logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Gagarinova 10
827 13 Bratislava

tel.: 02 / 43 420 866, 48 206 901, 43 43 335 626
fax: 02 / 43 295 487, 43 427 485
e-mail: sci@vupu.sk
 
 

Možnosti ovplyvnenia obsahu prístupného fosforu v pôde - termínom aplikácie fosforečného hnojiva

Vplyv fosforu na život rastliny je veľmi mnohostranný. Fosforečná výživa pri danom obsahu ostatných živín v pôde zvyšuje úrodu a kvalitu plodín.

Celkový obsah fosforu v pôde do značnej miery závisí od mechanického zloženia pôdy a obsahu humusu. Čím je pôda ľahšia a čím má menší obsah humusu, tým má menšie zásoby kyseliny fosforečnej.

Hlavným zdrojom fosforečnej výživy rastlín sú minerálne zlúčeniny fosforu v pôde. Vo vode rozpustné a pre rastliny ľahko prijateľné sú najmä soli dvojmocných katiónov (Ca(H2PO4)2). Superfosfát obsahuje práve túto zložku.

Využívanie živín z hnojív rastlinami závisí od vlhkosti pôdy, od obsahu rozpustných živín v pôde, absopčných pomerov, formy hnojiva, jeho rozpustnosti… Príjem fosforu z hnojív rastlinami sa značne zvyšuje zvyšovaním dávok dusíka. Doterajšie výsledky výskumu ukazujú, že v pôde dochádza k rýchlej premene použitých fosforečných hnojív na nepohyblivé pôdne fosfáty, čo vedie k obohateniu pôdy fosforom.

Pre slabú pohyblivosť fosforu v pôde prakticky neexistujú prirodzené spôsoby strát fosforečných zlúčenín.

Obsah prijateľných fosfátov sa sústavne mení, a to v závislosti od pôdnych vlastností, od druhov a foriem použitých hnojív a agrotechnických opatrení, ako aj od klimatických podmienok.

Fosfor plní v rastlinách nezatupiteľnú funkciu v procesoch fotosyntézy, dýchania, metabolizme cukrov, bielkovín a v ďalších premenách. Nároky poľnohospodárskych plodín na fosfor sú rôzne. Vysoké požiadavky majú plodiny, ktoré sa pestujú pre obsah bielkovín a tuku (strukoviny a olejniny). Obilniny sú náročnejšie na fosfor ako okopaniny. Pri obilninách sa vplyvom dobrej fosforečnej výživy zvyšuje podiel zrna na celkovej úrode, zlepšuje sa jeho vyrovnanosť. Obsah cukru v cukrovej repe, škrobu a C vitamínu v zemiakoch závisí tiež od hnojenia fosforom.

Dynamika fosforu v pôde, najmä jeho schopnosť prechodu z rozlične rozpustných zlúčenín na formy prístupné alebo neprístupné pre rastliny, je jedným z dôležitých činiteľov, ktorý podstatne ovplyvňuje pôsobenie fosforečných hnojív a ich využitie rastlinami.

V poľnom pokuse na černozemi (pH/KCl=5,9, CaCO3=0,5 %) sme sledovali dynamiku prístupného fosforu po jesennej (klasickej) a jarnej aplikácii superfosfátu. Dávky čistej živiny boli 0, 160 a 410 kg P.ha-1 (0,30 m vrstva ornice o ploche 1 m2 mala 180 kg, z toho vyplýva, že na 1 kg pôdy sa aplikovalo 0, 86 a 229 mg P). Pokusnou plodinou bola kukurica na zrno. Jej zber sa robil pri plnej zrelosti.

Jesenná aplikácia superfosfátu bola v októbri (po zbere úrody), jarná aplikácia po dvoch rokoch v apríli (po odbere pôdy). Pred a v medziobdobí sa na pokusných plochách pestovala kukurica bez aplikácie fosforečných hnojív.

Na základe pôdneho rozboru sa do pôdy aplikovala jednotná dávka draselnej soli (na jeseň) a močoviny (na jar).

Vplyv termínu aplikácie fosforečného hnojiva na dynamiku prístupného fosforu v pôde (Egner)

Stanovený podiel prístupného fosforu z P-hnojiva

Naše výsledky potvrdzujú predpoklad, že o vyššej ponuke prístupného fosforu v pôde rozhoduje aj termín aplikácie superfosfátu. Zistené zmeny v obsahu prístupného fosforu súvisiace s termínom aplikácie superfosfátu prekračujú bežný každoročný pohyb tejto živiny v pôde.

Dynamika a koncentrácie prístupného fosforu v pôde v jednotlivých odberoch sa po jesennej a jarnej aplikácii superfosfátu v rovnakých pokusných variantoch líšili. Súvisí to s rôznou pokročilosťou procesu fixácie fosforu v pôde v daných hydrometeorologických podmienkach pokusného roka.

Pri hodnotení výsledkov sa vypočítal percentuálny podiel prístupného fosforu v pôde P-hnojiva, po odčítaní obsahu prístupného fosforu v kontrolnom variante (v príslušnom odbere). Výpočet vychádzal z aplikovanej dávky P v mg na kg pôdy. Z neho vyplýva, že počas vegetačného obdobia mala plodina po jesennej aplikácii superfosfátu v dávkach 160 a 410 kg P.ha-1 k dispozícii maximálne 24 a 48 % prístupného fosforu z P-hnojiva v mesiaci jún a po jarnej až 96 a 76 % v júli.

Sedem mesiacov po jesennej (v apríli) a jarnej aplikácii superfosfátu (v októbri) sme zaznamenali v pôde výraznejší pokles percentuálneho podielu prístupného fosforu z P-hnojiva (9-11 %).V dôsledku fixačných procesov ľahko-prístupné fosfáty postupne prechádzali najmä do frakcií fosfátov hliníka a železa.

Získaný poznatok možno zúžitkovať pri tvorbe kvalitnejších úrod.

Vystavené 20. 5. 2003

Autor textu: Ing. Božena Pechová, CSc.