|
Podľa údajov ÚKSÚPu Bratislava bolo k 15.4.2004 na Slovensku
zaregistrovaných 39 prípravkov určených na silážovanie. Ich výber
je pomerne veľký. Vzhľadom k očakávanému zjednodušeniu registrácie
po vstupe našej krajiny do Európskej únie sa dá predpokladať, že
bude ešte oveľa väčší.
Široká ponuka silážnych aditív nastoľuje zásadnú otázku: Ako a podľa
čoho vyberať prípravky určené na silážovanie krmív?
K základným parametrom ovplyvňujúcim rozhodovanie pri výbere
silážneho prípravku zaraďujeme druh konzervovaného krmiva, jeho
sušinu, podmienky pri silážovaní a použitú technológiu. Nemenej
dôležité je aj zloženie silážneho prípravku, ktoré indikuje sféru
účinku na fermentačný proces a podmienky pri silážovaní.
Biologické silážne aditíva sú určené na urýchlenie a usmernenie
priebehu fermentácie v konzervovanom krmive. Obyčajne obsahujú
homofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia, najmä kmene Lactobacillus
plantarum a Lactobacillus casei, ktoré štiepia ľahko
prístupné vodorozpustné cukry obsiahnuté v krmive na kyselinu
mliečnu, CO2 a vodu. Kyselina mliečna je pomerne
silnou karboxylovou kyselinou, ktorá redukuje pH krmiva, čím obmedzuje
rozvoj nežiaducich baktérií, ktoré môžu významne narušiť fermentačný
proces a znížiť kvalitu vyrobenej siláže.
Prípravky, ktoré sú určené na usmernenie fermentačného procesu
ale aj na zvýšenie aeróbnej stability siláže obsahujú okrem homofermentatívnych
baktérií mliečneho kvasenia aj heterofermentatívne baktérie (napr.
Lactobacillus buchneri, Lactobacillus brevis). Tieto baktérie
štiepia glukózu na kyselinu mliečnu, etanol a CO2
a fruktózu na kyselinu mliečnu, kyselinu octovú, alkohol a CO2.
Zvýšenou produkciou kyseliny octovej zlepšujú aeróbnu stabilitu
ľahko silážovateľných krmív ako sú silážna kukurica, GPS siláže,
ale za určitých podmienok aj trávne siláže. Zvýšený obsah kyseliny
octovej môže v niektorých prípadoch zhoršovať kvalitu siláže
a následne aj príjem krmiva. Preto odporúčame aplikáciu prípravkov
s týmito baktériami hlavne do siláží, ktoré plánujeme skrmovať
v období s teplotami nad 5 ºC.
Do niektorých biologických aditív sa okrem už spomínaných
baktérií pridávanú aj grampozitívne fakultatívne anaeróbne koky
čeľade Streptococcaceae, ako sú napr. Lactococcus lactis,
Enterococcus faecium, Pediococcus pentosaceus, Pediococcus acidilactici,
Streptococus faecium. Aj tieto baktérie sú schopné vytvárať
kyselinu mliečnu. Pre ich rýchly rozvoj sú na začiatku fermentačného
procesu účinným konkurentom kvasinkám a plesniam a pomáhajú
tiež vytvoriť vhodné prostredie pre rast baktérií rodu Lactobacillus.
Osobitnou skupinou biologických prípravkov sú biologicko-enzymatiké
aditíva, ktoré sú odporúčané pre silážovanie ťažšie silážovateľných
krmovín, prípadne krmovín s vyšším obsahom vlákniny. Okrem
homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia obsahujú enzymatickú
zložku, ktorá má slúžiť pre lepšie uvoľnenie fermentovateľného substrátu
z krmovín. Aktivita enzýmov sa obyčajne uvádza v kataloch,
resp. nanokataloch (nkat) na gram prípravku alebo na mililiter prípravku,
prípadne na gram krmiva. Niektorí výrobcovia udávajú túto aktivitu
v IU (International Unit). Prepočet IU na nanokataly vychádza zo
vzťahu: 1 IU = 16,67 nkat.
Pre zabezpečenie účinnosti enzýmov je potrebné aby fermentačný
proces začal prebiehať čo najrýchlejšie a aby došlo k redukcii
pH. Enzýmy totiž v prostredí s pH vyšším ako 5 strácajú
svoju aktivitu. Tiež je veľmi dôležité zachovať pomer enzymatickej
a bakteriologickej zložky, ktorý je odporúčaný výrobcom aby
sa nenarušila účinnosť prípravku.
Výsledky našich pokusov s aplikáciou biologických a biologicko-enzymatických
prípravkov sú aj v praktických podmienkach veľmi dobré. U biologicko-enzymatických
prípravkov však niekedy dochádza kvôli ich vysokej náročnosti na
podmienky k zníženiu účinnosti, čím dochádza k zvýšeným
nákladom bez dosiahnutia očakávaného efektu.
Použitie všetkých biologických aditív je priamo závislé od podmienok
aplikácie, kvality krmiva a dodržania technologického postupu.
Prednosťou biologických prípravkov je jednoduchá manipulácia, dobrý
efekt pri aplikácii v požadovaných podmienkach, dobrá
skladovateľnosť a pomerne nízka cena. Nevýhodou je citlivosť baktérií
na čistotu prostredia, potreba minimálneho obsahu cukru a zvýšeného
obsahu sušiny v konzervovanom krmive. Pri použití biologických
prípravkov je potrebné zaistenie hygieny používaného aplikátora,
dôsledná homogenizácia a rozpustenie prípravku vo vode, aplikácia
na porezanú silážovanú hmotu, dôkladné utlačenie a zaistenie
anaeróbnych podmienok v konzervovanom krmive.
Chemické silážne prípravky ponúkané na našom trhu sú založené na
báze organických a anorganických kyselín alebo solí týchto kyselín.
Základnými surovinami pre výrobu chemických prípravkov sú kyseliny
mravčia, propiónová, benzoová, octová, sorbová a ich
amónne, sodné a vápenaté soli.
Prípravky založené na báze kyselín sú veľmi účinné, a to nezávisle
od obsahu cukru v krmivách. Nevýhodou je ich vysoká agresivita,
korozívnosť pri vyšších dávkach, obmedzený príjem krmív zvieratami
a uvoľňovanie silážnych štiav ale aj ich vysoká cena.
Pri použití chemických prípravkov založených na báze solí kyselín
je výhodou ich neutralita, zriedkavá agresivita, dobrá účinnosť
a nižšia cena. Vyžadujú si však aspoň minimálny obsah cukru
v krmivách. Tieto prípravky síce potláčajú rozvoj nežiadúcej
mikroflóry, konzerváciu krmiva však musia zaistiť baktérie mliečneho
kvasenia. Ošetrené krmivá nesmú byť skrmované skôr ako po 6 týždňoch.
Prípravky sa podľa zloženia používajú na konzervovanie krmiva, alebo
na zlepšenie aeróbnej stability vyrobených siláží.
Používanie chemických prípravkov sa odporúča pri silážovaní
krmív s nižšou sušinou, pri nepriaznivom priebehu počasia ale
aj pri silážovaní porastov v jesennom období, kedy je uvädanie
krmiva veľmi pomalé. V posledných rokoch sa ich používanie
rozširuje najmä v špičkových podnikoch, ktoré sa zameriavajú
na intenzívny chov vysokoprodučných dojníc. V týchto podnikoch
zberajú trávy aj ďatelinoviny v skorších fázach zrelosti, a to
z dôvodu, že majú stále väčší záujem vyrobiť krmivo nielen
s vyšším obsahom energie ale aj s vyšším obsahom N-látok.
Posun zberu do skorších vegetačných fáz si vyžaduje aj určitú zmenu
v prístupe k silážovaniu krmív. Stabilita mladých porastov
je totiž nižšia a ich sklon k proteolýze je vyšší ako
u starších porastov. Silážovanie mladých porastov si preto
vyžaduje dobré počasie, veľkú operatívnosť a flexibilitu. V takýchto
prípadoch je najistejšie ošetrenie silážovaného krmiva chemickým
konzervantom.
V budúcnosti očakávame, že na našom trhu budú ponúkané
aj biologicko-chemické prípravky. Tieto prípravky sú zložené z homofermentatívnych
baktérií mliečneho kvasenia, ktoré podporia priebeh fermentačného
procesu a zo solí organických kyselín, ktorých úlohou nie je
konzervácia krmiva ale potlačenie kvasiniek a plesní v silážach.
Úspešnosť silážovania nezávisí len od výberu silážneho
prípravku ale aj od kvality konzervovaného krmiva, termínu zberu,
kvality utláčania a zakrývania siláže a mnohých ďalších
faktorov. Výrobu siláže je preto potrebné chápať ako komplexný technologický
proces, pričom zanedbanie ktorejkoľvek fázy prináša zníženie dosiahnutej
kvality vyrobeného krmiva.
Doplnením príspevku je podrobný prehľad silážnych prípravkov predávaných
na našom trhu uvedený v tabuľkách 1-3. Pri jeho vypracovávaní sme
oslovili všetkých predajcov pôsobiacich na Slovensku a požiadali
sme ich o zaslanie údajov o silážnych aditívach, ktoré ponúkajú.
Prípravky, ktoré sú u nás predávané ale v našom prehľade
sa nenachádzajú si ich predajcovia nepriali uviesť v spoločnom
prehľade.
Vystavené 17.6. 2004
|
