logo VUZV
Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA

Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/052/7767267
E-mail: rajcak@vuzv.sk
 
 


Ponuka silážnych prípravkov v roku 2004

Podľa údajov ÚKSÚPu Bratislava bolo k 15.4.2004 na Slovensku zaregistrovaných 39 prípravkov určených na silážovanie. Ich výber je pomerne veľký. Vzhľadom k očakávanému zjednodušeniu registrácie po vstupe našej krajiny do Európskej únie sa dá predpokladať, že bude ešte oveľa väčší.

Široká ponuka silážnych aditív nastoľuje zásadnú otázku: Ako a podľa čoho vyberať prípravky určené na silážovanie krmív?

K základným parametrom ovplyvňujúcim rozhodovanie pri výbere silážneho prípravku zaraďujeme druh konzervovaného krmiva, jeho sušinu, podmienky pri silážovaní a použitú technológiu. Nemenej dôležité je aj zloženie silážneho prípravku, ktoré indikuje sféru účinku na fermentačný proces a podmienky pri silážovaní.

Biologické silážne aditíva sú určené na urýchlenie a usmernenie priebehu fermentácie v konzervovanom krmive. Obyčajne obsahujú homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia, najmä kmene Lactobacillus plantarum a Lactobacillus casei, ktoré štiepia ľahko prístupné vodorozpustné cukry obsiahnuté v krmive na kyselinu mliečnu, CO2 a vodu. Kyselina mliečna je pomerne silnou karboxylovou kyselinou, ktorá redukuje pH krmiva, čím obmedzuje rozvoj nežiaducich baktérií, ktoré môžu významne narušiť fermentačný proces a znížiť kvalitu vyrobenej siláže.

Prípravky, ktoré sú určené na usmernenie fermentačného procesu ale aj na zvýšenie aeróbnej stability siláže obsahujú okrem homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia aj heterofermentatívne baktérie (napr. Lactobacillus buchneri, Lactobacillus brevis). Tieto baktérie štiepia glukózu na kyselinu mliečnu, etanol a CO2 a fruktózu na kyselinu mliečnu, kyselinu octovú, alkohol a CO2. Zvýšenou produkciou kyseliny octovej zlepšujú aeróbnu stabilitu ľahko silážovateľných krmív ako sú silážna kukurica, GPS siláže, ale za určitých podmienok aj trávne siláže. Zvýšený obsah kyseliny octovej môže v niektorých prípadoch zhoršovať kvalitu siláže a následne aj príjem krmiva. Preto odporúčame aplikáciu prípravkov s týmito baktériami hlavne do siláží, ktoré plánujeme skrmovať v období s teplotami nad 5 ºC.

Do niektorých biologických aditív sa okrem už spomínaných baktérií pridávanú aj grampozitívne fakultatívne anaeróbne koky čeľade Streptococcaceae, ako sú napr. Lactococcus lactis, Enterococcus faecium, Pediococcus pentosaceus, Pediococcus acidilactici, Streptococus faecium. Aj tieto baktérie sú schopné vytvárať kyselinu mliečnu. Pre ich rýchly rozvoj sú na začiatku fermentačného procesu účinným konkurentom kvasinkám a plesniam a pomáhajú tiež vytvoriť vhodné prostredie pre rast baktérií rodu Lactobacillus.

Osobitnou skupinou biologických prípravkov sú biologicko-enzymatiké aditíva, ktoré sú odporúčané pre silážovanie ťažšie silážovateľných krmovín, prípadne krmovín s vyšším obsahom vlákniny. Okrem homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia obsahujú enzymatickú zložku, ktorá má slúžiť pre lepšie uvoľnenie fermentovateľného substrátu z krmovín. Aktivita enzýmov sa obyčajne uvádza v kataloch, resp. nanokataloch (nkat) na gram prípravku alebo na mililiter prípravku, prípadne na gram krmiva. Niektorí výrobcovia udávajú túto aktivitu v IU (International Unit). Prepočet IU na nanokataly vychádza zo vzťahu: 1 IU = 16,67 nkat.

Pre zabezpečenie účinnosti enzýmov je potrebné aby fermentačný proces začal prebiehať čo najrýchlejšie a aby došlo k redukcii pH. Enzýmy totiž v prostredí s pH vyšším ako 5 strácajú svoju aktivitu. Tiež je veľmi dôležité zachovať pomer enzymatickej a bakteriologickej zložky, ktorý je odporúčaný výrobcom aby sa nenarušila účinnosť prípravku.

Výsledky našich pokusov s aplikáciou biologických a biologicko-enzymatických prípravkov sú aj v praktických podmienkach veľmi dobré. U biologicko-enzymatických prípravkov však niekedy dochádza kvôli ich vysokej náročnosti na podmienky k zníženiu účinnosti, čím dochádza k zvýšeným nákladom bez dosiahnutia očakávaného efektu.

Použitie všetkých biologických aditív je priamo závislé od podmienok aplikácie, kvality krmiva a dodržania technologického postupu. Prednosťou biologických prípravkov je jednoduchá manipulácia, dobrý efekt pri aplikácii v požadovaných podmienkach, dobrá skladovateľnosť a pomerne nízka cena. Nevýhodou je citlivosť baktérií na čistotu prostredia, potreba minimálneho obsahu cukru a zvýšeného obsahu sušiny v konzervovanom krmive. Pri použití biologických prípravkov je potrebné zaistenie hygieny používaného aplikátora, dôsledná homogenizácia a rozpustenie prípravku vo vode, aplikácia na porezanú silážovanú hmotu, dôkladné utlačenie a zaistenie anaeróbnych podmienok v konzervovanom krmive.

Chemické silážne prípravky ponúkané na našom trhu sú založené na báze organických a anorganických kyselín alebo solí týchto kyselín. Základnými surovinami pre výrobu chemických prípravkov sú kyseliny mravčia, propiónová, benzoová, octová, sorbová a ich amónne, sodné a vápenaté soli.

Prípravky založené na báze kyselín sú veľmi účinné, a to nezávisle od obsahu cukru v krmivách. Nevýhodou je ich vysoká agresivita, korozívnosť pri vyšších dávkach, obmedzený príjem krmív zvieratami a uvoľňovanie silážnych štiav ale aj ich vysoká cena.

Pri použití chemických prípravkov založených na báze solí kyselín je výhodou ich neutralita, zriedkavá agresivita, dobrá účinnosť a nižšia cena. Vyžadujú si však aspoň minimálny obsah cukru v krmivách. Tieto prípravky síce potláčajú rozvoj nežiadúcej mikroflóry, konzerváciu krmiva však musia zaistiť baktérie mliečneho kvasenia. Ošetrené krmivá nesmú byť skrmované skôr ako po 6 týždňoch. Prípravky sa podľa zloženia používajú na konzervovanie krmiva, alebo na zlepšenie aeróbnej stability vyrobených siláží.

Používanie chemických prípravkov sa odporúča pri silážovaní krmív s nižšou sušinou, pri nepriaznivom priebehu počasia ale aj pri silážovaní porastov v jesennom období, kedy je uvädanie krmiva veľmi pomalé. V posledných rokoch sa ich používanie rozširuje najmä v špičkových podnikoch, ktoré sa zameriavajú na intenzívny chov vysokoprodučných dojníc. V týchto podnikoch zberajú trávy aj ďatelinoviny v skorších fázach zrelosti, a to z dôvodu, že majú stále väčší záujem vyrobiť krmivo nielen s vyšším obsahom energie ale aj s vyšším obsahom N-látok. Posun zberu do skorších vegetačných fáz si vyžaduje aj určitú zmenu v prístupe k silážovaniu krmív. Stabilita mladých porastov je totiž nižšia a ich sklon k proteolýze je vyšší ako u starších porastov. Silážovanie mladých porastov si preto vyžaduje dobré počasie, veľkú operatívnosť a flexibilitu. V takýchto prípadoch je najistejšie ošetrenie silážovaného krmiva chemickým konzervantom.

V budúcnosti očakávame, že na našom trhu budú ponúkané aj biologicko-chemické prípravky. Tieto prípravky sú zložené z homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia, ktoré podporia priebeh fermentačného procesu a zo solí organických kyselín, ktorých úlohou nie je konzervácia krmiva ale potlačenie kvasiniek a plesní v silážach.

Úspešnosť silážovania nezávisí len od výberu silážneho prípravku ale aj od kvality konzervovaného krmiva, termínu zberu, kvality utláčania a zakrývania siláže a mnohých ďalších faktorov. Výrobu siláže je preto potrebné chápať ako komplexný technologický proces, pričom zanedbanie ktorejkoľvek fázy prináša zníženie dosiahnutej kvality vyrobeného krmiva.

Doplnením príspevku je podrobný prehľad silážnych prípravkov predávaných na našom trhu uvedený v tabuľkách 1-3. Pri jeho vypracovávaní sme oslovili všetkých predajcov pôsobiacich na Slovensku a požiadali sme ich o zaslanie údajov o silážnych aditívach, ktoré ponúkajú. Prípravky, ktoré sú u nás predávané ale v našom prehľade sa nenachádzajú si ich predajcovia nepriali uviesť v spoločnom prehľade.

Vystavené 17.6. 2004

Autori textu: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD.; Ing. Roman Mlynár