Zakladáme kompost
 
Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Skleník v záhradke

Mať svoj skleník v záhradke je snom každého záhradkára. Jeho vybudovanie je síce náročnejšie, ale dáva väčšie možnosti pri pestovaní zeleniny počas celého roka. Výhody takéhoto skleníka možno oceniť najmä na konci zimy a na jar, lebo v tomto čase sa pozornosť pestovateľov zameriava hlavne na pestovanie rajčiakov, skleníkových uhoriek, papriky a priesad na poľné pestovanie.

Pri voľbe určitého typu skleníka musíme vychádzať z toho pre aký druh, prípadne druhy rastlín ho chceme postaviť. Dnes si už môže záhradkár kúpiť skleník rozličnej veľkosti poprípade aj tvaru.

Základné typy záhradných skleníkov

Prvý typ skleníka je celý zasklený, jeho bočné steny sú zasklené takmer až po úroveň pôdy a okolitého terénu. Prípadne môžu mať len celkom nízku podmurovku, väčšinou do výšky 10 cm. Sklené steny umožňujú optimálne využiť svetlo, takže väčšine rastlín sa v ňom bude dobre dariť. Zvyčajne sa v ňom urobia dve pozdĺžne zemné záhony, ktoré sú v úrovni okolitého terénu. Na nich sa môžu pestovať aj väčšie rastliny, napr. rajčiaky a uhorky. Stredom skleníka cez celú dĺžku vedie chodníček, z ktorého možno obidva záhony ľahko obrábať. Náklady na vykurovanie takéhoto skleníka sú zvyčajne vyššie ako pri ostatných typoch, lebo všetky jeho steny sú vystavené chladu. Preto sa v ňom pestujú rastliny, ktoré nemajú cez zimu veľké nároky na teplotu prostredia.

Druhý typ skleníka je zasklený len asi od výšky 80 cm. Jeho spodná časť je buď vymurovaný, betónová alebo drevená. Býva vybavený stolmi alebo policami a slúži na vypestovanie priesad. Možno ho vykurovať hospodárnejšie ako predchádzajúci typ.

Tretí typ skleníka je akousi kombináciu predchádzajúcich dvoch typov. Zvyčajne sa stavia smerom východ-západ. Jeho južná polovica je viac oslnená a preto sa v ňom pestujú rastliny na zemnom záhone. Na severnej strane sú stoly a police na pestovanie priesad. Pri dôkladnom využití priestoru možno aj v tomto type skleníka pestovať veľa rozmanitých druhov rastlín. Tento typ záhradného skleníka možno pristaviť aj k domovému múru, ktorý ho chráni pred chladnými severnými vetrami.

Umiestnenie skleníka

Malý záhradný skleník treba podľa možnosti umiestniť na nezatienenom mieste. Nemal by byť ďaleko od domu, aby sme nepotrebovali dlhú elektrickú a vodovodnú prípojku. Skleník s obdĺžnikovým pôdorysom treba situovať tak, aby jedna jeho dlhá strana bola orientovaná na juh. Tak sa najlepšie využijú slnečné lúče. Stôl a police by mali byť na severnej strane. Cesta ku skleníku môže byť vydláždená, tehlová alebo aj s iného materiálu, ktorý však má byt v súlade s materiálmi ostatných komunikácií v záhradke a okolo domu.

Konštrukcia skleníka

Dnes sa konštrukcie skleníkov robia prevažne z hliníka, alebo iných nehrdzavejúcich materiálov. Keď sa použije vhodný materiál a konštrukcia sa správne ošetruje, korózia sa vyskytuje len minimálne.

Tienenie skleníka

Väčšina druhov rastlín, ktoré v skleníku pestujeme neznáša prudké slnečné lúče hlavne v letných mesiacoch. Na tienenie môžeme použiť tieniace rolety, ktoré sa upevňujú pod strechu skleníka. Sú síce výhodné, ale drahé a musia sa zhotoviť na mieru. Môžu ich nahradiť rozličné riedke tkaniny, napr. jutové, netkané textílie, slamené, trsťové rohože, ktoré sa pripevnia pod strechu skleníka aj na jeho steny, alebo sa rozprestrú na strechu a zabezpečia sa proti vetru. Najjednoduchšou a najlacnejšou ochranou proti slnku sú tieniace nátery, ktoré dážď nezmyje. U nás sa najčastejšie používa vápno. Zo skla ho možno odstrániť suchou kefou.

Vetranie

Vetracie otvory sú väčšinou na streche no mali by byť aj na bokoch skleníka. V lete zabraňujú prehriatiu a ovplyvňujú aj vlhkosť vzduchu. Často sa používa aj jednoduchý mechanizmus, ktorý sám otvára a zatvára vetracie otvory podľa momentálnej teploty v skleníku. Systém pracuje na princípe zväčšovania objemu kvapaliny v závislosti od teploty. Toto zariadenie je neoceniteľné v dňoch so striedavým počasím, keď chvíľami svieti slnko a chvíľami je zamračené.

Vykurovanie

Tento problém si treba premyslieť skôr, kým sa pre stavbu záhradného skleníka rozhodneme. Mnohým druhom rastlín stačí na prezimovanie teplota len málo stupňov nad nulou. Skleník by sa mal od októbra do februára vykurovať aspoň tak, aby rastliny nezamrzli. V tomto období je pomerne málo slnečných dní a pestovanie zeleniny aj pri vyšších teplotách nemá význam. Je dôležitá aj otázka rentability vykurovania v zimných mesiacoch. Situácia sa mení v mesiaci február, kedy teplota už tak nízko neklesá. V tomto období uvažujeme o výseve semien, ktoré klíčia pri teplote 10 - 13oC. Nemá význam vykurovať skleník 2 – 3 mesiace len preto, aby nám vzklíčili rajčiaky či paprika. Semená v debničkách môžu vyklíčiť, ale niekoľko týždňov sa aj vyvíjať ak ich umiestnime v byte. Neskôr rastliny prenesieme do skleníka.

Skleník, ktorý môžeme vykurovať je oveľa praktickejší ako nevykurovaný. Nielenže zabráni škodám spôsobených mrazom, ale možno v ňom pestovať široký sortiment teplomilných rastlín v zimných a skorých jarných mesiacoch. Pri súčasných cenách energií je potrebné zvážiť akým spôsobom chceme skleník vykurovať. Najjednoduchšie je napojiť skleník na ústredné kúrenie obytného domu. Možno použiť aj elektrické vykurovanie. Tento spôsob môžeme použiť iba v menších skleníkoch lebo je pomerne drahý. Pri každom spôsobe vykurovania by klesli náklady a znížila by sa spotreba energie, keby sme skleník na prechodný čas zakryli fóliou. Dosiahneme taký istý účinok, ako keby sme mali na oknách zdvojené sklá.

Zavlažovanie

Výhodné je do skleníka nainštalovať automatické zavlažovanie. Možno použiť rozličné systémy, buď sa môžu rastliny postrekovať z dýz umiestnených v potrubí pod strechou skleníka, alebo sa voda k rastlinám privádza vzlínaním v pôde. Pri automatickom zavlažovaní možno nechať skleník aj celé týždne bez dozoru.

Skleníky prispievajú k zvýšeniu produkcie zeleniny v období, kedy počasie nedovoľuje jej pestovanie v poľných podmienkach.


Vystavené: 8.3. 2006

Autor textu: Ing. Alžbeta Viteková