| V nížinných oblastiach s nadmorskou výškou
okolo 200 až 350 m je terén prevažne rovinatý (60–80%) so stupňom
zornenia od 80 do 86 %. Intenzívne využitie pôd viedlo k vytváraniu
väčších pôdnych celkov, zvyšovaním podielu obilnín a okopanín
na úkor stabilizačných kultúr (trávne porasty, aluviálne lúky, viacročné
krmoviny).
Trvalé trávne porasty (TTP) v nížinných oblastiach
Slovenska predstavujú iba 8 až 10 %-ný podiel z celkovej výmery
TTP (70 000 – 85 000 ha ) s pestrou mozaikou trávnej
vegetácie a menším krmovinárskym využitím. Možno ich rozdeliť
do nasledovných hlavných typov trávnych ekosystémov:
- Teplomilné a suchomilné trávne ekosystémy
(tzv. xerotermy)
- Trávne ekosystémy na pieskoch
- Trávne porasty na zasolených pôdach (slaniská)
- Mokraďové trávne porasty (mokré lúky)
Teplomilné a suchomilné trávne ekosystémy sa
vyskytujú len na najteplejších lokalitách a zväčša na južne
orientovaných svahoch a rovinatých polohách. Charakteristické
sú úzkolistými kostravami s množstvom vzácnych a ohrozených
druhov (kosatce, hlaváčik jarný), ktorým sa darí na plytších často
kamenitých pôdach. Na hlbších pôdach teplých stanovíšť nachádzame
porasty s mrvicou peristou. Je to význačný druh extenzívne
spásaných, chudobných porastov na vápencoch. Naopak na hlbšej pôde,
kde sa však dlhšie udrží vlhkosť sa vyskytujú polosuchomilné
(subxerofilné) porasty, ktoré sa kedysi využívali extenzívnym
pasením. Dnes sú väčšinou opustené a spásajú sa len sporadicky.
Medzi druhovo najbohatšie patria teplomilné stoklasové lúky,
ktoré by bolo vhodné raz do roka skosiť. Sú to vzácne porasty s viacerými
druhmi orchideí.
Teplomilné (xerotermné)
trávne ekosystémy sa v minulosti využívali ako extenzívne pasienky
pre ovce, kozy, prípadne aj hovädzí dobytok, hlavne v jarných
mesiacoch. Niektoré plochy sa využívali aj kosením. Tieto porasty
sú málo produkčné s nízkou kŕmnou hodnotou. V období intenzifikácie
poľnohospodárstva sa prestali využívať pre nerentabilnosť hospodárenia.
Často sa zalesnili, premenili na vinice, zastavali alebo postupne
zarástli krovinami. Patria k najohrozenejším typom trávnych
ekosystémov Slovenska.
Trávne porasty na pieskoch sú špecifické, osobité
porasty, ktoré sa vyvinuli na viatych pieskoch bez vlahy, kde sa
často pieskový substrát rýchlo prehrieva. Typickými trávami rastúcimi
na pieskoch sú kyjanka sivá, kostrava pošvatá a kavyle. Využitie
týchto porastov je pre krmovinárske účely minimálne, pretože ich
úlohou je predovšetkým zabrániť pohybu pieskových dún. Tieto spoločenstvá
sú ohrozené rozširovaním agátu na južnom Slovensku, ktorý potláča
mnohé rastliny svojimi výlučkami do pôdy, čím pôda často mení svoje
fyzikálno-chemické vlastnosti. Zatiaľ, čo teplomilné trávne porasty
sú ohrozené nezáujmom o ich obhospodarovanie, ktoré je však
dôležité pre ich zachovanie a existenciu, pestrosť mezofilných
lúk sa spravidla zmenšovala intenzifikáciou poľnohospodárskej
výroby, rekultiváciami, nadmerným pasením alebo prísevom rôznych
trávnych a ďatelinovinotrávnych zmesí. V nížinnom pásme
sú rozšírené z mezofilných lúk ovsíkové lúky, ktoré
nachádzame v závislosti od geologického substrátu, nadmorskej
výšky a vlhkosti až po horské oblasti. Tradične obhospodarované
(1-2 kosby) druhovo bohaté ovsíkové lúky v nížinách sú dnes
už pomerne vzácne. Zachovali sa už len v starých záhradách
či sadoch alebo na záhumní a blízkosti domov. Podobný “osud”
stihol v nížinách aj mätonohové pasienky, ktoré kedysi
vznikli intenzívnym zošľapovaním dobytkom so zvýšeným prísunom dusíkatých
látok do pôdy.
V určitých častiach Podunajskej a Východoslovenskej
nížiny sa nachádzajú zasolené pôdy, ktoré vyhovujú len malej
skupine slanomilných a soľ znášajúcich rastlín. Z trávnych
druhov prezradí zaslené pôdy steblovec odstávajúci a kostrava paovčia,
skorocel prímorský, niektoré druhy sitín alebo gáfrovka ročná.
Aby sme zachovali lúky na zasolených pôdach, treba
udržať tradičnú pastvu, ktorá zabraňuje hromadeniu odumretých rastlinných
zvyškov (starina). Dôležité je dbať aj na pôvodný vodný režim, najmä
dostatočne vysokú hladinu podzemnej vody v jarných mesiacoch
(marec – máj).
V alúviách nižinných oblastí v planárnom
výškovom vegetačnom stupni do 200 m n. m. sa nachádzajú fragmenty
aluviálnych lúk. Kedysi boli rozšírené na veľkých plochách,
dnes sú na ústupe, resp. zničené.
Kvetnaté, nízkostebelné lúky s pálčivkou
žilkatou (50-70 druhov rastlín) sú závislé na dynamike vodného
režimu počas roka. V lete často vrchné vrstvy pôdy úplne vyschnú.
Na Slovensku sú už iba zvyšky týchto porastov v alúviách veľkých
nížinných riek. Ak nie sú kosené (vyžadujú 2-3 kosby) podliehajú
veľmi rýchlym zmenám. Za päť až desať rokov sa takáto kvetnatá lúka
môže zmeniť na jednotvárne vysokobylinné a trávnaté spoločenstvo
chrastnice trsteníkovitej s nízkym počtom druhov (často menej
ako 20).
Druhovo chudobnejšie psiarkové lúky nachádzame
v inundáciách menších riek, kde nie sú také extrémne vlahové
pomery. Na jar ich spoznáme podľa žltej farby kvitnúcich iskerníkov
a niektorých vzácnych a ohrozených druhov. Psiarkové lúky
sú veľmi úrodné s veľmi dobrou kŕmnou hodnotou. Možno ich 2-3
krát do roka kosiť. Známa je ich dobrá reakcia na N-hnojenie, či
už vo forme priemyselných alebo animálnych hnojív. Treba však pripomenúť,
že tak ako predošlé typy TTP, aj psiarkové lúky netvoria ucelené,
veľké plochy.
V minulosti boli aluviálne lúky, a z nich
zvlášť psiarkové, rozorané a preradené na polia s intenzívnym
využívaním, zdecimované melioráciami a budovaním odvodňovacích
kanálov.
Aluviálne lúky patria
k ekosystémom s vysokou produkciou biomasy. Ich produktivita
varíruje v rozmedzí 10-40 t.ha-1 (v závislosti od
vlhkosti), čo presahuje dokonca produktivitu tropických pralesov,
ktorá je cca 20 t.ha-1.
V depresiách bývalých riečnych ramien, potokov
či rybníkov sú rozšírené mokraďové trávne porasty s nízkymi
a vysokými ostricami rastúcimi spolu so steblovkou, okrasou
okolíkatou a chrastnicou trsteníkovou. Tieto porasty (tzv.
mokré lúky) sú schopné znášať počas veľkej časti roka čiastočne
zaplavenie. Čisté porasty ostríc sa v minulosti po vyschnutí
pôdy kosili a získaná hmota slúžila ako podstielka pre dobytok.
Mokradné ekosystémy predstavujú veľmi významnú ekostabilizačnú
zložku krajiny. Dôležitá je ich ochrana zásob a čistoty podzemných
vôd a povrchových vôd, útočište a potravinová báza pre
viaceré druhy živočíchov, zdroj liečivých a medonosných rastlinných,
estetická funkcia a ďalšie.
Mokrade patria celosvetovo medzi najohrozenejšie
ekosystémy. Na Slovensku bola takmer 1/10 územia (4500 km2)
odvodnená. Stavbou vodných diel, reguláciami vodných tokov a ťažbou
rašeliny nám miznú mokrade priamo pred očami. Strácame tým nielen
množstvo organizmov, ale aj vzácne funkcie, ktoré prispievajú k udržaniu
rovnováhy v krajine.
Na záver
Nížinné oblasti Slovenska sú skutočne špecifické
nielen čo sa týka hlavných typov TTP, ale aj špecifičnosťou ich
využívania. Majú menší krmovinársky význam, ale nenahraditeľný význam
ako ekostabilizačná zložka krajiny s viacerými mimoprodukčnými
funkciami.
V nížinách boli plochy prirodzenej vegetácie
najviac redukované rozorávaním a odvodňovaním mezofilných a vlhkomilných
lúk a zanedbávaním subxerofilných pasienkov s bohatým
floristickým a faunistickým zložením.
Popri záujme o tieto trávne ekosystémy zo strany
ochranárov prírody je preto nevyhnutná aj starostlivosť zo strany
poľnohospodárov, pretože sú súčasťou poľnohospodársky využívanej
krajiny. Poľnohospodári sa s nimi stretávajú často denno-denne,
ale bez toho, aby im venovali väčšiu pozornosť. Často sú v chotároch
zabudnuté a stačí tak málo (kosba, príležitostná pastva), aby
sme ich zachovali aj pre budúce generácie.
Spoločenstvo chrastnice trsteníkovej
Xerotermné spoločenstvo kavyľu tenkolistého
Xerotermné spoločenstvo úzkolistých lipíc s lucernou kosákovitou
a hadincom obyčajným
Vystavené: 4.11.2004
| 
