Zakladáme kompost
 
Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Zakladáme kompost

Dobre vyrobený kompost zlepšuje úrodnosť pôdy, lebo jej dodáva humus, ľahko prijateľné živiny a užitočné pôdne mikroorganizmy.

Umiestnenie kompostu. Kompost je užitočný, ale nie práve ozdobný prvok záhradky a naviac každý rok zakladáme nový kompost. Pre kompost vyhovuje miesto, ktoré z odpočívadla alebo z okrasnej časti záhrady nevidieť. Vyhovuje tienisté miesto pod stromami alebo vedľa plota. Hromada sa však nemá dotýkať ani plota ani steny. Na zakrytie výhľadu na kompostište, môžeme pred vybrané miesto nasadiť kríky alebo vhodné dreviny a iné rastliny. Samotné miesto na umiestnenie kompostu musí byť suché, v prípade potreby ho odvodníme.

Z čoho robíme kompost. Do kompostu dávame odpadovú rastlinnú hmotu zo záhradky, tenšie konáriky po reze, posekanú trávu, pozberové zvyšky zeleniny, buriny vypleté v skorom štádiu apod. okrem záhradného odpadu môžeme použiť aj odpadky z domácnosti ( zvyšky po čistení zeleniny, zemiakové šupky, kvety z vázy, vaječné škrupiny, drevný popol, trus domácich zvierat apod.). túto hmotu potom vrstvíme so zeminou. Do kompostu nepatria odpadky všetkého druhu. Organická hmota, ktorá sa ťažko rozkladá, alebo nerozkladá, nepatrí do kompostu, napr. hrubšie konáre, drevnaté korene. Do kompostu nepatria žiadne obaloviny (ani papierové), plastické látky, fólie, plechovky a fľaše. Do kompostu nedávame zvyšky mäsa a varených jedál. Nemajú sa kompostovať rastliny nakazené chorobami a napadnuté škodcami, trváce buriny napr. pýr, pupenec púpava, ani odkvitnuté buriny a buriny so semenami.

Založenie a ošetrovanie kompostu. Pre kompost urobíme “ základ ” zapustený do hĺbky 0,15 – 0,30 m, šírka nemá byť väčšia ako 2 m, dĺžku upravíme podľa toho, koľko rastlinnej hmoty chceme počas roka kompostovať. Výška hromady nemá presahovať 1,2 – 1,5 m. podklad spevníme štrkom, kúskami tehál, alebo staršími doskami. Na to dáme tenkú vrstvu zeminy, lepšia je rašelina, potom už vrstvíme organickú hmotu a zeminu. Ak je zemina kyslá pridávame mletý vápenec (asi 3 kg na 100 kg zeminy). Čím viac organickej hmoty kompost obsahuje, tým je hodnotnejší. Ak máme možnosť získať maštaľný hnoj alebo hnojovku, použijeme ich na prípravu kompostu. Je to výborný biologický (očkovací) materiál, ktorým obohatíme kompost o veľmi hodnotnú organickú hmotu a zároveň usmerníme mikrobiologický rozklad ostatných organických látok, z ktorých kompost pripravujeme. Namiesto maštaľného hnoja môžeme použiť aj trus domácich zvierat – trus hydiny, holubov, králikov. Výkaly ošípaných a fekálie možno tiež použiť ako biologickú hmotu, ale je to menej vhodný materiál. Obsahuje veľa sodíka a chlóru, zbytočne ním potom zasoľujeme pôdu. Keď prvá vrstva organickej hmoty dosiahla hrúbku 0,15 m, prekryjeme ju asi 30 mm vrstvou zeminy. Každú vrstvu organickej hmoty musíme pred prekrytím dobre utlačiť. Ak by vrstva organickej hmoty bola hrubšia ako 0,15 m, premiešame ju so zeminou. Keď chceme kompostovať pokosenú trávu, zmiešame ju ešte s inou organickou hmotou, lebo samotná tráva sa pomaly a zle rozkladá. Ak hromada kompostu dosiahla potrebnú výšku , dobre ju urovnáme, utlačíme a prekryjeme 50 mm vrstvou zeminy. Kompost musíme udržiavať v primerane vlhkom stave. Nesmie príliš vyschnúť (i preto lepšie vyhovuje tienisté miesto). Keď je trvalejšie sucho, treba ho polievať, alebo dobre postriekať vodou alebo zriedenou hnojovkou. Aby sme urýchlili zrenie kompostu môžeme ho niekoľkokrát do roka prehádzať. Tým sa prevzdušní, a tak urýchlime rozklad organickej hmoty. Kompost prekopávame prvýkrát asi po 8 týždňoch. Ďalšie prekopávanie a prehadzovanie prichádza do úvahy ešte raz alebo dvakrát, asi v 6 – 8 týždňových intervaloch. Účelom prehadzovania je udržať kompost v kyprom stave a dostatočným prívodom vzduch zároveň zabrániť plesneniu a hnitiu, pri ktorom sa nemôže tvoriť humus. Na obohatenie kompostovej hmoty možno použiť a priemyselné hnojivá. Na 1 m3 kompostovej hmoty dávkujeme 3 – 10 kg superfosfátu a asi 2 kg draselnej soli. Ak sme pridali do kompostovej hmoty priemyselné hnojivá, musíme s touto skutočnosťou počítať aj pri hnojením kompostom. V prípade aplikácie obohateného kompostu znížime dávky hnojív, alebo ich úplne vynecháme podľa požiadaviek plodiny, ku ktorej hnojíme.

Zásobníky na kompost. Zmenšujúce sa rozmery záhradiek nás nútia hľadať čo najracionálnejšie riešenie na umiestnenie kompostu. Jedným z nových riešení sú zásobníky na kompost. Už aj u nás sa predávajú v rôznych typoch a veľkostiach dielce zásobníkov z plastickej látky, z kovu i dreva. Obsah týchto priemyselne vyrobených zásobníkov býva 0,5 – 2 m3. Zručnejší záhradkári si ich vedia zhotoviť aj sami. Konštrukčne majú byť riešené tak, aby zo všetkých strán mohol do kompostu prenikať vzduch, ktorý zaisťuje rozklad organickej hmoty. Konštrukcia musí umožňovať, aby sa dozretý kompost zo zásobníka mohol kedykoľvek a bez ťažkostí vyberať. Pri zásobníku odpadá prehadzovanie kompostu vyžadujúce veľa práce i miesta. V zásobníku kompost skôr dozrieva. Materiál na zásobník má byť dostatočne pevný, lebo musí vydržať tlak, ktorý po naplnení nie je malý. Praktické je mať v záhrade dva zásobníky. Kým sa jeden napĺňa, v druhom už kompost dozrieva

Kedy je kompost vyzretý. Kompost z ľahko rozložiteľného materiálu spravidla vyzrieva za pol roka, pričom ho 1–2 krát prekopeme a prehodíme. Kompost z ťažšie rozložiteľných surovín musí zrieť rok. Keď kompost pripravujeme pod uhorky, alebo ho chceme použiť ako substrát pre citlivé črepníkové okrasné rastliny, musí zrieť ešte dlhšie. Ak sme kompost pripravovali výlučne len s maštaľného hnoja zmiešaného so zeminou v pomere 1:1, po 2 - 3-násobnom prehodení máme za 4 – 6 mesiacov kvalitný kompost. Ak sme použili zeminy viac, vyzrievanie kompostu trvá dlhšie. Listovka (kompost z opadaného pohrabaného lístia) vyzrieva 2 – 3 roky. V zásobníkoch, kde sa hmota neprehadzuje, kompost vyzrieva najmenej rok. Vyzretý kompost má tmavú farbu, celá hmota kompostu je farebne jednotná. Nepoznať vrstvy, z ktorých kompost vznikol. Má hrudkovitú štruktúru, jednotlivé hrudky nemajú byť väčšie ako 20 mm. Mazľavosť kompostu je znakom nevhodnej kvality. Dobre a správne vyzretý kompost má mať príjemnú vôňu záhradnej prsti. Zápach po čpavku, kyslý alebo hnilobný zápach svedčí o horšej kvalite kompostu alebo i nedostatočnej zrelosti. Kompost pred použitím na hnojenie môžeme ešte preosiať, hlavne ak ho chceme použiť na prípravu substrátov pre citlivejšie rastliny, najmä črepníkové. Dobrý kompost obsahuje najmenej 15% organickej hmoty a má mať neutrálnu reakciu.


Vystavené: 13.10. 2005

Autor textu: Ing. Viteková A.