|
Vplyv fosforu na život rastliny je veľmi mnohostranný. Fosforečná
výživa pri danom obsahu ostatných živín v pôde zvyšuje úrodu a kvalitu
plodín.
Celkový obsah fosforu v pôde do značnej miery závisí od mechanického
zloženia pôdy a obsahu humusu. Čím je pôda ľahšia a čím má menší
obsah humusu, tým má menšie zásoby kyseliny fosforečnej.
Hlavným zdrojom fosforečnej výživy rastlín sú minerálne zlúčeniny
fosforu v pôde. Vo vode rozpustné a pre rastliny ľahko prijateľné
sú najmä soli dvojmocných katiónov (Ca(H2PO4)2).
Superfosfát obsahuje práve túto zložku.
Využívanie živín z hnojív rastlinami závisí od vlhkosti pôdy,
od obsahu rozpustných živín v pôde, absopčných pomerov, formy hnojiva,
jeho rozpustnosti… Príjem fosforu z hnojív rastlinami sa značne
zvyšuje zvyšovaním dávok dusíka. Doterajšie výsledky výskumu ukazujú,
že v pôde dochádza k rýchlej premene použitých fosforečných hnojív
na nepohyblivé pôdne fosfáty, čo vedie k obohateniu pôdy fosforom.
Pre slabú pohyblivosť fosforu v pôde prakticky neexistujú prirodzené
spôsoby strát fosforečných zlúčenín.
Obsah prijateľných fosfátov sa sústavne mení, a to v závislosti
od pôdnych vlastností, od druhov a foriem použitých hnojív a agrotechnických
opatrení, ako aj od klimatických podmienok.
Fosfor plní v rastlinách nezatupiteľnú funkciu v procesoch fotosyntézy,
dýchania, metabolizme cukrov, bielkovín a v ďalších premenách. Nároky
poľnohospodárskych plodín na fosfor sú rôzne. Vysoké požiadavky
majú plodiny, ktoré sa pestujú pre obsah bielkovín a tuku (strukoviny
a olejniny). Obilniny sú náročnejšie na fosfor ako okopaniny. Pri
obilninách sa vplyvom dobrej fosforečnej výživy zvyšuje podiel zrna
na celkovej úrode, zlepšuje sa jeho vyrovnanosť. Obsah cukru v cukrovej
repe, škrobu a C vitamínu v zemiakoch závisí tiež od hnojenia fosforom.
Dynamika fosforu v pôde, najmä jeho schopnosť prechodu z rozlične
rozpustných zlúčenín na formy prístupné alebo neprístupné pre rastliny,
je jedným z dôležitých činiteľov, ktorý podstatne ovplyvňuje pôsobenie
fosforečných hnojív a ich využitie rastlinami.
V poľnom pokuse na černozemi (pH/KCl=5,9, CaCO3=0,5
%) sme sledovali dynamiku prístupného fosforu po jesennej (klasickej)
a jarnej aplikácii superfosfátu. Dávky čistej živiny boli 0, 160
a 410 kg P.ha-1 (0,30 m vrstva ornice o
ploche 1 m2 mala 180 kg, z toho vyplýva, že na 1 kg pôdy
sa aplikovalo 0, 86 a 229 mg P). Pokusnou plodinou bola kukurica
na zrno. Jej zber sa robil pri plnej zrelosti.
Jesenná aplikácia superfosfátu bola v októbri (po
zbere úrody), jarná aplikácia po dvoch rokoch v apríli (po odbere
pôdy). Pred a v medziobdobí sa na pokusných plochách pestovala kukurica
bez aplikácie fosforečných hnojív.
Na základe pôdneho rozboru sa do pôdy aplikovala
jednotná dávka draselnej soli (na jeseň) a močoviny (na jar).
Vplyv termínu aplikácie fosforečného hnojiva
na dynamiku prístupného fosforu v pôde (Egner)
Stanovený podiel prístupného fosforu z P-hnojiva
Naše výsledky potvrdzujú predpoklad, že o vyššej
ponuke prístupného fosforu v pôde rozhoduje aj termín aplikácie
superfosfátu. Zistené zmeny v obsahu prístupného fosforu súvisiace
s termínom aplikácie superfosfátu prekračujú bežný každoročný pohyb
tejto živiny v pôde.
Dynamika a koncentrácie prístupného fosforu v pôde
v jednotlivých odberoch sa po jesennej a jarnej aplikácii superfosfátu
v rovnakých pokusných variantoch líšili. Súvisí to s rôznou pokročilosťou
procesu fixácie fosforu v pôde v daných hydrometeorologických podmienkach
pokusného roka.
Pri hodnotení výsledkov sa vypočítal percentuálny
podiel prístupného fosforu v pôde P-hnojiva, po odčítaní obsahu
prístupného fosforu v kontrolnom variante (v príslušnom odbere).
Výpočet vychádzal z aplikovanej dávky P v mg na kg pôdy. Z neho
vyplýva, že počas vegetačného obdobia mala plodina po jesennej aplikácii
superfosfátu v dávkach 160 a 410 kg P.ha-1 k dispozícii
maximálne 24 a 48 % prístupného fosforu z P-hnojiva
v mesiaci jún a po jarnej až 96 a 76 % v júli.
Sedem mesiacov po jesennej (v apríli) a jarnej
aplikácii superfosfátu (v októbri) sme zaznamenali v pôde výraznejší
pokles percentuálneho podielu prístupného fosforu z P-hnojiva (9-11
%).V dôsledku fixačných procesov ľahko-prístupné fosfáty postupne
prechádzali najmä do frakcií fosfátov hliníka a železa.
Získaný poznatok možno zúžitkovať pri tvorbe kvalitnejších úrod.
Vystavené 20. 5. 2003
|
