Logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby PIEŠŤANY

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany

Tel.: 033/7722311-12 (ú)
Fax: 033/77 263 06
 
 

Úhor alebo pôda v pokoji

V súvislosti s približovaním k EÚ svedkami zvýšenej frekvencie výskytu zdanlivo nového odborného termínu “pôda v kľude alebo v pokoji”. Prekladatelia zrejme viac pritom zohľadňovali ekvivalent používaný v nemeckom jazyku “Flächenstillegung” ako výraz “set aside” z anglického jazyka. V oboch prípadoch sa jedná o vyňatie určitého podielu pôdy na rozlične dlhú dobu z tradičného obhospodarovania. Rozhodujúcimi cieľmi sú zníženie nadprodukcie, najčastejšie obilnín a uchovanie pôdnej úrodnosti. Treba pritom zdôrazniť, že ide o cieľavedomý proces, v ktorom je zaobchádzanie s pôdou usmerňované aj legislatívou štátu. V žiadnom prípade nejde o opustenú pôdu ponechanú na pospas burinám, náletom stromov a kríkov čoho sme svedkami v mnohých chotároch Slovenska. Okrem obmedzovania degradačných procesov a konzervácie pôdnej úrodnosti možno na “vyňatej” pôde za určitých podmienok pestovať plodiny na nepotravové využitie (energetické plodiny a produkcia surovín z obnoviteľných zdrojov). Zoznam týchto plodín s uvedením podmienok pre dotácie obsahuje legislatíva príslušných krajín EÚ.

Naši predkovia využívali na regeneráciu pôdnej úrodnosti úhorovanie pôdy. Úhor - lado (Brache; fallow; par; friche, jachere) bol v trojhonnej sústave hospodárenia (ozimina – jarina – úhor), dôležitou zložkou osevného postupu. Išlo pritom väčšinou o “čierny úhor” mechanicky kultivovaný. V niektorých oblastiach Slovenska sa až do obdobia kolektivizácie zachovala v určitých modifikáciach obmena úhorovania v prielohovom hospodárení. Prieloh predstavoval viacročnú formu úhorovania, využíval sa na pasenie alebo kosenie, prebiehala na ňom regenerácia, samozatrávnenie s prirodzenou sukcesiou druhov (jednoročné buriny – viacročné buriny, najmä pýr – viacročné trsnaté trávy). Zradením “revolučných plodín”, ďatelinovín a okopanín do osevného postupu došlo na veľkostatkoch k podstatnému poklesu využívania úhoru. Dostatok objemových krmív umožnil chovať väčšinou už v maštali viac dobytka, vyrobiť viac maštaľného hnoja, lepšie využívať úrodový potenciál prostredia, čo prispelo k intenzifikovaniu výroby i nárastu produktivity práce v poľnohospodárstve.

Narastajúce plochy opustenej pôdy i perspektíva vstupu našej krajiny do EÚ sú postačujúcimi dôvodmi na to, aby sa úhorovanie pôdy stalo predmetom reálneho záujmu tak poľnohospodárov ako aj vlády. Na rozdiel od krajín západnej Európy, treba v podmienkach našej ekonomickej mizérie zdôrazňovať aj ekonomický prínos z úhorovania. Vyplýva zo sústredenia kapitálových prostriedkov na menšiu plochu (úspora na fixných i variabilných nákladoch) i z využívania predplodinového účinku plodín, ktoré sa v štruktúre osevu obyčajne nenachádzajú. Pri nedostatočnej úrovni hnojenia a bilancovania strát organickej hmoty v pôde, môže úhorovanie preukazne prispieť k zlepšeniu neutešenej situácie. Zrejme v tomto zmysle považujú v súčasnom Rusku úhorovanie pôdy za dôležitý faktorom pozdvihnutia úrovne rastlinnej výroby.

Okrem obmedzovania nadprodukcie najčastejšie obilnín cieľom úhorovania aj dnes ostáva regenerácia úrodnosti pôdy a obmedzovanie všetkých degradačných procesov.

Tradičný “čierny úhor” kvôli nákladom na jeho ošetrovanie, riziko erózie a posunu nitrátov do spodných vrstiev dnes neprichádza do úvahy. Prirodzená regenerácia alebo spontánny úhor, či pokrytie pôdy porastom z výmrvu po zbere predchádzajúcej plodiny možno považovať za podmienené riešenie, pri ktorom treba rátať s určitými obmedzeniami. Prvým obmedzením je výskyt obtiažne regulovateľných trvácich burín (najmä pýr, pichliač, štiavec a pod.),druhým riziko nedostatočného pokrytia pôdy a tretím riziko rozvoja chorôb a škodcov. Najčastejším porastom na úhoroch budú preto zrejme siate plodiny. Podľa dĺžky trvania pôjde o jednoročné, viacročné popr. trváce plodiny resp. porasty, vo vzťahu k osevnému postupu zasa o úhory v rotácii a mimo rotácie. Výber plodín musí vychádzať z poznania konkrétnych podmienok až na úrovni honu alebo pozemku a z času po ktorý bude pôda úhorovaná. Kritériami pri výbere sú: predovšetkým schopnosť rýchle vytvoriť kompletný porast, náležité potláčanie burín, prerušenie vývoja chorôb alebo škodcov, prekorenenie ornice i podorničia, imobilizácia nitrátov a vôbec živín, ktoré sa posúvajú mimo koreňovú zónu väčšiny pestovaných plodín. Pozitívne je tu hodnotená i schopnosť bôbovitých rastlín obohacovať pôdu o dusík prijímaný zo vzduchu. Vybrané plodiny by mali tieto požiadavky spĺňať bez aplikácie hnojív a pesticídov, musia sa preto vyznačovať rezistenciou proti chorobám, škodcom i ostatným nepriaznivým činiteľom. Z hľadiska tvorby úrody nadzemnej fytomasy je dôležitejšie kompletné a trvalé pokrytie pôdy ako výška úrody. Pri viacročnom úhorovaní je skôr výhodnejšia priemerná alebo slabšia úroda s neskoršou tvorbou semena s potrebou menšieho počtu kosieb. V neposlednej miere sú dôležité nízke náklady na založenie porastu najmä lacné osivo a bezproblémové zaoranie. V závislosti na plodine a čase trvania úhoru možno využiť jarný alebo jesenný výsev, s podsevom do krycej plodiny alebo bez nej.

Na jednoročné úhorovanie sa odporúčajú rýchlo rastúce plodiny, ako napríklad facélia, ďatelina obrátená (perzská), egyptská s výsevom skoro na jar. Pri reďkvi olejnej, pohánke a horčici je vítanou schopnosť prerušovať rozvoj háďatka repného, vtákonoha je zasa vynikajúcou plodinou pre piesočnaté a ľahké pôdy chudobné na vápno.

Na viacročné úhorovanie sú najvhodnejšie trávy doplnené ďatelinovinami. V závislosti na podmienkach možno odporúčať mätonohy, reznačku laločnatú, kostravu červenú alebo ovčiu, lipnicu lúčnu a v neposlednej rade medzirodové popr. medzidruhové hybridy tráv(Odra, Perun, Bečva, Felina, Hykor a pod.). Z ďatelinovín prichádzajú do úvahy najmä, ďatelina plazivá a lúčna, lucerna siata, ľadenec rožkatý a ranostaj. Podľa konkrétnych podmienok prichádzajú do úvahy monokultúry i miešanky. Zastúpenie ďatelinovín v poraste zlepšuje predplodinovú hodnotu, čo sa obyčajne preukáže na vyššej úrode prvej popr. i druhej nasledujúcej plodine (obr. 1). Na druhej strane pri vyššom zastúpení ďatelinovín vzniká riziko posunu N- N03 do spodných vrstiev, aktuálne najmä po nevhodnom termíne zaorania porastu. Vo Veľkej Británii preto v miešankách na úhorovanie neodporúčajú vyšší podiel ďatelinovín ako 10-15 %, v SRN však po vhodnom termíne zaorania porastu aj pri vyššom zastúpení ďatelinovín oceňujú pozitívny účinok nielen na množstvo úrody ale aj na jej kvalitu (obr. 2). Trávy i ďatelinoviny sa zreteľne odlišujú aj v schopnosti potláčať obtiažne buriny napr. pichliač roľný (obr. 3).

Z vlastných pokusov uvádzame predbežné výsledky účinku dvoj- a štvorročného úhorovania na úrody nasledujúcich plodín. Okrem dĺžky úhorovania sme porovnávali účinok prirodzenej regenerácie (buriny) a siatych porastov i vplyv intenzity ošetrovania. Prvou testovacou plodinou po dvoch rokoch úhoru bol jačmeň jarný (tab. 1). Najvyššia úroda 6,56 t.ha-1, bola podľa očakávania na rotácii osevného postupu s náležitým hnojením a pestovateľskou technológiou, štatisticky sa jej takmer vyrovnala úroda po dva krát mulčovanej lucernotrávnej miešanke. Najnižšie úrody 2,66 a 2,75 t.ha-1 boli po monokultúre reznačky laločnatej, výrazne k tomu zrejme prispeli vysoké úrody tejto trávy v predchádzajúcom roku. Určite pozoruhodnou bola aj vyššia úroda po tri krát mulčovaných burinách ako po miešanke reznačky s ďatelinou plazivou. Maximálny rozptyl úrod zrna jačmeňa predstavoval 86 % z hodnoty priemeru. Variabilita úrod druhej testovacej plodiny repky olejky bola takmer o polovicu menšia (46 %). Aj tu bola najvyššia úroda ešte v osevnom postupe 3,91 t.ha-1, k preukaznému zníženiu úrody však došlo len po burinách bez mulčovania a s dvojnásobným mulčovaním (2,48 a 2,65 t.ha-1). Preukazne vyššiu úrodu oproti týmto hodnotám dosiahla repka aj po lucernotrávnej miešanke. Na úrodách tretej testovacej plodiny ozimnej pšenici sa už účinok úhorovania neprejavil. Napriek jednoznačnej tendencii nižších úrod oproti osevnému postupu, ani na jednom variante úhorovania nedošlo k preukaznému zníženiu úrody. Podobne medzi variantami úhorovania neboli rozdiely, rozptyl úrod predstavoval už len 10 % z hodnoty priemeru. Úrody štvrtej testovacej plodiny hrachu siateho indikujú vyrovnanie s minimálnou hodnotou rozptylu 6%. Z uvedených výsledkov vyplýva, že vplyv dvojročného úhorovania trval dva roky a že úroda v týchto dvoch rokoch bola zreteľne ovplyvňovaná porastom plodiny na úhore.

Úrody ozimnej pšenice po štvorročnom úhorovaní (tab. 1) sa štatisticky vyrovnali kontrolnému variantu len po tri krát mulčovaných burinách (prirodzená regenerácia), monokultúre reznačky a jej miešanke s ďatelinou plazivou. Ostatné varianty poskytli preukazne nižšie úrody oproti kontrole, medzi variantmi úhorovania však neboli významné rozdiely. Pomerne jednoznačnou tu bola tendencia vyšších úrod po trojnásobnom mulčovaní. Na úrodách hrachu siateho, druhej testovacej plodiny sa už vplyv úhorovania neprejavil. Do akej miery to možno pripísať hrachu ako bôbovitej rastline, to ukážu výsledky tretej testovacej plodiny. Úrody hrachu mali však o niečo menšiu variabilitu ako úrody predchádzajúcej pšenice. Svedčia o tom aj hodnoty maximálneho rozptylu úrod v prípade pšenice 26 a pri hrachu 16%. Po porovnaní úrod oz. pšenice v oboch tabuľkách vidieť zreteľne nižšie úrody v tab. 2, hoci sa jedná o ten istý ročník, pokus, rovnakú odrodu, rovnaké hnojenie a pestovateľskú technológiu. Pokles úrody v priemere variantov úhorovania o 0,66 t.ha-1 s minimálnou hodnotou 0,21 t po tri krát mulčovanej monokultúre reznačky a maximálnou hodnotou 1,31 t.ha-1 po dva krát mulčovanej miešanke reznačky s ďatelinou plazivou možno s veľkou pravdepodobnosťou pripísať na vrub absencie hnojenia v dvoch rokoch v interakcii s odlišnými podmienkami uplatňovania predplodinového účinku. Uvedené rozdiely zároveň naznačujú, že z hľadiska úrod je v podmienkach náležitého hnojenia výhodnejšie dvojročné ako štvorročné úhorovanie. Tento predbežný úsudok však musí potvrdiť komplexné ekonomické i ekologické hodnotenie. Úrody hrachu ako štvrtej resp. druhej testovacej plodiny sa odlišovali podstatne menej s tým, že podobne ako pri pšenici rozptyl úrod bol zreteľne nižší v tab. 1.

Autor textu: Ing Pavel Jamriška CSc.