Logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita
Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

tel.:037-6511 751-4, 037-6512 251-4
fax: 037-6511
 
 

Špecifiká využívania TTP v nížinných oblastiach

V nížinných oblastiach s nadmorskou výškou okolo 200 až 350 m je terén prevažne rovinatý (60–80%) so stupňom zornenia od 80 do 86 %. Intenzívne využitie pôd viedlo k vytváraniu väčších pôdnych celkov, zvyšovaním podielu obilnín a okopanín na úkor stabilizačných kultúr (trávne porasty, aluviálne lúky, viacročné krmoviny).

Trvalé trávne porasty (TTP) v nížinných oblastiach Slovenska predstavujú iba 8 až 10 %-ný podiel z celkovej výmery TTP (70 000 – 85 000 ha ) s pestrou mozaikou trávnej vegetácie a menším krmovinárskym využitím. Možno ich rozdeliť do nasledovných hlavných typov trávnych ekosystémov:

  • Teplomilné a suchomilné trávne ekosystémy (tzv. xerotermy)
  • Trávne ekosystémy na pieskoch
  • Trávne porasty na zasolených pôdach (slaniská)
  • Mokraďové trávne porasty (mokré lúky)

Teplomilné a suchomilné trávne ekosystémy sa vyskytujú len na najteplejších lokalitách a zväčša na južne orientovaných svahoch a rovinatých polohách. Charakteristické sú úzkolistými kostravami s množstvom vzácnych a ohrozených druhov (kosatce, hlaváčik jarný), ktorým sa darí na plytších často kamenitých pôdach. Na hlbších pôdach teplých stanovíšť nachádzame porasty s mrvicou peristou. Je to význačný druh extenzívne spásaných, chudobných porastov na vápencoch. Naopak na hlbšej pôde, kde sa však dlhšie udrží vlhkosť sa vyskytujú polosuchomilné (subxerofilné) porasty, ktoré sa kedysi využívali extenzívnym pasením. Dnes sú väčšinou opustené a spásajú sa len sporadicky. Medzi druhovo najbohatšie patria teplomilné stoklasové lúky, ktoré by bolo vhodné raz do roka skosiť. Sú to vzácne porasty s viacerými druhmi orchideí.

Teplomilné (xerotermné) trávne ekosystémy sa v minulosti využívali ako extenzívne pasienky pre ovce, kozy, prípadne aj hovädzí dobytok, hlavne v jarných mesiacoch. Niektoré plochy sa využívali aj kosením. Tieto porasty sú málo produkčné s nízkou kŕmnou hodnotou. V období intenzifikácie poľnohospodárstva sa prestali využívať pre nerentabilnosť hospodárenia. Často sa zalesnili, premenili na vinice, zastavali alebo postupne zarástli krovinami. Patria k najohrozenejším typom trávnych ekosystémov Slovenska.

Trávne porasty na pieskoch sú špecifické, osobité porasty, ktoré sa vyvinuli na viatych pieskoch bez vlahy, kde sa často pieskový substrát rýchlo prehrieva. Typickými trávami rastúcimi na pieskoch sú kyjanka sivá, kostrava pošvatá a kavyle. Využitie týchto porastov je pre krmovinárske účely minimálne, pretože ich úlohou je predovšetkým zabrániť pohybu pieskových dún. Tieto spoločenstvá sú ohrozené rozširovaním agátu na južnom Slovensku, ktorý potláča mnohé rastliny svojimi výlučkami do pôdy, čím pôda často mení svoje fyzikálno-chemické vlastnosti. Zatiaľ, čo teplomilné trávne porasty sú ohrozené nezáujmom o ich obhospodarovanie, ktoré je však dôležité pre ich zachovanie a existenciu, pestrosť mezofilných lúk sa spravidla zmenšovala intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby, rekultiváciami, nadmerným pasením alebo prísevom rôznych trávnych a ďatelinovinotrávnych zmesí. V nížinnom pásme sú rozšírené z mezofilných lúk ovsíkové lúky, ktoré nachádzame v závislosti od geologického substrátu, nadmorskej výšky a vlhkosti až po horské oblasti. Tradične obhospodarované (1-2 kosby) druhovo bohaté ovsíkové lúky v nížinách sú dnes už pomerne vzácne. Zachovali sa už len v starých záhradách či sadoch alebo na záhumní a blízkosti domov. Podobný “osud” stihol v nížinách aj mätonohové pasienky, ktoré kedysi vznikli intenzívnym zošľapovaním dobytkom so zvýšeným prísunom dusíkatých látok do pôdy.

V určitých častiach Podunajskej a Východoslovenskej nížiny sa nachádzajú zasolené pôdy, ktoré vyhovujú len malej skupine slanomilných a soľ znášajúcich rastlín. Z trávnych druhov prezradí zaslené pôdy steblovec odstávajúci a kostrava paovčia, skorocel prímorský, niektoré druhy sitín alebo gáfrovka ročná.

Aby sme zachovali lúky na zasolených pôdach, treba udržať tradičnú pastvu, ktorá zabraňuje hromadeniu odumretých rastlinných zvyškov (starina). Dôležité je dbať aj na pôvodný vodný režim, najmä dostatočne vysokú hladinu podzemnej vody v jarných mesiacoch (marec – máj).

V alúviách nižinných oblastí v planárnom výškovom vegetačnom stupni do 200 m n. m. sa nachádzajú fragmenty aluviálnych lúk. Kedysi boli rozšírené na veľkých plochách, dnes sú na ústupe, resp. zničené.

Kvetnaté, nízkostebelné lúky s pálčivkou žilkatou (50-70 druhov rastlín) sú závislé na dynamike vodného režimu počas roka. V lete často vrchné vrstvy pôdy úplne vyschnú. Na Slovensku sú už iba zvyšky týchto porastov v alúviách veľkých nížinných riek. Ak nie sú kosené (vyžadujú 2-3 kosby) podliehajú veľmi rýchlym zmenám. Za päť až desať rokov sa takáto kvetnatá lúka môže zmeniť na jednotvárne vysokobylinné a trávnaté spoločenstvo chrastnice trsteníkovitej s nízkym počtom druhov (často menej ako 20).

Druhovo chudobnejšie psiarkové lúky nachádzame v inundáciách menších riek, kde nie sú také extrémne vlahové pomery. Na jar ich spoznáme podľa žltej farby kvitnúcich iskerníkov a niektorých vzácnych a ohrozených druhov. Psiarkové lúky sú veľmi úrodné s veľmi dobrou kŕmnou hodnotou. Možno ich 2-3 krát do roka kosiť. Známa je ich dobrá reakcia na N-hnojenie, či už vo forme priemyselných alebo animálnych hnojív. Treba však pripomenúť, že tak ako predošlé typy TTP, aj psiarkové lúky netvoria ucelené, veľké plochy.

V minulosti boli aluviálne lúky, a z nich zvlášť psiarkové, rozorané a preradené na polia s intenzívnym využívaním, zdecimované melioráciami a budovaním odvodňovacích kanálov.

Aluviálne lúky patria k ekosystémom s vysokou produkciou biomasy. Ich produktivita varíruje v rozmedzí 10-40 t.ha-1 (v závislosti od vlhkosti), čo presahuje dokonca produktivitu tropických pralesov, ktorá je cca 20 t.ha-1.

V depresiách bývalých riečnych ramien, potokov či rybníkov sú rozšírené mokraďové trávne porasty s nízkymi a vysokými ostricami rastúcimi spolu so steblovkou, okrasou okolíkatou a chrastnicou trsteníkovou. Tieto porasty (tzv. mokré lúky) sú schopné znášať počas veľkej časti roka čiastočne zaplavenie. Čisté porasty ostríc sa v minulosti po vyschnutí pôdy kosili a získaná hmota slúžila ako podstielka pre dobytok.

Mokradné ekosystémy predstavujú veľmi významnú ekostabilizačnú zložku krajiny. Dôležitá je ich ochrana zásob a čistoty podzemných vôd a povrchových vôd, útočište a potravinová báza pre viaceré druhy živočíchov, zdroj liečivých a medonosných rastlinných, estetická funkcia a ďalšie.

Mokrade patria celosvetovo medzi najohrozenejšie ekosystémy. Na Slovensku bola takmer 1/10 územia (4500 km2) odvodnená. Stavbou vodných diel, reguláciami vodných tokov a ťažbou rašeliny nám miznú mokrade priamo pred očami. Strácame tým nielen množstvo organizmov, ale aj vzácne funkcie, ktoré prispievajú k udržaniu rovnováhy v krajine.

Na záver

Nížinné oblasti Slovenska sú skutočne špecifické nielen čo sa týka hlavných typov TTP, ale aj špecifičnosťou ich využívania. Majú menší krmovinársky význam, ale nenahraditeľný význam ako ekostabilizačná zložka krajiny s viacerými mimoprodukčnými funkciami.

V nížinách boli plochy prirodzenej vegetácie najviac redukované rozorávaním a odvodňovaním mezofilných a vlhkomilných lúk a zanedbávaním subxerofilných pasienkov s bohatým floristickým a faunistickým zložením.

Popri záujme o tieto trávne ekosystémy zo strany ochranárov prírody je preto nevyhnutná aj starostlivosť zo strany poľnohospodárov, pretože sú súčasťou poľnohospodársky využívanej krajiny. Poľnohospodári sa s nimi stretávajú často denno-denne, ale bez toho, aby im venovali väčšiu pozornosť. Často sú v chotároch zabudnuté a stačí tak málo (kosba, príležitostná pastva), aby sme ich zachovali aj pre budúce generácie.


Spoločenstvo chrastnice trsteníkovej


Xerotermné spoločenstvo kavyľu tenkolistého


Xerotermné spoločenstvo úzkolistých lipíc s lucernou kosákovitou a hadincom obyčajným

 


Vystavené: 4.11.2004

Autori textu: Prof. Ing. Ján Jančovič, PhD., Ing. Ľuboš Vozár, PhD.