na biomasu ako podstatu produkčného procesu v rastlinnej výrobe. Činnosť poľnohospodára musí smerovať predovšetkým k tomu, aby sa čo najviac využila a pretransformovala kinetická energia slnečného žiarenia na organickú hmotu a aby sa do pôdy dostalo maximálne množstvo organickej hmoty potrebnej na zvyšovanie bioenergetického potenciálu zavlažovanej pôdy z dôvodu zlepšenia jej hygieny a životného prostredia.

Z doteraz uvedeného vyplýva, že voda má mimoriadny význam v prírode. Je vlastne integrujúcim prvkom v celom ekosystéme, nakoľko je sprostredkovateľom rozhodujúcej časti energie v tomto systéme. Preto každý významnejší zásah do vodného režimu sa prejaví aj na energetickej bilancii systému, a tým aj na celkovej produkcii a kvalite biomasy. Z týchto dôvodov je pre poľnohospodársku výrobu taký dôležitý vodný režim pôdy. Pritom si treba uvedomiť, že vodný režim pôdy je najlabilnejší faktor výrobného potenciálu prostredia a v poľnohospodárskej praxi sa o ňom aj najmenej vie. Takmer všetko sledujeme (vývoj počasia, fenofázy a pod.), ale v podstate rozhodujúci faktor sa priamo nesleduje vôbec, len sa odhaduje, alebo predpokladá aký je vlhkostný stav pôdy, čo je pre zodpovedné riadenie a plánovanie úrod veľmi málo. Máloktorá účelová činnosť človeka je založená na mnohých predpokladoch ako poľnohospodárstvo a to predovšetkým rastlinná výroba, a preto je to aj najrizikovejšia výroba.

Aby sme uvedené nedostatky vylúčili je potrebné vodné parametre pôdy sledovať na konkrétnom stanovišti. Jeho sledovanie tvorí základ riadenia závlahového režimu plodín. Pod závlahovým režimom rozumieme stanovenie termínu zavlažovania a určenie veľkosti závlahovej dávky. Toto môžeme určiť len meraním na konkrétnom stanovišti. Správny závlahový režim musí zabezpečiť potrebné množstvo vody prístupnej pre rastliny v hlavnej koreňovej zóne tak, aby fyziologické procesy mohli nerušene prebiehať (bez výdaja energie na príjem vody), aby sa optimalizovali pestovateľské podmienky a dosiahla maximálna úroda pri vysokých kvalitatívnych a ekonomických ukazovateľoch.

Z týchto dôvodov je potrebné poznať vlhkostné pomery stanovišťa, ktoré je charakterizované hydrolimitmi (obr. 1). Rozhodujúce hydrolimity pre určovanie vodného režimu plodín sú: poľná vodná kapacita (PVK) a bod vädnutia (BV). Rozdiel medzi týmito 2 hydrolimitmi tvorí tzv. využiteľnú vodnú kapacitu (VVK). Tu je ale potrebné upozorniť, že ani táto voda nie je rovnako dostupná rastlinám. Zvyčajne posledných 40 % VVK je voda ťažko prístupná t.j. rastlina musí vynaložiť určitú energiu na jej získanie, čo sa prejaví úbytkom na úrode. Preto na základe výsledkov výskumu pri ktorom sa uvedený jav pozoroval s  určil bod zníženej dostupnosti pôdnej vody (Zp min.). Jeho spoľahlivé určenie nie je dôležité len vo vzťahu k zabezpečeniu dostatku vody rastlinám, ale je rozhodujúci v celej účinnosti závlah. Pod túto úroveň by nemala klesnúť zásoba pôdnej vody pre zvolenú hĺbku navlaženia.

Obr. 1

Minimálna zásoba pôdnej vody (Q z ) a hĺbka navlaženia (h) pre hlavné poľné plodiny

Tab. 1

Plodina Q z [ % Q p] hu [ m]
Ozimná pšenica
Jarný jačmeň
Cukrová repa
Kukurica
Lucerna
Skoré zemiaky
Strukoviny
Intenzívne trávy
Repka
Slnečnica
Strniskové miešanky
50-60
40-50
50-60
50-60
50-60
60
50
60
50
50
60
0,4-0,5
0,4-0,5
0,5-0,6
0,4-0,5
0,4-0,7
0,3-0,4
0,4-0,5
0,3-0,4
0,4-0,5
0,5-0,6
0,3-0,4

Určenie správnej hĺbky navlaženia vychádza z poznatku uloženia hlavnej masy koreňov a z takej hĺbky aby bola spoľahlivo krytá evapotranspirácia rastliny, ktorá je jej vlahovou potrebou.

Dnes je už možné merať obsah pôdnej vody aj priamo na stanovišti, pričom každý agronóm si to môže robiť sám. Predtým si však musí dať stanoviť hydrolimity, ktoré mu urobí SVP š.p. OZ Hydromeliorácie. Zariadenie ktorým sa meria obsah vody v pôde sa volá “WIRIB” a vyrába ho fi. AMET Veľké Bílovice. Toto zariadenie meria pôdnu vlhkosť v objemových percentách, čo umožňuje určovať vlhkosť priamo v mm. Čiže keď mám pre stanovište určené hydrolimity, určím si na základe Tab. 1 minimálnu zásobu pôdnej vody a ak sa nameraná hodnota blíži k príslušnej hĺbke k zvolenej hranici, môžem spustiť závlahu. K prístroju sa vyrába aj meracia aparatúra.

U jednotlivých plodín je potrebné rešpektovať tzv. “kritické fázy”, kedy je rastlina zvlášť citlivá na nedostatok vody. Tieto sú popísané v príslušnej odbornej literatúre, tu sa nedá o tom robiť popis, lebo by to vyžiadalo samostatný článok.

Pri zavlažovaní je ale potrebné rešpektovať niekoľko zásad. V prvom rade je potrebné nenechať pôdu veľmi presušiť, pretože potom v skutočnosti je vyššia potreba vody ako sa vypočíta a dlhší čas trvá, než sa pôda dostane do rovnovážneho stavu – spôsobuje to jav hysterézie. Je potrebné si uvedomiť, že závlaha je faktor, ktorý pôsobí plošne t.j. aj cez ostatné faktory. Závlaha spôsobuje aj lepšie využitie ostatných intenzifikačných faktorov, ako je výživa a ochrana proti burinám – predovšetkým pri preenergentnej aplikácii. Je potrebné pamätať, že preenergentné herbicídy pôsobia len pri určitom množstve vody v pôde. Ale závlaha musí byť aplikovaná ako prvá a až potom postrek s preenergentným herbicídom ináč voda posunie herbicíd hlboko a ten nebude dobre účinkovať. Je potrebné si uvedomiť, že keď sa rozhodnem niektorú plodinu zavlažovať, tak je potrebné to robiť pravidelne a nenechať vlhkosť pôdy klesnúť pod minimálne závlahové množstvo, pretože rastlina utrpí väčší šok, ako keby nebola zavlažovaná. Vo všeobecnosti platí, že závlaha má najväčší vplyv tesne pred kvitnutím a v čase tvorby generatívnych orgánov. Veľmi dobrý efekt sa prejavuje v čase nalievania zrna. Ak je však veľké sucho v čase intenzívneho vegetatívneho rastu je taktiež potrebné zavlažiť – má to vplyv na tvorbu kvetov. Ale je faktom, že rastlina v tomto období je o niečo menej citlivá na nedostatok vody a taktiež ju to núti lepšie rozvinúť koreňový systém, avšak nesmieme nechať klesnúť obsah vody v pôde až na bod zníženej dostupnosti, pretože sa to prejaví na úrode. Závlahou sa taktiež nedajú eliminovať nedostatky, ktoré sa stali pri príprave pôdy, sejbe alebo následnej agrotechnike. O úrode jednoznačne rozhoduje počet jedincov a závlaha mi v tom môže pomôcť. Preto v závlahových podmienkach môžem zvýšiť počet rastlín na 1 ha o 10 – 15 %. K tomu ale musím upraviť aj výživu. Na zavlažované pozemky môžeme dať viac živín, pretože sa živiny lepšie využijú a tým aj klesajú náklady na jednotku produktu.

Vystavené 17. 3. 2003

Autor textu: Ing. Vladimír Zápotočný