Prístupnícke krajiny, medzi ktoré patrí i Slovenská
republika, ak sa chcú stať členmi Európskej únie musia implementovať
množstvo smerníc a nariadení zameraných na problematiku ochrany
životného prostredia, teda i ochrany vôd. Európske spoločenstvo
vydáva rôzne opatrenia týkajúce sa zamedzenia znečistenia vôd dusičnanmi
už viac než dvadsať rokov. Počas posledných rokov boli prijaté viaceré
významné smernice a jednou z nich je práve nitrátová smernica
676/1991 EEC týkajúca sa ochrany vôd pred znečistením spôsobeným
dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov. Uvedená smernica presne
určuje povinnosti členských štátov pri zabezpečovaní ochrany vodných
zdrojov pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti.
Smernica má 13 článkov a 5 príloh. Jednotlivé články pojednávajú
o povrchových a podzemných vodách, definujú kritériá pre
identifikovanie tzv. zraniteľných oblastí (vulnerable zones), zahŕňajú
otázku implementácie kódexu správnej poľnohospodárskej praxe, uvádzajú
metodické pokyny na monitorovanie ochrany vôd (napr. ako často je
nutné vykonávať monitoring)a má dva hlavné ciele:
- znížiť znečistenie vôd spôsobené alebo vyvolané
dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
- zabrániť ďalšiemu takémuto znečisťovaniu.
Smernica všetkým členským štátom ukladá povinnosť
podávať príslušné správy a na základe nich bude EÚ následne
publikovať sumárny report. Táto bola plne transponovaná do zákona
NR SR 184/2002 o vodách (vodný zákon), ktorý bol prijatý 19.2.2002
a nadobudol účinnosť 1.6.2002.
Medzinárodný projekt Phare Regional Environmental
accesion Project financovaný Európskou komisiou bol konkrétnou pomocou
EÚ i na identifikáciu tzv. zraniteľných oblastí vo vzťahu k znečisteniu
vôd dusičnanmi. Zraniteľné oblasti (podľa vodného zákona)
sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody
zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých
je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 5O mg.l-1 alebo
sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.
Projekt bol zameraný i na vymedzenie zraniteľných
oblastí Slovenskej republiky z hľadiska ochrany vodných zdrojov
dusičnanmi z poľnohospodárstva, na vypracovanie kódexu správnej
poľnohospodárskej praxe a vypracovanie akčného plánu na redukciu
dusičnanov v zmysle požiadaviek uvedenej smernice. Dodávateľom
projektu sa na základe tendra stala Írska spoločnosť Project
Management Group z Írska. Na realizácii projektu v SR
sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo
pôdohospodárstva SR, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy,
Slovenský hydrometeorologický ústav, HYDEKO-KV s.r.o Bratislava.
Projekt bol v roku 2002 ukončený.
Väčšina členských štátov EÚ vyhlásila celé územia
svojej krajiny za “zraniteľnú zónu”. Vtedy by podľa článku 3 (5)
Nitrátovej smernice krajina mala implementovať akčný plán pre nápravu
stavu (článok 5) na celoštátnej úrovni. Z odborného hľadiska
by tento variant bol najlogickejší i pre Slovensko, prihliadnuc
na komplikované hydrologické podmienky a rôzne typy využívania územia.
Tento variant by však mohol byť finančne náročný. Preto boli navrhnuté
alternatívne riešenia berúce do úvahy existujúci stupeň znečistenia
vôd a rozsah využívania pôdy pre poľnohospodárske účely.
Boli navrhnuté (Vrána, Malík: EU Nitrate directive
– identification of the vulnerable zones in the territory of Slovakia,
2003) dve alternatívne riešenia. Podľa prvej alternatívy je primárne
určenie zraniteľej zóny reprezentované asi 30 % územia Slovenska
(15 928 km2), čo činí približne 70 % poľnohospodársky
využívanej pôdy, podľa toho aké prísne kritériá kvality vôd berieme
do úvahy. V prípade druhej alternatívy ide o 16 % územia Slovenska
(7 885 km2), čo predstavuje asi 35 % poľnohospodársky
využívanej pôdy. Z hľadiska okresov sú najviac postihnuté kontamináciou
vôd dusičnanmi okresy Nové Zámky, Trnava, Hlohovec, Nitra, Levice,
Trebišov, Michalovce, Senica, Skalica, Topoľčany. Ide o okresy,
ktoré vykazujú v skutočnosti aj najvyšší podiel poľnohospodársky
obrábanej pôdy. Pre uvedené oblasti bol navrhnutý klasifikačný systém,
založený na koncentrácii dusičnanov v podzemných vodách a v závislosti
na type využitia krajiny.
Zákon o vodách definuje chránenú vodohospodársku
oblasť, ktorú môže vyhlásiť vláda ako územie, ktoré svojimi prírodnými
podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd. V chránenej
vodohospodárskej oblasti sa zakazuje okrem iných opatrení i stavať
a rozširovať veľkokapacitné farmy s kapacitou ustajnených
zvierat väčšou ako 400 kusov dojníc, 600 kusov teliat, 500 kusov
mladého dobytka, 500 kusov výkrmu hovädzieho dobytka, 5 000 kusov
výkrmu ošípaných, produkčné farmy s odchovom prasiatok do 30
kg živej hmotnosti, 700 kusov prasníc a 800 kusov oviec. Ďalej
je tu zákaz leteckej aplikácie hnojív a chemických látok na
ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti
povrchových vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu
kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd.
V roku 2000 boli vypracované Zásady správneho
používania hnojív (autor: Ing. R. Bujnovský,CSc., VÚPOP Bratislava),
v roku 2001 bol vypracovaný Kódex ochrany vôd pred znečistením
dusičnanmi z poľnohosodárskych zdrojov (spracoval VÚPOP Bratislava
v spolupráci s VÚVH Bratislava). Pri ich uplatnení v praxi
sa predpokladá využiť i ustanovenia Kódexu ochrany pôdy (autor:
Prof. Dr. P. Bielek, DrSc., VÚPOP Bratislava, 1996).
Spoločným cieľom kódexov je ochrana vôd pred znečistením
dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.
Kódex správnej poľnohospodárskej praxe – ochrana
vodných zdrojov uvádza aké účinné opatrenia je treba prijať v oblastiach
využívania pôdy a pri jej obhospodarovaní, aby sa zamedzilo negatívnemu
vplyvu poľnohospodárskej výroby na kvalitu vody. Je preto treba
správne zvoliť štruktúru osevu s preferovaním plodín s biologickou
fixáciou vzdušného dusíka. Aplikáciou kvalitných organických hnojív,
zeleným hnojením, správnym striedaním plodín a ďalšími dostupnými
metódami je nutné sa starať o primerane potrebné obsahy a kvalitu
pôdnej organickej hmoty, ktorá môže zvýšiť hospodárnosť pôdy s dusíkom
a zabrániť jeho vyplaveniu do vodných zdrojov. V poľnohospodárskych
pôdach Slovenska meraním čistej mineralizácie (Bielek, 1997) zistil,
že sa z pôdnych zásob sprístupní 90 – 200 kg N/ha za vegetačné
obdobie v závislosti od typu pôdy a stupňa jej obrábania.
Tiež ponechanie pôdy bez vegetačného krytu dlhšiu dobu môže zvyšovať
riziko vyplavovania dusíka do spodných vôd. Preto je nutné sa usilovať
aspoň o 10 – mesačnú pokryvnosť pôdy v roku. Východiskom
tiež môže byť zavádzanie pôdoochranného, resp. minimalizačného systému
spracovania pôd do poľnohospodárskej praxe. Tieto systémy by sa
mali využívať najmä na svahoch. Svahy so sklonom nad 120 by
sa vôbec nemali využívať ako orné pôdy. Tiež je nutné zvyšovať podiel
trávnych porastov podľa stupňa ohrozenia vodných tokov. Pri úhorení
pôdy (set aside) je nevyhnutné zistiť aktuálny stav obsahu Nan
v pôde v jarnom období. Ak tento prekračuje 90 kg
Nan / ha do hĺbky 0,3 m, odporúča sa na každých 10 kg
Nan, ktoré prevyšujú uvedený limit zaorať aspoň 100 kg
slamy a až následne zasiať plodinu vhodnú na úhorenie (nie
však ďatelinovinu). Pre jednotlivé hospodárske subjekty množstvo
organických hnojív aplikovaných na pozemky každý rok nemá prekročiť
určené množstvo na hektár (toto predstavuje 170 kg N, pričom pre
prvý rok štvorročného obdobia Programu poľnohospodárskych činností
možno povoliť množstvo hnojiva až do 210 kg N), po ich aplikácii
tieto je nutné ihneď zaorať, neaplikovať ich na zamokrené pôdy,
pôdy zamrznuté, alebo pokryté snehom. Pri aplikácii tekutých exkrementov
v dávke najviac 50 m3/ha na svahy do 120,
nepoužívať na priamo konzumovateľné rastliny, ani na zamrznutú a
zamokrenú pôdu. Pri použití dusíkatých minerálnych hnojív platí,
že hnojíme rastlinu a nie pôdu, pričom jednotlivé dávky by nemali
byť vyššie ako 60 kg N/ha a tieto by nemali byť použité v zime
a počas skorej jari. Poľnohospodári by mali dodržiavať odporúčané
zásady pre výpočet dávky hnojív, čo by im malo priniesť i ekonomický
efekt.
Je treba poznamenať, že nielen poľnohospodárstvo
zapríčiňuje znečistenie dusičnanmi. Významným zdrojom znečistenia
dusičnanmi sú napr. tzv. ”komunálne” zdroje znečistenia, nedostatočne
čistené odpadové vody, rôzne priemyselné aktivity a pod. Z tohoto
dôvodu je teda značne obtiažne determinovať z ktorého zdroja
príslušné znečistenie dusičnanmi priamo pochádza.
Bude nutné zvýšiť dôraz na výchovu a vzdelávanie
obyvateľstva s cieľom dosiahnuť jeho zvýšený záujem vo vzťahu
k ochrane vody a pôdy. Nevyhnutným sa tiež javí detailné oboznámenie
poľnohospodárskej praxe s vodným zákonom a do neho transponovanou
nitrátovou smernicou, aby mohlo dôjsť k zmierneniu znečistenia
povrchovej a podzemnej vody dusičnanmi pochádzajúcimi práve
z poľnohospodárskej činnosti. Cieľom príspevku nemohlo byť
a ani nebolo podať čitateľovi detailnú informáciu o tejto
problematike, ale stručne ho oboznámiť s opatreniami týkajúcimi
sa ochrany vody a pôdy, pretože si treba uvedomiť, že voda
i pôda predstavujú nenahraditeľné zdroje, ktoré je nutné chrániť
a zachovávať i pre budúce generácie.
Autorky príspevku ďakujú
za cenné rady a pripomienky Doc. Ing. Karolovi Kováčovi, CSc.
(SPU Nitra), RNDr. Kamilovi Vranovi, CSc. (HYDEKO
– KV).
Vystavené 18. 7. 2003
|